image-from-rawpixel-id-2357407-png.png

Beatrix Antoinette Falkenberg-Windsor

Dvorná dáma/ princezna

Angeles

Kasta: 2

Vek: 17    Dátum narodenia: 26.10.

Znamenie zverokruhu: Škorpión

Výška: 165 cm    Váha: 52 kg


Obľúbená farba:  Červená, modrá, čierna, zelená

Vlastnosti postavy: Dominantná, koketná, vášnivá, verná, sebestačná, cynická, impulzívna

FC: Sadie Soverall

L6A.png
She’s not being a bitch. She’s just less likely to put up with your shit.
motýľ.png
L6.png
L6.png
L6A.png

Charakteristika

Mladá dáma Beatrix je jeden veľký balík, ktorý jeden ťažko unesie. Vo svojej rodine zastupuje najmladšieho člena, napriek tomu je zo všetkých svojich súrodencov asi najviac vážna. Zjavne po otcovi zdedila svoj britský chlad, ktorý možno pocítiť aj na niekoľko metrov od nej. Neusmieva sa často, iba doma na svojich rodičov a súrodencov, poprípade ešte ľudí, ktorých pozná dôvernejšie a sú jej priateľmi. Nerada preukazuje akékoľvek svoje emócie ak sa jej to nehodí, pripadá si tak veľmi zraniteľná, ak by komu čo i len naznačila ako sa naozaj cíti. Predsa si vybudovala akýsi sebakomplex dusenia svojim emócií vo svojom vnútri. Na svete bolo naozaj málo ľudí, ktorým sa dokázala zveriť s tým čo ju naozaj trápilo. Preto, keď sa na ňu pozrel niekto, kto ju nepoznal a nevedel ju čítať (čo je aj pre ľudí, čo ju poznajú dlho občas obťažené) mal z nej pocit, že nenávidí celý svet okolo seba. To ale tak vôbec nebolo, ale náladu naozaj nemala vždy na socializáciu. Ak išlo o spoločnosť, bola rada tou, ktorá veci viedla a rozhodovala o tom čo sa bude robiť. Dominancia bola jednou z jej kľúčových charakteristík, ktorou ju ľudia poznali. Svojim spôsobom to ale bol aj istý druh sebaobrany voči druhým, aby po nej nemohli chodiť. Nebola totiž ani najvyššia a ani najstaršia, preto mohli niektorí nadobudnúť pocitu, že si s ňou môžu robiť čo chcú. A vlastná mama ju vychovala v duchu, že nemôže ľuďom dovoliť aby si po nej chodili. A dominancia všetko toto dokázala zabezpečiť. Preto musela mať vždy posledné slovo, či už pozitívne alebo negatívne. Veľmi ju netrápilo ani to čo si ľudia o jej osobnosti mysleli, či jej mali čo povedať alebo vôbec, či sa na ňu pozerali. Otec si z nej tak trochu vychoval malého cynika a ona veľmi rada dávala ľuďom najavo tento fakt. Síce to niekedy mohlo vyzerať, že je proste iba zlá, ona to nazývala ‚úprimnosť z konštruktivitou‘. Najťažším sa v jej prípade zdalo ale to, aby sa k nej vôbec niekto dostal. Mala málo pravých kamarátov, vedela ich doslova spočítať na desiatich prstoch svojich rúk. Rada si ľudí najprv oklepala kým ich pustila k sebe bližšie, vyberala si svoju spoločnosť veľmi precízne. Ak sa však niekomu podarilo rozbiť tú naozaj veľmi hrubú škrupinu, mohol spoznať naozaj vtipné a milé dievča. Dokázala sa smiať, robiť si srandu a dovolila si cítiť v prítomnosti ľudí ktorým verila. Keď si ju niekto získal, väčšinou tým ľuďom ostávala verná a verila im aj vlastným životom. To bola pre ňu najvyššia cena, ktorá mohla predstavovať jej úprimnosť voči osobe. A niekedy to iba mohlo vyzerať tak, že si ľudí k sebe pustila. Bola predsa ženou a mala isté zbrane, ktoré rada využívala. Napriek svojmu ešte stále veľmi nezrelému veku, bola známa ako veľmi koketná a vášnivá slečna. Vedela človeku dať pocit toho, že je pre ňu jediný na svete a venovala mu všetku svoju pozornosť v podobe jemných dotykov, menších bozkov alebo iba „prázdnych slov‘, ktoré ľudí väčšinou oblbli. Bola to ďalšia vec ktorú sa naučila používať vo svoj prospech. Nikdy ale nebola zaľúbená, no vedela, že ak sa v živote nájde niekto, kto ju bude mať rád s jej veľmi zložitou osobnosťou, bude ho milovať celým svojim srdcom a telom. Telesné potešenie bolo pre ňu dôležité, skoro úplne rovnako ako emotívne. Nebola zrovna najhlasnejšou ak išlo o vyjadrovanie svojich emócií, ich zámerné dusenie niekedy skončilo jej impulzívnym výbuchom, ktorý dokázal odhaliť veľmi hlboko skryté ryhy dievčaťa, ktoré bolo vskutku veľmi jemné a veľkorysé.

Minulosť

Jej život začal úplnou náhodou, nebola totiž na pláne. Nie potom čo jej mama prežila dva ťažké pôrody a otec bol proti tomu, aby sa vôbec pokúšali znovu. Ona sa ale nepýtala a proste sa objavila, čo v konečnom dôsledku skoro stálo jej mamu život. Napriek tomu ale bola vítaná a milovaná ako všetky deti v jej rodine. Občas sa ale cítila ako chyba a celkovo sa tak správala. Zaujímavým bolo, že z troch detí to bola práve ona čo sa viac pochádzala na otca a jeho stranu rodiny, so svojou tmavou farbou vlasov a nie modrými očami, ako napríklad jej sestra Alaska, ktorá bola skoro dokonalým vzorom jej matky. Svoje detstvo prežívala celkom rozlietane, jej prvá spomienka je z lietadla a z toho ako ju mama drží na kolenách. Išlo totiž o to, že v Anglicku zastupovala post princeznej aj so svojimi súrodencami, pričom jej rodičia boli princ a vojvodkyňa. Na druhej strane sveta ale zastupovala druhú kastu, čo bola možná najvyššia v krajine jej matky a bola považovaná za vysokú aristokraciu. A plus samozrejme, jej mama bola svetoznáma speváčka, čo tiež pridávalo do balíku. Ako malému dieťaťu jej to došlo hrozne frustrujúce a nikdy poriadne nevedela, kde bola jej domovina. Po zhode jej rodičov to bola ale hlavne Illea, keďže tam trávili väčšinu času keď jej mama intenzívne pracovala na svojej hudbe alebo turné. Ona a jej súrodenci boli aj napriek všetkým plusom v živote vychovávaní ako normálne deti, aj keď ich otec do toho občas trochu zasiahol svojimi, neskrotenými túžbami. Mama sa ich ale snažila držať pri zemi a vychovať z nich všetkých poctivých a dobrých ľudí. Dlho si ale neužívala teplo domova v Illey, v slnečnom Angels. Zlom došiel keď chodila do školy, kde mala veľmi vysoké a dobré výsledky. Dokonca aj v inteligenčných testoch sa umiestnila na prvých miestach spomedzi celej školy. Vtedy bolo jasné všetkým, že Beatrix potrebuje trochu viac výziev do života. Preto po zhodnej dohode jej rodičov jej navrhli, že ak chce, môže ísť na súkromnú školu do Anglicka, ktorá by bola na úrovni jej inteligencie. Bola to voľba, nie povinnosť. Ona ju ale s radosťou prijala a preto sa jednou nohou presťahovala do Anglicka. Tam začala tráviť väčšinu svojho roka keď navštevovala školu a domov chodila iba na prázdniny, ak sa práve v Anglicku nenachádzala jej rodina. Život na súkromnej internátnej škole bolo niečo, čo by každý mal zažiť. Uvedomila si to v momente, keď sa jej dostalo voľnosti a nebola pod dohľadom, hlavne svojho otca, ktorý bol z nejakého dôvodu veľmi zasadený práve na ňu. V škole sa nachádzalo mnoho detí s aristokratickými koreňmi, deti politikov alebo proste len bohaté deti. A jej život bol presne taký ako to bývalo vo filmoch. Dlhé prebdené noci na izbe, útek zo školy do najbližšieho mesta, výlety po krajine a tak ďalej. Okrem toho, že si užívala skutočný študentský život sa ale venovala aj svojmu štúdiu, ktoré napriek svojej veľmi bujarej a pestrej povahe považovala vždy za číslo jedna. Bolo pre ňu dôležité, aby excelovala a bola najlepšia z najlepších, aj keď na škole ako bola táto to bola naozaj výzva, lebo sem chodilo mnoho ľudí s rovnakým inteligenčným kvocientom ako je ona. Lásku našla samozrejme v hudbe, ku ktorej ju učila už jej mama a v škole si iba zlepšila schopnosti hry na hudobné nástroje. Namiesto hodín maľovania navštevovala hodiny fotenia, dokonca si tam prihodila aj nejaké hodiny varenia aby mohla s mamou v kuchyni čarovať keď došlo na to. Na otázku ale čím chcela byť, ešte úplne odpovedať nevedela. Vždy si povedala, že je ešte dieťa a má čas premýšľať nad tým čo by chcela robiť. Jej škola jej toho venovala naozaj veľa a bola rada, že voľba padla práve na ňu. Hlavne v momente keď sa v škole objavil nový učiteľ literatúry, ktorý bol pre ňu ako jasná hviezda na nebi. Tušila, že to čo bolo medzi nimi, nebolo korektné a možno by sa to dalo považovať aj za mierny spôsob obťažovania mladého dievčaťa, chcela to ale ona. Vlastne, chceli to obaja a on sa nebránil a ona nemala dôvod. Čo by to bola súkromná škola bez romániku s učiteľom? Možno to ona prežívala trochu intenzívnejšie a hlbšie ako on, predpokladala, že asi nebola jediná. Keď ale došlo na lámanie chleba, zaznelo iba jej meno. Beatrix z rodu Windsorov mala aféru s učiteľom, ktorého to stálo prácu a ju, dobré meno na škole. Ľudia si na ňu začali ukazovať prstom, volať ju všelijakými menami (na ktoré bola vskutku zvyknutá a nevadilo jej to) a ani učitelia ju už nevnímali ako plnohodnotnú študentku školy. Vtedy jej došlo, že jej miesto už nebolo tu aj keď sa to po toľkých rokoch stalo jej domovom. Mala iba jednu možnosť a to zmeniť školu. Ako ale jeden povie svojim rodičom, že spával so svojim učiteľom, ktorého kvôli tomu vyhodili zo školy? Bála sa reakcie svojho otca, ktorý bol síce tiež svojský, ale určite nevychoval svoju dcéru takto. A bála sa svojej mami, ktorá svoje deti vždy viedla po dobrej ceste (alebo teda, aspoň sa snažila). Uprosila riaditeľku školy so slzami v očiach, aby to rodičom neoznamovala, že to chce urobiť sama. A tá jej venovala poslednú štipku svojej dôvery. Odišla domov, dostala voľno zo školy aby odišla späť do Angels a povedala svojim rodičom čo sa stalo. Urobila tak ale? S rukou na srdci by povedala, že áno, mala to v pláne ako prvé keď dôjde domov. To by jej ale rodičia nemohli povedať, že má možnosť so svojimi súrodencami ísť do paláca v rámci toho, že bude znovu Selekcia. Vedela, aký na to majú názor obaja jej rodičia a preto im to znovu dávali ako voľbu, nie ako povinnosť. A kto je ona aby odmietla niečo takéto? Preto sa správy o jej počinoch v škole museli na chvíľku odložiť do šuplíka, a ona hlavne musela vymyslieť to, ako oklame svojich súrodencov, svojich rodičov a nahnevanú riaditeľku z Anglicka. Ale keď, Illeyský palác vyzerá tak dobre z diaľky. Bol by to hriech, keby niečo také neurobí.