Jeho kráľovská výsosť princ Adam Florencius Delaney. Prvorodené dieťa kráľovského páru a korunný princ. Toľko k formalitám nie? Adam sa narodil takmer na prelome jari a leta a dá sa povedať, že jeho povaha sa v tom plne ukázala. Vždy bol usmievavé dieťa a napriek tomu, že bol vždy slušný a vychovaný, nedá sa poprieť to, že by nebol aj rozmaznaný. Jeho brat síce prišiel len rok po ňom, no nakoniec Adam bol korunný princ. A síce si nikdy neuvedomoval čo to oslovenie reálne znamená, lebo je mozog nebol na niečo také dostatočne vyvinutý, využíval to do poslednej príležitosti. Chce nové autíčko? Dostane ho. Chce koláč namiesto večere? Niektorá zo slúžok určite jeho hnedým očiam neodolá a donesie mu ho.  Nikdy nebol zvyknutý na to, aby mu niekto alebo niečo povedalo nie a postavilo hranice. A ak sa o to pokúsili, vždy ich obišiel. Až kým nemohol. Ako dieťa, ktoré odrazu nevládalo behať so svojim bratom a rovesníkmi pretože to bolelo, ktoré malo neustále teploty a modriny po celkom tele...nechápal ani koncept a význam slova rakovina. Vždy si bude pamätať pohľad svojich rodičov, keď sa mu zas a znova spustila krv z nosa alebo keď nedokázal ani vstať z postele. To že mohol veľmi ľahko zomrieť si uvedomil až o niekoľko rokov neskôr, ale všetky hodiny strávene u lekárov, v posteli a na chemoterapií ho do určitej miery zmenili. Viac si cenil čas strávený s rodičmi a kamarátmi. Často sa cítil tak strašne osmelí, že sa skamarátil s každým kto prešiel okolo jeho izby. Služobníctvo, stráže...A naučil sa, že nezáleží na jeho postavení- Každý môže byť jeho kamarát. A kým si svoje miesto dovtedy vydobyl svojim titulom, pomaly ale určite získal prirodzenú charizmu, ktorý na ňom mnohí milujú a obdivujú.  Síce jeho vzdelanie bolo trochu pozastavené a radšej sledoval ako jeho malá sestra rastie po dvoch rokoch sa konečne vyliečil a bol schopný pokračovať, tam kde prestal. Svoje vzdelanie dobehol rovnako a vytváranie nezbedností s inými deťmi. Svoj titul si reálne začal uvedomovať až na sklonku dospelosti a nebolo to niečo, čoho by sa bál. Vždy veril v svoje schopnosti a verí tiež tomu, že každý problém má svoje riešenie. Čo sa týka jeho milostných vzťahov....z 98% skončili vo friendzone. Nie, žiadne dievča mu nepovedalo, že ho chce len ako kamaráta. Naopak. Skôr ako si uvedomil, že ma niekto oňho romanticky záujem on si danú osobu už plne v mysli pripísal ako kamarátku a nebol schopný sa posunúť za pomyselnú hranicu. A tých pár zvyšných vzťahov bolo zameraných na naplnenie spoločenských a telesných potrieb a aj to sa zvyčajne ocitol vo vzťahu a ani nevedel ako. Takže ho potom ukončil. Čo všeobecne nie je zlé, každý má čas na to nájsť to ,,jediné a pravé“, až na to, že jeho čas pomaly končí. Nad jeho hlavou stojí meč a napriek tomu, že má súrodencov rád, nechce im svoju korunu nechať.  Je jeho. Uvažoval aj nad tým, že zvolá selekciu, no prišlo mu to ako zastarala tradícia. Takže ma niekoľko mesiacov na to dokončiť školu a nájsť si priateľku, z ktorej sa v priebehu niekoľko mesiacov stane snúbenica a manželka. Žiaden stres nie? Nemôže to byť ťažké, no nie?