Apollónia Antal

Princezná

Maďarsko

You kinda owe in to yourself to do all the things you dreamed.

Kasta: /

Vek: 24

 

Dátum narodenia: 3.1.

Znamenie zverokruhu: Kozorožec

Výška: 162 cm

Váha: 57 kg


Obľúbená farba: Zelená

FC: Florence Pugh

Vlastnosti postavy: Sebavedomá , praktická , ambiciózna , tvrdohlavá , sebecká

Charakteristika

V jej domácnosti sa už od jej útleho veku dbalo na to aby bola slušne vychovaná a správala sa ako dáma. A možno tvrdiť, že v tomto smere sa jej vychovávateľkám darilo. Naozaj dokáže byť veľmi milá, šarmantná, zhovorčivá a usmievavá keď to okolnosti vyžadujú. Pozná etiketu skoro naspamäť a nerada robí chyby, no perfekcionistkou by sa nenazývala. Taktiež je veľmi praktická a vždy si vymyslí nejaký „plán“ , ktorého sa rada drží do bodky. Nemá problém s naplánovanými vecami a je vlastne aj radšej, ak jej niekto povie čo a kedy sa bude robiť, pretože presne vie ako si všetko naplánovať. Keďže jej jedinou útechou v domácnosti boli knihy, rada ich číta a zbiera. Doma vlastní obrovskú knižnicu, kde má knihy od výmyslu sveta, staré a nové, zakázané a „neexistujúce“. Má rada materiálne veci a netají sa tým, to je zjavné už iba z toho ako sa oblieka. Síce jej krajina upadla do ekonomického mínusu, jej šatní nikdy. To bolo jediné čo na ňu zaberalo, keď ju otec chcel udržať na uzde. Nové šaty, topánky, šperky, parfémy, no proste všetko od výmyslu sveta. Klamala by, ak by povedala, že nemá rada darčeky. Výzor však neboli iba šaty, šperky a všetko čo oko mohlo vidieť. Bola prirodzene veľmi sebavedomá a ambiciózna žena, svoju ambicióznu stránku ale nemohla veľmi preukazovať tam odkiaľ došla. Preto aspoň maľovala, čo ju hnalo dopredu byť lepšou a tak udržala svoju ambicióznosť na uzde. Jej ambicióznosť ale v realite smerovala niekde úplne inde, chcela byť kráľovnou a bolo to jej rodeným právom, bola predsa len starším dvojčaťom. Nikdy túto myšlienku ale nevyslovila nahlas, pretože spochybnenie rozhodnutí jej rodičov by bolo niečo podobné vlastizrade. Preto aspoň maľovala, mohla byť známa maliarka, nie predsa? Často si nedala povedať, bola veľmi tvrdohlavá a keď niečo bolo nie, tak to bolo nie. Keď niečo nefungovalo ako chcela ona, už to proste inak nešlo a nefungovalo to tak. Často sa nezhodovala s okolím a vôbec jej to nevadilo. Možno to bolo tým, že bola princezná alebo len prirodzene taká, dokázala však byť aj nesmierne sebecká a občas aj zlá. Známa bola ja tým, že si k telu ľudí nepúšťala a veľmi ťažko sa dostávalo pod tvrdú škrupinu, kde sa nachádzali jej city. Nikomu neverila, bola paranoidná a nedovolila ľuďom len tak ľahko rozbiť tú pomyslenú škrupinu. Mohla byť smutná, to by ale nikto nezistil, pretože svoje emócie dokázala skrývať naozaj dobre, bolo to hlavne kvôli tomu, že doma ich nemohla často naozaj prejavovať. Známa bola aj tým, že ľahko neodpúšťala alebo vôbec. Hádka, ktorú mala s bratom bola pred niekoľkými rokmi, na nej zanechala do súčasnosti svoje znaky a svojmu bratovi neodpustila to čo na ňu v ten večer vykričal. Známe bolo, že jej človek mohol ublížiť iba raz, bolo to naposledy. Nebola ale stále „zlá“ a dokázala sa zabávať, niekedy až viac ako by bolo povolené. Bola aj rebelka, chodila kam nemala a robila to čo robiť nemala. Bolo ale hlavne kvôli tomu, že sa celý život cítila akoby bola zlynčovaná a nemohla sa pohnúť ani kúsok bez toho aby ju niekto sledoval. Keď sa niekomu podarilo rozbiť tú tvrdú pomyslenú škrupinu, spoznal vlastne celkom jednoduché a milé dievča, ktoré dokáže byť nesmierne oddané, či už mysľou alebo srdcom.

Minulosť

Hodiny odbili polnoc a jednu minútu keď kráľovná porodila svojho prvého potomka. Ním bola dcéra, ktorá však nebola natoľko zaujímavá ako jej brat, ktorý došiel presne o päť minút neskôr Všetci to vedia, že to tak bolo, no aj napriek tomu sa stalo jej dvojča následníkom trónu a ona bola iba prostá ‚princezná‘. V prvých rokoch bola ich výchova podobná, no čím začali starnúť, začala sa meniť aj etiketa ktorú museli dodržovať. Občas jej prišlo, že jej brat to mal v živote ľahšie ako ona. Musela dodržovať viac pravidiel ako on, musela sa každému klaňať pričom jej bratovi sa všetci klaňali. Ako staral, bola viac a viac otrávená neférovosťou ktorá v ich rodine panovala. To ale nebol jediný problém s ktorým sa musela jej rodina potykať počas jej mladosti. Týmto veciam sa venoval jej brat a nezávidela mu to, sama ale dobre vedela, že niečo nebolo v poriadku. Otec bol vždy veľmi nervózny a matka na tom nebola o nič lepšie. V podstate boli ona aj jej brat hodení do studenej vody, sotva dovŕšili dvanásť rokov. Ona sa mala učiť o tom ako sa slušne správať, byť pekná a poslušná. To však nebolo úplne to čo chcela robiť, vedela to už od veľmi útleho veku. Byť ženou v jej krajine a v domácnosti, ktorá bola stáročia pod záštitou patriarchalizmu nebolo ľahké. Často ale nemala na výber a musela poslúchať to čo jej bolo povedané. Maďarsko zrovna nebolo rajom na zemi, pretože sa ľudia búrili. Nechceli jej rodinu, nechceli ich pravidlá a nechceli aby ďalej vládli. Bolo to práve kvôli tomu, že jej otec uskutočnil rozhodnutia, ktoré zrovna nepriniesli úžitok krajine. Pridal sa k balkánskemu hnutiu kvôli čomu stratil veľa silných spojencov. Argumentoval hlavne tým „že toho tak veľa nestratili“ a majú dobrého a silného spojenca. Táto zmena ale zruinovala krajinu ekonomicky a aj morálne, čo bolo oveľa väčšia strata. Ľudia im neverili, pretože jej otec konal zlé rozhodnutia a svojho syna viedol k podobnému zmýšľaniu. Ona mala ale čas premýšľať pre seba, nikto sa nestaral o to, čo si ona myslela o politike a preto si svoje názory nechávala rada pre seba. Keď bola už dostatočne stará, občas opustila palác a vydala sa do mesta, kde sa po nociach túlala bez toho aby to niekto tušil. Mohlo byť pre ňu až smrteľné, keby niekto zistí, že to je ona. Bola tak trocha rebel a mohla tak nahliadnuť na „pravý život“ , ktorý prežívali ľudia. V paláci vždy vyzeralo všetko vyleštene, krásne a čisto. Bez akýchkoľvek problémov na svete, nikto sa na nič nesťažoval. Ona mala vždy teplé jedlo, teplú vodu, najlepšie oblečenie a starostlivosť 24/7. Avšak bežní smrteľníci nebolo tak šťastní. Spýtala sa brata, ktorý o týchto veciach vedel viac ako ona, že čo je pravda. Ten bol už ale natoľko zmenený ideológiami jej otca, že ju obvinil z hanenia mena rodiny a nedôvery voči ich otcovi a rodine ktorá ju živí. Bola to ich prvá veľká a aj posledná hádka, ktorá sa medzi súrodencami odohrala. Odvtedy so svojim bratom ledva prehovorila, dokonca jej bolo zaťažko aj zdieľať jedny narodeniny. Nikto nechcel počuť čo si myslela ona, dievčatá predsa nevedia myslieť úplne čisto. Čím bola ale staršia, bola presvedčená o tom, že videla čistejšie ako jej otec alebo brat. Svojimi hlúpymi pravidlami držali nespokojných ľudí na uzde a snažili sa ich obmedziť natoľko, aby nemohli vykonať niečo čo by ich možno stálo život. Ľud ale nebol jediný, ktorý voči jej rodine prechovával akýsi hnev. Bolo mnoho šľachtických rodín, ktoré si robili nároky a sľubovali ľuďom aj modré z neba. Hľadali si nových spojencov, ktorí by im zaručili priazeň ale aj trón v Maďarsku. Našťastie sa situácia vyvíjala zatiaľ pokojne, to bolo ale všetko len kvôli pravidlám, ktoré jej otec zavádzal. Roky ubiehali rýchlo a ona s bratom vyrástli, ani jeden však nehľadal lásku. U nich niečo ako „hľadanie pravej lásky“ tak celkom nefungovalo. Väčšinou to boli rodičia, čo dohodli ich deťom manželstvá ešte skôr ako dokázali rozprávať. V ich prípade to ale tak nebolo, z mnohých dôvodov. Nikto z pôvodných spojencov nechcel vydať alebo oženiť svoje deti s nimi a vlastne, počas nepokojov v krajine na to ich rodičia nemali čas myslieť. Alebo skôr teda otec, pretože on mal slovo v rodine a jej matka väčšinou hrala iba sivú myšku, niečo čo sa jej zdalo až odpudivé. Keď ale došla možnosť odísť z krajiny, veľmi rada sa prihlásila. Síce mala chodiť po veľmi tenkom ľade a mohlo ju v skutku stáť aj život. No všetko bolo lepšie, ako byť zavretá celé dni v paláci, čítať tie isté knihy a tváriť sa ako dokonalé dieťa. Preto si rada nechala zbaliť kufre a odišla do Illey, kde by mohla aspoň chvíľku žiť voľnejšie a neobávať sa toho, že jej do izby hocikedy vtrhne dav rozhnevaného ľudu a budú požadovať jej hlavu na kolíku.

Nevlastníme práva k myšlienke a konceptu Selekcie. Naša hra je inšpirovaná knihami zo série Selekcie, no všetky texty sú našim duševným vlastníctvom a našou prácou. Bez dovolenia, prosím, texty nekopírujte. Rovnako aj za vzhľado stránok a určitých sekcií sú hodiny práce, prosíme, aby ste sa v budúcnosti pokúsily vyhnúť ,,vykrádaniu". Originalita je to najlepšie, čím môžete zaujať. Ďakujeme.

SLEDUJTE NÁS

  • Facebook
  • YouTube
  • Pinterest
  • Instagram