image-from-rawpixel-id-2357407-png.png

Blaise Kynes

Praktikant psychológa

Angeles

Kasta: 3

Vek: 27    Dátum narodenia: 7.10.

Znamenie zverokruhu:  Váhy

Výška: 187 cm    Váha: 70 kg


Obľúbená farba:  Bordová, šedá, biela

Vlastnosti postavy: Zmyselný, flirtujúci, ľahkovážny, arogantný, excentrický, pesimista, spoločenský

FC: Otto Seppalainen

L6A.png
Devils roll the dice, angels roll their eyes, and if I bleed, you'll be the last to know.
motýľ.png
L6.png
L6.png
L6A.png

Charakteristika

Človek by si zmyslel, že možno ak je Vaším rodičom inteligentný a vážený odborník, z Vás sa vykľuje niečo podobné. Predsa len, nie nadarmo sa hovorí, že jablko nepadá ďaleko od stromu. V tomto prípade je skôr na mieste tvrdiť, že výnimka potvrdzuje pravidlá. Blaise by nemohol byť viac odlišný od svojho otca Philipa, dlhoročného priateľa kráľovskej rodiny a ich psychológa. Mladý Kynes, napriek tomu, že prežil život ľahší než váha páperia, je existenciou vrcholne otrávený. Radšej by vôbec nebol, no ak už má na svete byť, tak nech s gráciou. Minimálne on to nazýva gráciou. Širšia spoločnosť by mohla vehementne oponovať, pretože jeho zaužívaný spôsob života je poznačený značnou mierou dekadencie. Blaise neohrdne pohárikom, dvomi či pokojne aj viacerými, alkoholu. Vidieť ho úplne triezveho, či aspoň bez opojného moku v ruke je pomerne raritné. Neopúšťa jeho vernú spoločnosť. Nerád zostáva sám. Má rád, keď je obklopený ruchom zábavy, ktorý ho rozptyľuje pred sebou samým. Vernou spoločnosťou mi rozumejte troch mužov jeho života – Jacka Danielsa, Johnnieho Walkera a Jima Beama. No nebuďte hneď príliš sklamaný. Blaise je prichytrý na to, aby vedel, že takto sa obmedzovať iba na troch mužov je vrcholne úzkoprsé. On si rád ponecháva možnosti. Rád skúša a testuje vody, ktoré by do jeho života vliali trochu elánu a obohatili jeho existenciu. Preto sa sám nikdy nezaškatuľkoval žiadnou nálepkou. Ani jedna nie je príliš dobrá, príliš výstižná. Ani jedna k nemu nepasuje. Proste mu to je všetko jedno. Vyspí sa s hoci kým a hoci čím, kým je to príslušníkom radu homo sapiens a má to pulz. Žena, muž, dvaja, traja, ich kombinácia. Je mu to ukradnuté, hlavne nech sa to deje. Je to bohém a pôžitkár, ktorý si neodoprie žiadnu slasť ponúkanú životom. Alkohol, sex, drogy. To všetko je náplňou jeho denného programu. Dočkať sa od neho niečoho vážne zmysluplného a iným prospešného je len zbožným prianím jeho otca, ktorý nad ním ešte stále nedokázal zlomiť palicu a necháva ho dokončiť prax u seba. V podstate by sa dalo povedať, že ho necháva len pretĺkať sa honosným životom, pretože Blaisov prístup k povinnostiam je maximálne ignorantský. Jeho dokonalo krásnu hlavičku nezaťažuje žiadna starosť a nikdy by ani nemohla. Život, nech už je akokoľvek veľkým utrpením žiť ho, je príliš krátky na to, aby si on z niečoho mohol robiť ťažkú hlavu. Od problémov sa Blaise dištancuje rýchlosťou 299 792 458 metra za sekundu, čo sa rovná rýchlosti svetla. Ak sa niekde nejaký problém vyskytne, Blaise okamžite veľmi nenápadne zmizne a na nejaký čas sa vytratí. Nechá rozbúrené vody upokojiť sa. Inak povedané, zavolá otcovi, aby veci napravil zaňho. S jeho konexiami šlo vždy všetko ako po masle. Mladý Kynes sa nemusel dvakrát tak moc v živote snažiť na to, aby niečo dosiahol. Ak to nešlo svojpomocne, s vynaložením minimálneho úsilia, povolal drahého otecka. Ten vždy všetko vyriešil. Nikdy sa tým Blaise nepýšil, dokonca mu to v istých chvíľach na sebe aj prekáža, no svoj život by si už inak predstaviť nedokázal a tak s tým jednoducho nebojuje. Prijal sám seba takého, aký je. Odporný, prehnitý, zhýralý, márnotratný. Sám pochybuje, že má nejakú dobrú vlastnosť, no výhodou je, že ani to ho nijak netrápi. Je zmierený s tým, kto je, aký je. Nemá potrebu naprávať sa, nikdy nemal. A pokiaľ máte potrebu naprávať ho Vy, ani sa nenamáhajte. Šetrite dychom na niečo zmysluplnejšie, pretože Blaisea by Vaše výhrady voči nemu nemohli obťažovať menej. Má svoje vlastné predstavy o morálnosti a nemorálnosti tohto sveta. Nehne tak ani brvou. Každý jeden sval na jeho príťažlivej tvári zostane apaticky odpočívať nezaujato na svojom mieste. Možno preto nie je jeho pokožka poznačená žiadnymi vráskami. Pretože okrem jeho očí, ktoré jeho prežívanie často prezradia, sa na jeho tvári žiadneho výraznejšieho prejavu emócie nedočkáte. Len mierny úsmev v snahe zlákať vás na jeho chodníčky bezbožníka. Čo je pre Blasea veľmi príhodné, keďže vyzerá až pekelne dobre a je si toho vrcholne vedomý. Neprirodzené, striebristo svetlé vlasy nosí často štramácky začesané, tak aby vodil dojem pravého, neodolateľného gentlemana. Túto siluetu narúša len jedna chyba. Jeho ľadovo modré oči, ktoré sa na svet pozerajú s opovrhnutím, žiadnou vľúdnosťou, žiadnou nádejou a ani náznak optimizmu. Len ľadová bezútešnosť jeho intenzívneho pohľadu.

Minulosť

Čo bolo pred Blaisom je veľmi jednoduché, na rozdiel od neho samotného. Palácový psychológ, dôverník princa Fredericka - Philip, sa s manželkou dlhý čas pokúšali o splodenie potomstva, no nech sa snažili akokoľvek, vytúžený prírastok do ich drobnej rodiny neprichádzal. Napokon to obaja vzdali s bežnou cestou a zvolili si inú alternatívu. Rozhodli sa o adopciu. Zrejme preto sa Blaise na Philipa či jeho matku absolútne nepodobá. Nie je v tom žiadna zrada, len prostý fakt, že tento drobný chlapčisko nevzišiel z ich spojenia. To, že bol adoptovaný si plne uvedomoval pretože, keď si ho vzali z detského domova, bol priveľký na to, aby si nepospájal súvislosti. Bol to najšťastnejší deň v jeho živote a doteraz ho zaň pokladá. Žiadny iný, čo prišiel po tom sa nevyrovnal. Ešte stále pomerne mladý pár si vybral jeho. Jeho. Vysoké, vybledlé a pochudlé chlapčisko. Dovtedy oňho nemal záujem nikto, až Philip a jeho žena Blaisea prijali do svojej rodiny a dali mu domov. Ako malému dieťaťu mu nikdy nič nechýbalo. Jeho nový rodičia boli dostatočne zabezpečený, aby netrpel nikdy núdzou. Niečo ako nedostatok nepoznal. Bolo, a stále to aj je preňho cudzím slovom.  Vždy dostal hračky po ktorých mu jeho chladné srdce zatúžilo. A nie len to. Dostával všetku priazeň a pozornosť svojich rodičov. Philip v ňom rýchlo našiel ukrytý potenciál a doviedol ho na cestu za vzdelaním. Blaise nebol nikdy hlupák, učil sa rýchlo a záhady sveta, či dokonca vesmíru odhaľoval možno až prirýchlo. Philip s jeho manželkou boli každým dňom na Blaisea pyšnejší a jeho to napĺňalo radosťou. Vidieť šťastný výraz na tvárach jeho rodičov, bolo preňho všetkým. Myslel si totižto, že ak by ich sklamal, znova ho pošlú do detského domova. Potom však prišla stredná škola a Blaise začal spoznávať iné zákutia života. Začal sa priateliť so skupinkou rovesníkov, ktorý ho naučili tomu, čomu holduje dodnes. Najprv sa zdráhal, stále sa bál, že by ho jeho rodičia odvrhli naspäť. Keď však okúsil prvý krát slastné opojenie omamných látok, nebolo cesty naspäť. Prepadol všetkému, čo bolo považované za hriešne. Školu flákal, držal sa v nej len tak tak, horko ťažko, zubami nechtami. Prepadával skoro zo všetkého. Stále sa však nejakým zázrakom držal nad hladinou toho všetkého. Nech okúsil čokoľvek, nezašlo to za hranice ich domu. Až keď zostarol a dostal sa na vysokú školu nabral viacej odvahy. Jeho rodičia ho predsa nemohli šupnúť späť do decáku a tak jeho dobrodružná cesta za hlbším poznaním započala bez tajov a hanby. Do školy chodil len preto, že na tom bazíroval Philip a matka. Štúdium ho netrápilo ani zďaleka. Účasť na hodinách mal minimálnu a nebyť otcovej protekcie, vyliali by ho zo školy už v prvom týždni. Neprosil sa mu nikdy aby ho tam držal, aby ho nechal doštudovať. Na napokon, keď odpromoval v talári s diplomom v ruke, nedokázal popierať značnú vďačnosť za otcovu pomoc. Na chvíľu začal brať realitu vážne a dokonca sa snažil odkloniť od svojho spôsobu života. Ako všetko, mimo jeho záľub v obscénnostiach, mu nič nevydržalo pridlho bez toho, aby ho nútil Philip. Otec ho po dlhom zvažovaní vzal pod svoje krídla, aby jeho drahý syn mal aspoň nejakú budúcnosť. Budúcnosť, po ktorej ani samotný Blaise netúžil. No predsa, pristúpil na Philipov nápad bez väčších rozbrojov. Súhlasil, že bude pracovať ako asistent svojho otca a dokončí si prax uňho v ordinácii, ktorú už niekoľko rokov viedol v paláci. Jediné však čo Blaiseovi svietilo v hlave bol ten palác. Palác plný ľudí, zábavy. Palác plný radovánok, ktorým on nikdy nedokázal povedať svoje nie.