Apollo Antal

Korunný princ

Maďarsko

Is it better to speak or to die.

Kasta: /

Vek: 24

 

Dátum narodenia: 3.1.

Znamenie zverokruhu: Kozorožec

Výška: 196 cm

Váha: 95 kg


Obľúbená farba: Červená

FC: Armie Hammer

Vlastnosti postavy: Rozvážny, trpezlivý, dobrosrdečný, rezervovaný, sentimentálny, charizmatický

Charakteristika

Napriek tomu, že jeho, alebo lepšie povedané ich rodičia, kedže Apollo mal o niekoľko minút staršie dvojča, s ktorým svojich rodičov zdieľaľ, sa pri ich narodení rozhodli, že si budú rovní, a tak ich "potrestali" na dôkaz tejto rovnosti rovnakými menami, však rovnosť medzi súrodencami nikdy neplatila. Od jeho narodenia vedel, že aj keď na svet prišiel po svojom ženskom dvojčati, on bude ten, ktorý bude vládnuť krajine po tom, čo súčastný kráľ - ich otec umrie len preto, že on bol mužský dedic. Tejto výsade sa nikdy netešil, no prijal ju so zodpovednosťou, tak ako od neho každý očakával. Apollo bol týmto preslávený najmä medzi náradom. Mladý dedič trónu vždy urobí to, čo sa od neho očakáva. Podľa jeho sestry Apollónie, to skôr znamenalo, že len nevie uvažovať sám za seba. Apollovi však bolo jasnejších viac vecí, než jeho sestre - a to, že musí pre krajinu urobiť to, čo je pre ňu najlepšie, aj keby to bolo v rozpore s jeho vlastnými presvedčeniami. Vedel, že nebolo možné aby jeho rodičia v tak skorom veku predpokladali, čo a aký ľudia sa z nich vykľujú, no možno to bol osud, ktorý ich naviedol na túto cestu. Možno im osud našepkal, že z Apolla bude ďaleko lepší vládca, než z jeho sestry. On sa s tým však nejak nazožiaral a danú skutočnosť si nikdy nevyčítal, bolo to rozhodnutie ich rodičov a on ho ovplyvniť nevedel. Mohol sa vzdať nároku na trón, to je pravda, ale v kútiku duše, po všetkých tých dlhých hodinách učenia sa etikety, politiky, diplomacie, stratégie a všetkého ostatného, sa nechcel vzdať trónu. Ako budúci vládca Maďarska dodržiaval isté spôsoby a predpísané postoje, ako sa prezentoval na verejnosti. Neprístupný, chladný, rozhodnutý stáť si za svojim, neomylný a strohý. Nedovolil aby na povrch prenikla čo len jedna chyba. Ľudia si museli myslieť, že ak bude vládnuť on, krajina bude v dobrých rukách, musel potlačovať rebéliu, ktorá sa každým dňom rozširovala po Maďarsku. Samozrejme, že naňho mal vplyv aj jeho otec, ktorý sa mu snažil všetpovať hodnoty prísneho vladára, ktorý nad svojím ľudom nemá zľutovanie, lebo iba ak sa ho ľudia budú báť, iba tak ho budú rešpektovať. Apollo jeho ideológiu vládnutia úplne nepodporoval, avšak pre zachovanie pokoja - to bola jeho práca v ich rodine, opäť urobil to čo mu bolo povedané. Veľakrát si musel zahryznúť do jazyka a tváriť sa, že je všetko v poriadku a že so všetkým súhlasí. On totižto ešte nebol kráľ, preto ak chcel v budúcnosti niečo zmeniť, musel rešpektovať toho terajšieho, aby mu neodoprel právo usadnúť na trón. Navyše pozícia ich rodiny a celý ich osud bol veľmi vratký, jedna jediná chyba mohla Apolla a jeho celú rodinu pripraviť o ich postavenie. Vždy si bol vedomý, aké bremeno nesie na svojich pleciach, už aj vo veľmi mladom veku. Apollo sa nikdy neuvoľní, nikdy si nedovolil správať sa tak voľnomyselne ako jeho sestra, čo jej občas aj závidel. Na koníčky nikdy nemal čas, vždy bol okupovaný neúrekom domácich úloh, ktoré musel dokončiť alebo roznymi inými zadaniami, ktoré sa týkali jeho budúcej pozície - kráľa Maďarska. Ak mu však zostal kúsok voľného času, rád ho venoval filozofii a histórii. Jeden by ho mohol vysmiať, že niečo také človek nemôže považovať za zábavu a koníček, no pre Apolla boli myšlienky iných ľudí útekom pred jeho vlastnými. Hľadal v nich rady, keď mu bolo najhoršie, keď vedel ako ďalej, múdri ľudia z minulosti mu vždy pomohli. Vrámci stratégie sa naučil hrať šach, v ktorom rozhodne nebol najhorší. Hrať ho, ale znamenalo skôr povinnosť než zábavu. Taktiež sa naučil ako sa zabaviť sám so sebou, kedže vzhľadom na jeho postavenie a situáciu v krajine, veľa priateľov nemal. Respektíve skôr žiadnych. Jediný jeho priatelia boli jeho učitelia a služobníctvo, s ktorými sa za tie roky zblížil a on sám ich považoval za blízkych, aj keď to boli len zamestnanci. V ich prítomnosti dokázal byť uvoľnený a rozžiarený. Dokonca si občas dovolil aj utrúsiť a vymeniť zopár vtipov či ironických poznámok ako to vtedy mali teenagery vo zvyku. Jeho ironický humor mu zostal aj do dnešných čias, nikto mu však nie je tak blízky aby si ho dovolil použiť. Vedie pomerne osamelý život, no aj napriek tomu je vnútri šťastný a vôbec nezatrpkol.

Minulosť

Jeho život začal presne tak isto ako život jeho sestry Apollónie. Len s jedným rozdielom, a teda, že začal presne o päť minút neskôr ako ten jej. Napriek tomuto verejne známemu faktu, už v momente ich narodenia všetci vedeli, že v budúcnosti bude mať Maďarská krajina kráľa a nie kráľovnú. Prvé roky ich života boli pomerne prepletené, ich základné vzdelanie bolo rovnaké, s výnimkou pár hodín, ktoré sa líšili vzhľaodm na ich budúce postavenie. Jeho sestra bola okrasa krajiny, mala byť pekná a reprezentatívna, zatiaľ čo on mal niesť všetkú zodpovednosť. Ešte keď bol malý, túto výsadu vnímal len veľmi povrchne. Kráľ sedí na tróne a rozkazuje. Postupne ako mu pribúdali na konte roky a úmerne s tým aj vedomosti, začal si byť viac vedomí toho, aká je to zodpovednosť a začal sa viac separovať od svojej sestry a zvyšku obyvateľstva. Samozrejme to bolo spôsobené aj nedostatkom voľného času, ktorý by mohol stráviť so zvyškom jeho rodiny. Najviac svojho času trávil s učiteľmi a samozrejme jeho otcom, ktorý sa mu snažil vštepiť jeho hodnoty, postoje a presvedčenia. Na Apollovi sa to podpísalo, no nie tak úplne akoby si jeho otec želal. Výchova a vplyv jeho učiteľov zapríčinili, že si názor jeho otca vypočul a navonok sa aj podľa neho choval, podporoval ho. No jeho myšlienky boli otvorené aj iným možnostiam a postupom. Už v mladom veku vedel, že vláda jeho otca nie je to najlepšie, čo sa ich krajine mohlo prihodiť. No udržiaval pokoj a on ešte nebol pripravený, a tak neprotirečil s ničím. Len ticho prizeral čo sa deje, a keď to bolo potrebné, vtedy zasiahol, len aby si udržal svoje postavenie a tvár pred verejnosťou. Už ako mladý chlapec bol medzi národom populárny. Nie však natoľko, aby to stačilo potlačiť rebéliu úplne. Situácia v ich krajine bola veľmi napätá a oni sa pri vláde a moci držali len vďaka striktným obmedzeniam, ktoré ich otec zavádzal. Napriek tomu, že nesúhlasil vždy so všetkým, nikdy to nedal najavo a ticho tieto restrikcie podporoval a dodržiaval. Až to napokon vyvrcholilo do bodu, kedy sa so svojou sestrou pohádali tak, že ich to nadobro rozdelilo. Aspoň v tom momente sa zdalo, že ich už beztak chabý súrodenecký vžťah je stratený v nenávratne. Apollo si onu hádku nikdy nepripúšťal príliš k srdcu, pretože na to nemal čas a nemohol si jednoducho dovoliť zapodievať sa citmi voči jeho rodine. No trápilo ho, že jeho sestra ho ako budúceho vládcu, ako brata nepodporuje. V jeho záujme bolo napraviť ich súrodenecký vzťah, síce poznal vlastnú sestru veľmi dobre, vedel čo na ňu platí a vedel, že ich vzťah už nikdy nebude rovnaký. Krajina má však pred sestrou prednosť. Najprv povinnosti, potom rodina. Na tú sa nikdy ohľad vlastne ani nebra. Ich otec bol despotický a ich matka bola vlastne iba na to, aby ich porodila. Sám Apollo pochyboval, že medzi jeho rodičmi panovala láska. Možno len akýsi podivný druh Stockholmského syndrómu, ktorý sa prejavil u jeho matky. Bolo mu jej ľúto, ale tak to jednoducho bolo. Nemohol sa postaviť vlastnému otcovi. Nikdy na to nemal dostatok odvahy. Mohol sa však vymaniť z jeho zovretia. Vždy sa dá niečo urobiť. Aspoň to bolo jeho presvedčenie. Dlhší čas uvažoval, čo by bolo pre krajinu a zároveň aj pre nich samotných najlepšie. Ukončiť dohodu s Balkánom? Vedel, že kým bol otec nažive, nikdy mi na to nepristúpil. Čo povedal bolo sväté a nemenné. Napadla mu iná možnosť. Presvedčil otca, aby ho poslal do Illey vrámci mierových rokovaní a naviazania lepších politických vzťahov, povedzme na neurčito. Spočiatku bolo ťažké vštepiť mu túto myšlienku. Apollo mal vynikajúce diplomatické a strategické schopnosti, rozhodol sa, že sa len ttak nevzdá a dlhší čas podsúval tieto myšlienky ich kráľovi. Dokonca ho presvedčil, aby poslal zároveň s ním aj jeho sestru. Jej však nepovedali, že to bolo vrámci Apollových záujmov. Veril, že davy ľudí aspoň na nejaký čast upokojí vedomie, že s ich krajinou sa niečo deje a mladý princ sa snaží o zlepšenie situácie. Veril a z hĺbky duše dúfal, že mu to v budúcnosti prinesie podporu ich vlastného ľudu. 

Nevlastníme práva k myšlienke a konceptu Selekcie. Naša hra je inšpirovaná knihami zo série Selekcie, no všetky texty sú našim duševným vlastníctvom a našou prácou. Bez dovolenia, prosím, texty nekopírujte. Rovnako aj za vzhľado stránok a určitých sekcií sú hodiny práce, prosíme, aby ste sa v budúcnosti pokúsily vyhnúť ,,vykrádaniu". Originalita je to najlepšie, čím môžete zaujať. Ďakujeme.

SLEDUJTE NÁS

  • Facebook
  • YouTube
  • Pinterest
  • Instagram