An4.jpg
image-from-rawpixel-id-2590444-png.png

Anlella Caladan

Študentka

Waverly

Kasta: Druhá

Vek: 22    Dátum narodenia: 21.10.

Znamenie zverokruhu: Váhy

Výška: 173cm    Váha: 54 kg


Obľúbená farba:  Béžová, biela, strieborná

Vlastnosti postavy:  Dynamická, vynaliezavá, prispôsobivá, sentimentálna, podmanivá

Univerzita: Fakulta sociálnych vied, Medzinárodné právo, 3. roč

FC: Cindy Mello

An3.jpg
When you least expect it, nature has cunning ways of finding our weakest spot.
image-from-rawpixel-id-2590444-png.png

Charakteristika

Waverly nie je provinciou, ktorá by bola známa pre svoje celoročne, slnkom zaliate pobrežia a aj napriek tomu je Anlellina pokožka zlatistá, akoby celé dni nerobila nič iné, len polihovala na piesočnatej pláži s drinkom v ruke a sluhom po jej boku, ktorý by rozfúkaval jej objemné hnedé kadere, chrániac ju pred tropickými horúčavami. Vskutku Ella vyzerá skôr ako rodená Dominicančanka. Spolu s jej zlatistou pokožkou a hnedými vlnami miesto vlasov, ktoré jej splývajú až na spodok chrbta k zovňajšku tropickej krásky prispieva aj jej neuveriteľná výška. Nikdy ju nebrala nijak tragicky aj keď bola často najvyššou zo zástupu dievčat, čím nepochybne vyčnievala. Svoju jedinečnú genetickú črtu berie skôr pozitívne. Než aby mala nariekať, že je vyššia ako niektorí muži, radšej o tom žartuje a prehlasuje, že ich pokojne vezme na chrbát, aby mali lepší výhľad. Pravdou však je, že Ellu títo muži nikdy nepriťahovali, síce Ellu nepriťahoval dlhú dobu žiadny muž. Väčšmi než na vzhľad, je zaťažená na povahu druhej osoby. Nech si už o nej myslí kto chce čo chce na základe jej vzhľadu, Anlella nikdy nebola len plytkou peknou tváričkou, ktorá by nedokázala ponúknuť viac, než zdvorilý a rezervovaný úsmev poslušného dievčaťa, ktoré by ticho stálo po Vašom boku ako Váš drahý doplnok. Presne toto slovné spojenie jej vzhľad vystihuje najlepšie – Drahý doplnok. Nikdy by si na seba neobliekla niečo v čom by vyzerala lacno. Jej vkus je sofistikovaný a luxusný. Na drahé látky a šperky si rada potrpí a nikdy ich neodmietne. Je to najjednoduchšia cesta do jej srdca. Úplatkami v podobe drahých šiat, topánok či kabeliek si ju nejeden získa veľmi jednoducho. Ona sa Vám za to tiež patrične odmení rozradosteným výrazom plným vďaky. Vyslovene však o tieto dary nikdy nežiada. Je pekné ich dostať ale zároveň jej rodina mala vždy dostatok peňazí aby sa nemusela znížiť na žobranie a prosebné pohľady. Jej hrdosť by to ani len nedopustila. Nech už by bola hoc ako chudobná, nezvládla by tú hanbu, ktorá by ju zaplavila, keby mala o niečo podobné prosíkať. Slovo „prosím“ do jej úst nepatrí. Iba že by šlo o dobré maniere, ktoré jej od mala vštepovala matka, keď sa ju snažila vychovať tak, ako by sa na lady patrilo, síce jej tento titul nikdy neprislúchal. Ella však nikdy nebola z tých, ktoré by sa držali protokolov na etiketu až kým to nebolo nevyhnuté. Bola odjakživa divá a neskrotná, rozlietaná na všetky svetové strany bez vidiny spomalenia. Musela všetko vidieť a všade byť, zvedavá a zároveň vystrašená, že by nedaj Bože mohla o niečo zásadné prísť. Ako dieťa bola nepochybným extrovertom. Priateľská a ukecaná nemala problém nadviazať rozhovor s kýmkoľvek. Toto sa po smrti jej mladšej sestry zmenilo. Ella sa na dlhí čas stiahla do ústrania, vyhýbajúc sa komukoľvek, zároveň prahnúc po blízkosti ľudí len aby nemusela byť sama. Bolo to pre ňu náročné obdobie ale zistila, že čo ju nezabije, to ju len posilní a jej smútok našťastie nebol smrteľný. Nejako sa cez túto stratu prehrýzla a popasovala sa aj so samotou. Nie je nič s čím by si Anlella neporadila. Rýchlo sa vynašla aj v časoch, keď sa cítila úplne beznádejne a hravo si pomohla aj sama, nespoliehajúc sa na žiadneho šarmantného rytiera v jasnej zbroji, ktorý by ju zachránil. Ona nepatrila medzi spanilé princezné. Ella bola svoj vlastný hrdina, ktorý ju dostane zo všetkého. Ella a možno Claudius, jej najlepší priateľ. Nerada to však priznáva nahlas. Pripustiť, že by mohla potrebovať pomoc niekoho iného nie je práve niečo, čo by ju tešilo. Veľa vecí si vo všeobecnosti nerada pripúšťa, aj tak však pretrvávajú v jej hlave. Najviac zo všetkého, ešte väčšmi ako potrebu pomoci, si odmieta pripúšťať smútok, ktorý po toľkých rokoch ešte stále cíti. Sentiment ju opúšťa len málo kedy, zväčša vo chvíľach, kedy si myslel zamestná natoľko, že nestíha spomínať na časy minulé. Aj práve pre to je celkom nemožné natrafiť na Ellu, ktorá by nič nerobila. Štúdium medzinárodného práva na univerzite jej toto pomerne zľahčuje, keďže pomedzi učenie sa a tajné stretnutia s kráľom nemá veľa času, ktorý by mohla venovať sebe samej. Plus, okrem toho ešte stále je dcérou správcu provincie a z času na čas musí prezentovať verejne aj svoju rodinu. Je však takto spokojná. Veľa sĺz jej už nezostalo a plače len zriedka, smútok nanešťastie stále pretrval. O ten sa s nikým nedelí. Len osoby, ktoré sú jej najbližšie majú tú výsadu poznať aj jej skutočné pocity, ktoré sa nachádzajú pod nepreniknuteľnými obrannými hradbami. Pre okolitý svet si vytvorila druhú osobu, ktorej tvár vystavuje na obdiv každému. Ak by mal nieto opísať Anlellu, nepochybne by padli slová ako - „Príjemná spoločnosť, samozrejme, kto by sa pri nej mohol cítiť zle?“ Presne to je jej zámerom. Hravo odvedie pozornosť od seba a rozhovor obráti na Vás aby mohla počúvať a nehovoriť o sebe. Jej prítomnosť je podmanivá, aj keď za to môže zrejme jej vzhľad, ktorý jej vyslúžil väčšinu privilégií. Napriek tomu, že si prešla rôznymi štádiami, kedy bola otvorená a priateľská, cez utiahnutú a tichú, dokázala nájsť ten zlatý stred, ktorý vycibrila na priateľskú a primerane zhovorčivú. Napokon, študovala, aby z nej bola obhajkyňa práva, musela sa vedieť vykecať z hoc akej situácie.

Minulosť

Na svete existuje mnoho nebezpečenstva ale nič iné sa nevyrovná známostiam. Mnohí by mohli namietať, že nabitá zbraň dokáže ublížiť človeku väčšmi, veď predsa dobre mierená guľka dokáže vziať život. Zbraň je však len nástrojom. To ľudia môžu za všetko. Už z dávnej minulosti môže byť každému jasné, že to práve pre známosti, pre popud ľudských sŕdc sa diali vojny. Práve o tom vie Anlella svoje, pretože nebezpečné známosti ju donútili vstúpiť na tenký ľad a rozohrať hru kráľov a kráľovien, doslova. Je len dobré, že malá Ella mala vždy rada hry. Odjakživa bola neposedným dieťaťom, príliš vrtké a bystré na to, aby ju niekto či niečo dokázalo zaujať na dlhšie, než bolo pár krátkych chvíľ. Samozrejme, pokiaľ neprišlo na hry. Tie zo všetkého zbožňovala. Naháňačka či skrývačka boli pre ňu niečo, čo bolo neoddeliteľnou súčasťou bežného dňa a keď sa unavila, sadla si k človeče, dominu, pexesu a keď vyrástla dokonca ju zaujali aj šachy. No ľudia boli pre ňu stále primálo zaujímavý. Nedokázali jej nič poskytnúť. Nič, čo by si napokon nedokázala zabezpečiť aj ona sama s drobnou pomocou jej sestry. Biedou netrpela nikdy. Bola predsa jednou z dvoch dcér muža, ktorý riadil provinčné centrum vo Waverly. Tam sa narodila a tam prežila celý svoj doterajší život. V ich blízkosti si mohla robiť čo sa jej zachcelo, nepomysliac na to, že život ktorý žije ona nie je v krajine štandardom pre každého. Ako keby to však mohlo zaujímať čerstvú školáčku. Jedinou jej starosťou bolo ako sa zas zabaví so svojou sestrou. Na čo sa budú hrať, keď sa vrátia zo školy. Jej najobľúbenejšou hrou bola hra na princeznú a zlého draka. Prekvapivo, napriek tomu, že Anlella vyzerala ako krehké a nežné stvorenie už v tak mladom veku, vždy nechala svoju sestru aby bola spanilou princeznou, ktorá potrebuje zachrániť z veže pred nebezpečným drakom – teda ňou. Bola staršia a preto urobila vždy všetko čo mohla, aby svoju sestru potešila a rozradostnila. Ak to malo znamenať, že ona bude stvárňovať zlého draka – nech. To bola primalá cena za to, aby videla svoju najobľúbenejšiu osobu s úsmevom od ucha k uchu, ktorý zdobil rozžiarenú tvár vykúkajúcu z okienka domčeku na strome na ich dvore počas ich spoločného hrania sa. O niekoľko rokov na to Anlella zistila, že nič netrvá večne. Jej sestra razom ochorela a hravosť sa z jej života úplne vytratila. Slnečné dni zatienili mraky, ktoré nie a nie rozpŕchnuť sa, rovnako ako sa jej sestre nechcelo polepšiť. Zo všetkého najhoršie bolo, keď jej ju vzali do nemocnice a ona bola prvý krát na všetko z ničoho nič sama. Bez svojej sestry sa cítila opustená. Tento pocit sa jej nijak väčšmi nepáčil. Skľučoval jej neskrotného ducha, čo nezostalo nepovšimnuté. Rodičom tak nerobilo starosť len jedno ich dieťa ale hneď obe. Nebyť ich postavenia, nemohli by si dovoliť liečbu ani jedného, pritom jediná choroba, ktorou Ella trpela bol smútok. Chodila na mnohé sedenia k špecialistom a aj keď navštevovala svoju sestru pravidelne v nemocnici už nikdy sa necítila rovnako ako pred tým. Chýbala po jej boku jej verná spoločníčka, ktorú mohla ochraňovať a zároveň robiť šťastnou. S ktorou mohla páchať všetky dobrodružstvá, ktoré dokázala detská hlava vymyslieť. Takto Ella prišla na to, že nikdy viac nechce byť sama. V škole sa obklopovala spolužiakmi, tvárila sa, že je v pohode, že všetko sa vracia do starých koľají, dokonca sa miestami dokázala presvedčiť aj o tom, že jej malá sestrička je na tom lepšie a čoskoro sa vráti k nej a budú opäť spolu. Všetko to však boli len jednoduché klamstvá, ktorým rada uverila, nikdy však nepretrvali. Ďalšie z predstavení, počas ktorých sa hrala na niečo, čím nie je. Na konci dňa, keď vyčerpaním padala do postele, jej hlava vedela, že skutočnosť je úplne iná. Klamstvo jej pretrvalo niekoľko nasledujúcich rokov až si napokon viac klamať nemohla, pretože jej sestra podľahla chorobe, ktorá ju zmáhala a už nikdy sa k nej nevrátila. Ella zostala navždy na tomto svete sama. Aspoň tak sa sprvu cítila. Prepadla ju bezvládnosť a absolútne zúfalstvo. Uzavrela sa sama do seba. Z veselého dieťaťa sa stala len schránka, ktorá sa nezmohla na viac, než aby sa pár krát za deň najedla a väčšinu zvyšného času len preplakala. Čas rany nezahojí úplne no zvykla si na bolesť a prázdnotu, ktoré cítila vo svojom srdci od toho momentu už nepretržite. Slzy napokon vyschli a ona sa vrátila späť medzi ľudí. Dokončila jednu školu a prešla na druhú. Tam sa veci opäť začali obracať k lepšiemu. Jej sestru nedokázal nahradiť nikto ale skoro jednej osobe sa to podarilo. Neúprosný spolužiak menou Claudius, ktorý Anlelle nie a nie dať pokoj. Možno to bolo zaľúbenie, ktoré ho nútilo oscilovať neustále v jej prítomnosti, no jej city nikdy nekonkurovali tým jeho. Ich obežné dráhy sa síce zosúladili ale nikdy medzi nimi nedošlo k osudnej zrážke, ktorá by z priateľov urobila niečo viac. Anlella bola totižto opatrná. Nedovolila si zblížiť sa s nikým, len aby viac nemusela prekonávať ich stratu. Donútila sa necítiť nič len aby necítila vôbec. Bola skeptická a nemyslela si, že by rovnaký smútok zvládla prežiť aj znova. Svojím spôsobom sa prispôsobila svojmu vlastnému svetu, ktorý si vytvorila, aby sa ochránila. Zostávala vo svojom vnútri chladná aj keď pravdou bolo, že vrúcnosť z nej nikdy nevyprchala. Iba ju potlačila do úzadia, ovládla ju rovnako ako ovládla všetko ostatné čo si zaumienila. Život popri Claudiovi sa stal znesiteľným, dokonca viac než to. Ich priateľstvo si cenila natoľko, že aj keď nebol z rovnakých pomerov ako ona, dopriavala mu luxus, ktorý si mohla jej rodina dovoliť. Brávala ho všade so sebou, požičiavala mu na veci, ktoré si sám nemohol kúpiť a neskôr mu kupovala veci ona, keď si odmietal od nej požičať pretože po čase začala trpieť jeho chlapčenská hrdosť. Pozývala ho ako svoj doprovod na akcie, kam by sa inak bez Elli nedostal. Stal sa viac než len súčasťou jej života – Bol ako jej rodina. Brat, ktorý prevzal miesto jej mladšej sestry. Zdieľala s ním všetko, dokonca aj svoje tajomstvá. Claudius bol jedinou osobou, ktorá Anlellu reálne poznala. Ako čas plynul, Ella poľavila zo svojich obranných hradieb a vpustila si ho pod kožu, kam sa zahniezdil a už nikdy neodišiel. Ani vtedy, keď nesúhlasil s tým, čo sa začalo diať v ten deň návštevy kráľovského páru vo Waverly. Ako rodina, ktorá zodpovedala za správu provincie bolo ich povinnosťou kráľovnú Auroru s jej manželom privítať a pohostiť. Ubytovali ich vo svojom honosnom dome, kde ich niekoľko dní hostili. Anlella, hľadiac si svojho, nespĺňala mnoho z ideálov vzornej dcéry, ktorá dokonale reprezentuje svoju rodinu, no nikdy nebola nevychovaná. Čo bolo potrebné, to si splnila. Práve toto zaujalo oko kráľa. Jej neskrotná duša mladého dievčaťa zlákala pozornosť Thomasa bez toho aby sama čokoľvek tušila. Všetko to začalo úplne nevinne. Prv ju len žiadal o štipku svojho voľného času – „Budete mi robiť spoločnosť na prechádzke v záhradách?“ „Zahráte si so mnou partičku šachu? Počul som od Vášho otca, že ste výnimočný stratég.“ Vždy sa našla chvíľka, kedy boli spolu. Nikdy nie však úplne sami, kráľovské stráže im robili verný tieň. Pre Anlellu to nebolo nič zvláštne, len kráľ, ktorý si krátil dlhú chvíľu a preukazoval priazeň hostiteľom, tak ako sa patrilo. No v posledný večer kráľovskej návštevy na ňu v jej izbe čakal sám Thomas bez akýchkoľvek stráží. V Anlellinej hlave sa rozsvietili výstražné svetlá. Prv sa vyľakala, že urobila niečo, čím si pohnevala kráľovskú rodinu. Až potom sa jej Thomas zdôveril s tým, ako ho upútala. Bola mladá, plná života a krásna – Niečo čo nedokázal povedať o svojej žene aj napriek tomu, že s ňou mal tri deti, ako neskôr pochopila Ella. Ich manželstvo nebolo založené na láske, skôr šlo o jeho výhodnosť. Ella ho za to nesúdila, nikdy si však nemyslela, že by bola aj ona schopná niečoho podobného. V jej živote však platilo jedno – Nikdy nehovor nikdy. Kráľa požiadala o pár dní na rozmyslenie si návrhu. Nezbožňovala ho z celého svojho srdca ale cítila sa pri ňom príjemne a dohoda, ktorú jej navrhol znela príliš lákavo na to, aby ju dokázala len tak zhodiť jedným ťahom ruky zo stola. Byť kráľovou milenkou a vychutnávať si jeho priazne nebolo niečo po čom vždy túžila ale keď sa jej naskytla príležitosť.. Kým bola, aby si dovolila odmietnuť kráľa ? Napokon sa zdôverila Claudiovi, ktorý bol výrazne proti. On Ellu zbožňoval a protivila sa mu predstava, že by mala spávať s kráľom ale zároveň vedel, že jeho slovo nemá absolútne žiadnu váhu, pretože ona už bola rozhodnutá. Nezvádzal s ňou dlhé slovné boje. Hádka by bola zbytočná a obával sa, že by sa mu vzdialila ešte viac, než sa mu začala po príchode kráľa. Takto sa Anlella stala Thomasovou tajnou spoločníčkou a milenkou. Vždy si na kráľa našla čas, keď boli aj s kráľovnou či ich deťmi vo Waverly. Pár krát mala na mále s odhalením, pretože vytrácať sa z domu nepozorovane bolo čím ďalej tým náročnejšie. Bolo priam dokonalým riešením, keď sa rozhodla ísť študovať medzinárodné právo na univerzitu do Angeles. Bola tak k Thomasovi bližšie a mohli spokojne pokračovať v ich kráľovskom romániku bez toho, aby im hrozilo akékoľvek odhalenie medzi stanmi ich domu vo Waverly. Napokon sa táto symbióza vyvinula v niečo viac. Nebola len spoločníčkou a milenkou, bola Thomasovou priateľkou a dôverníčkou. Zblížili sa natoľko, že sa jej stal drahým. Neboli v tom len drahé darčeky, Thomas ju istým spôsobom začal priťahovať. Nebolo by nič čo by preňho neurobila po jeho krátkom presviedčaní. Práve preto sa začala motať aj okolo jeho syna Adama. Thomas bol kráľom rád a nepáčila sa mu vidina, že by mal o korunu prísť pre svojho najstaršieho syna, ktorý nebol podľa neho dostatočne spôsobilým a silným na vládnutie. Oveľa viac preferoval predstavu svojho druhého syna na tróne. Elie to bolo viac menej jedno, ktorí z jeho synov bude vládnuť krajine. K obom mala neutrálny vzťah. Znelo to však ako dobrá hra a práve tie mala ona zo všetkého najradšej. Čo je napokon lepšou zábavou než ľudské city ? Adam sa stal šachovou figúrkou na jej šachovnici, ktorú potrebovala zhodiť, najlepšie pred očami celého národa, len preto, že ju o to požiadal jeho otec a kúpil jej za to niekoľko diamantových náušníc. Kráľ Thomas jej napokon vždy dával neodolateľné návrhy.