Brianna9.jpg
image-from-rawpixel-id-2590444-png.png

Brianna Jane Blanchard

Študentka veteriny/výpomoc v ZOO

Waverly

Kasta: Piata

Vek: 21    Dátum narodenia: 18.6.

Znamenie zverokruhu: Rak

Výška: 160cm    Váha: 55 kg


Obľúbená farba:  Červená, oranžová, žltá

Vlastnosti postavy:  Psychopat, impulzívna, charizmatická, manipulatívna, klamlivá, divoká, svojhlavá, necitlivá

Univerzita: Fakulta prírodných vied - veterinárske lekárstvo - 2. ročník Bc.

FC: Victoria Pedretti

Brianna8.jpg
Love is passion, obsession, someone you can’t live without. If your don’t start with that, what are you going to end up with?
image-from-rawpixel-id-2590444-png.png

Charakteristika

Šteňa, do ktorého ostatní kopú, sa po istom čase začne brániť. Nie však brechotom, ale tesákmi. Nie preto, že chce ublížiť, ale kvôli tomu, že by už neznieslo ďalší kopanec. Keď Brie bola menšia, prechádzala si peklom. Občas mala pocit, že sa k nej iní správali ako ku cigarete. Z nudy ju využili a potom ju zatlačili do zeme ako bezcenný špak. Bola tichým kvietkom skrčeným v kúte, skrývajúcim sa pred buchnátmi alebo urážkami. Hromadil sa v nej hnev. Raz sa hrádza pretrhla a ona konečne vzala ochranu do vlastných rúk. A že sa jej svet vtedy sfarbil do odtieňov červenej a pomaly si ani nepamätala, čo sa v tom okamihu udialo? Že ublížila spolužiakovi? To nevadilo. Dotyčný si to zaslúžil. Cítila súcit? Nie. Výčitky? Nie. Len úľavu a zadosťučinenie. Avšak, ten, čo údery aj vracia, priveľa osôb okolo seba nemá. Keď sa k tomu pridá aj osamelosť doma, sociálne schopnosti stagnujú a nerozvíjajú sa. A empatia? Ako sa môže človek niečo také pochopiť, keď jediné o čo snaží, je postarať sa o svoj vlastný krk? Kto ho to naučí? Otec, ktorý je za mrežami alebo matka alkoholička? Preto Briannu pocity ostatných skrátka nezaujímali. Vlastne dodnes sa jej zdajú cudzie a nepochopiteľné. I preto je jej výraz ako tabula rasa, i v prípadoch, keď sa to absolútne nehodí. Niekto skončí v nemocnici? Mal si dávať na seba lepší pozor. Niekomu umrie blízky? Každý raz skončí na kopčeku pod fialkami. Niekomu jej konanie ublížilo alebo ho oklamala? Na tom nezáleží, aj tak si to zavinil sám. Ostatných vníma ako otrokov vlastných pocitov, pobláznených nedôležitými vecami, ale keďže svet ich je plný, musí sa prispôsobiť. Ako? Pozorovaním ostatných. Sleduje, čo ich poteší, čo ich rozosmúti, čo ich naštve, čo vnímajú ako správne a čo ako zlé. Kopírovať ich nezmyselné správanie je nevyhnutnosť, návod ako prežiť a zároveň spôsob ako zapadnúť. A od tohto bodu sa odpichneme ďalej. Keď Briannu stretnete prvýkrát, uvidíte sladký kvietok. Charizmatický, so zmyslom pre humor. Visí na každom vašom slove, zaujíma ju každá kravina, povie presne to, čo chcete počuť. Uteší vás a podá pomocnú ruku. Venuje vám toľko času, koľko len chcete. Stane sa jednoducho najočarujúcejšou kamarátkou a ani v kútiku mysle vám nenapadne uvažovať nad tým, či je to len divadielko alebo nie. Ak zložíte jej „masku“, nájdete chlad a prázdnotu. Sladký kvietok je totižto v skutočnosti jedovatý, pokrytý pichliačmi. Za charizmou sa skrýva manipulácia, ktorou vás dokáže doviesť presne tam, kam potrebuje. Za priateľským záujmom zas vypočítavosť, ako vás čo najlepšie odhadnúť a využiť. Za súcitom len naučené formulky odpozorované od ostatných. Ako v nej však dokážu žiť tak rozdielni ľudia? Chce to len tréning a inteligenciu. A prečo to vlastne robí? Na čo sa snaží ostatných oklamať a vykresliť seba v inakšom svetle? Odpoveď je jednoduchá. Chce, aby sa jej splnil sen. Odmalička sa utiekala do vlastného sveta k vlastným predstavám. Tie sa často opakovali. Nebola v nich sama, ale s niekým, kto jej dokonale rozumel. S niekým, kto bol jej strateným kúskom puzzle. S niekým perfektným, kto by od nej neodišiel. Ani by mu to nenapadlo. Chápal, že ona presne to, čo mu doteraz v živote chýbalo. A aký je teda ten jej sen? Chce stretnúť svoju druhú polovičku a primäť ju, aby sa stala súčasťou jej dokonalého sveta. A ak dotyčná nebude chcieť? Pche, taká možnosť neexistuje. Skrátka ju presvedčí. Predstavivosti sa medze nekladú a riešení sa dá nájsť nespočet. V tom najhoršom prípade sa svoj pokus v hľadaní zopakuje a svojho chybného subjektu sa skrátka zbaví... Ako sami môžete vidieť, trpezlivosť jej určite nechýba. Pokojne dokáže svoj potencionálny záujem pozorovať i týždne. Jedno, či na sociálnych sieťach alebo aj naživo. Chodí na jeho obľúbené miesta bez toho, aby si ju všimol. Zistí si o ňom, i ten najmenší detail od farby obliečok až po obľúbenú značku šampónu. Dotyčný sa pre ňu stane stredobodom vesmíru. Teda až do momentu, čo ju nesklame. A sklamať ju? To nie je dobrý nápad. Potom sa jej trpezlivosť vytratí a na povrch sa vykradne impulzívnosť. Blčiace plamene zalejú jej vnútro, zrazu sa nejakým nedopatrením ocitne nôž a... pokračovanie asi nikto nechce okúsiť na vlastnej koži. :) Hovoríte si, vy by ste si všimli, že každá jej emócia je hraná a aká v skutočnosti je? Naozaj? Čakali by ste to od dievčaťa, ktoré vo voľnom čase kŕmi malé sloníčatá bez mamy z fľašky? Od niekoho, kto má žiarivý úsmev cez celú tvár? Od niekoho, kto pôsobí krehké slniečko? Od niekoho, kto počúva smiešne sladkú hudbu? Od niekoho, kto vám v zlej chvíli napečie dokonale sladké muffiny? Alebo si myslíte, že nenašla niečo, čo by pokazilo jej predstavu o vás? Nebuďte tak naivní... Jej záľuba jej fotografovanie a beh, za stalking na internete by si už ako decko zaslúžila vysokoškolský diplom, jej paranoidné scenáre by zas výškou drámy prekonali i turecké melodrámy a jej schopnosť odpúšťať je zas nulová. I napriek tomu vás krásna tvárička so zelenomodrými očami ako studničky, v ktorých sa dá zľahka utopiť, stále láka? Dám vám jednu radu - treba ich zvodnosti odolať a vziať nohy na plecia skôr ako spočinú na vašej tvári. Šancu máte len jednu.

Minulosť

Krásne detstvo? Spomienky na obľúbené hračky? Nevinné hry? Narodeninové oslavy s balónikmi? Nie. Kiežby si na niečo také vôbec pamätala. Alebo skôr - vôbec na niečo. Jej pamäť pripomína prederavené sito. A záblesky. Okamih, keď videla svojho otca posledný raz v modročervenom svetle policajného auta. Okamih, keď sa sťahovala s mamou z miesta na miesto. Okamih, keď nemala kamarátov a vždy bola tým „novým dievčaťom“. Okamih, keď jej spolužiaci hodili obľúbenú hračku do kaluže. Okamih, keď jej na líci pristála mamina ruka za vymyslený problém. Okamih, keď mamine fľašky zdvíhala zo zeme. Okamih, keď ju starší mamin priateľ palcom pohladil po líci a pochválil jej dĺžku jej školskej uniformy. Okamih, keď sa prvýkrát jej myseľ naplnila hnevom tak veľkým, že svet zmizol a jediné čo zostalo, boli červené kvety. Tie zastreli jej pohľad, vytrhli ju z reality a ona udrela späť. Takto to vyzeralo prvých 10 rokov jej života. Len akási mozaika, nezodpovedne pozliepaná, ktorá po kope ani nedáva zmysel. A potom tma. Vynechané dni, týždne i mesiace. Každá diera však potrebuje záplatu, Brie pomohla predstavivosť. Vymyslené fantázie nahradili prázdne miesta. Najskôr sa sústredili na veci, ale na jej dvanáste narodeniny prišla zmena. Začínala na novej škole, keďže jej mama utekala od priateľa číslo... to vôbec nie podstatné. Brie už medzi nimi ani nevidela rozdiel. Boli len ďalšími zlodejmi, čo okradli jej mamu o ďalší kúsok duše. A pre ňu už zostávala len prázdna nádoba. Ale to nie je dôležité, rovnako ako oni. Vráťme sa k prvému dňu na novej škole. V jej triede bol chlapec s modrým ruksakom, blonďavými vlasmi, ktoré sa neposlušne krútili na jeho krku a červeným rolákom o niekoľko čísel väčším, aký by sa mu hodil. Bola to hodina biológie. Brie si všimla, že si najskôr rukou vošiel do vlasov pred tým, ako odpovedal učiteľovi na otázku. Pokiaľ nevedel, plecia mu klesli nižšie a celý sa nahrbil. Volal sa Aaron McCarthy. Do školy chodieval na modrom bicykli. Modrá bola jeho obľúbená farba. Možno aj kvôli tomu, že aj jeho dom bol vymaľovaný touto farbou. Cesta tam mu trvala presne polhodinu. Brie stíhala ísť za ním každý deň. Aj tak jej mama nemala šajnu, kedy je doma a kedy zas nie. Kráčala za ním v bezpečnej vzdialenosti. Aaron nemal priveľa kamarátov, len Vysokého Billieho, ktorý Brie absolútne nezaujímal. Bol nudný a o ničom... no za to Aaron! Ten bol dokonalý! Milý, múdry, svedomitý a skvelý hráč amerického futbalu. Teda, stal sa ním až keď išli na spoločnú strednú. Našťastie, Aaronov otec nepracoval a jeho mama mala len nízky príjem z obchodu, takže nemali priveľa peňazí a Aaron šiel na štátnu strednú, rovnako ako Brie. A že vedela, čo robia jeho rodičia, i napriek tomu, že s Aaronom nikdy neprehodila ani slovo? Samozrejme, že si preverila aj jeho rodičov! Veď to museli byť skvelí ľudia, keď sa im podarilo vychovať dokonalú ľudskú bytosť! Nie, ako tí jej. Na Aaronove zápasy nebolo ťažké sa dostať. Stačilo si sadnúť dozadu v čiapke a dívať sa ako Aaronovi pri behu na ihrisku napínajú svaly. Občas sa jej preniklo dostať i do šatní, keď ešte vonku hrali zápas. Uhádnuť kombináciu Aaronovej skrinky nebol žiadny problém. Ak sa tam niekto nemal dostať, mal si zvoliť ťažšiu kombináciu ako rok, keď dostal svojho psa. Začala si z nej brať suveníry. Obal z lízatka. Jahodového, samozrejme. To bolo Aaronove najobľúbenejšie ovocie. Komiks, ktorý čítal a drobným písmom si niečo dopisoval k jednotlivým dialógom. Vrchnáčik z pera, ktorým písal. Bol ľavák. Ťahák, ktorý použil na hodine matematiky. Jeho písmo bolo krivoľaké, nakláňajúce sa do strany, ale jedinečné. Brie sa ho občas snažila napodobniť. Hlavne, keď si trénovala svoj podpis - pani McCarthy. Aaron bol jej láskou. Nepotrebovala sa s ním rozprávať. Ich osud bol napísaný vo hviezdach. Astrológia neklame a ich tabuľky narodenia sa nádherne dopĺňali! A čo je na oblohe, to už nikto nezmení. A že ho nikdy nepozdravila? A ani on ju? To nevadilo. Mala v pláne ísť za ním na vysokú a tam, presne podľa plánu, s ním nadviazať vzťah. Jednotlivé kroky mala dokonale naplánované - od ich prvého pozdravu až k príchuti ich svadobnej torty. Musela byť hlavne bez orechov, pretože na tie mal Aaron alergiu. Myslela na každú maličkosť. Aaron jej určite bude vďačný. Nemusí pohnúť ani prstom. K ich šťastnému koncu ich dovedie sama. Jediné, čo od neho potrebovala, bolo, aby na ňu počkal. Ale ani to nedokázal. Vlastne... to, čo sa mu stalo, si zaslúžil. A rovnako aj tá pobehlica. Brie netrvalo dlho, dokým zistila, kto je Emma Monroe. S Aaronom ich zbadala, keď sa viezli na jeho bicykli domov. Mala ruky okolo Aaronovho pásu. A zrazu sa opäť objavili červené kvety. Brie jej tie špinavé paznechty chcela po kúskoch polámať! Nesmela sa ho dotýkať! Nezaslúžila si ho! Bola problém. Komplikácia. A potom zosadli dole z bicykla. A tá cundra Aarona pobozkala! Aaronov prvý bozk mal patriť jej! Brie a Aaron sa mali pobozkať pod nejakým stromom deň po tom, ako prišli na univerzitu. Zničila ho, pošpinila ho. Už viac nebol JEJ. Brie neodišla. Čakala v kríkoch, dokým Emma vošla dovnútra ich domu a Aaron začal nasadať na bicykel. Brie sa rozbehla smerom k nemu. Oproti nim sa rútili dva kužele oslepujúceho svetla. Brie ho tam sotila. Aaron ju vtedy asi po prvý raz skutočne vnímal. Smutné, že aj naposledy. Ich príbeh mal vyzerať úplne inak. Bola to však JEHO chyba. Auto po ňom prešlo plnou rýchlosťou. Šofér ani nezastavil, len znova získal kontrolu nad vozidlom a upaľoval preč od dieťaťa, ktoré zrazil. Brie sa dívala na Aarove pokrútené telo, kúpajúce sa vo vlastnej krvi a cítila... zadosťučinenie? Sklamal ju. Nepočkal na ňu. Zaslúžil si to. Nechala ho tam, len sa rozbehla preč. A čo sa stalo ďalej? V škole sa pre Aarona vytvoril spomienkový oltár. Všetci plakali. Brie tiež, ale ona bola skutočne jediná, ktorá vedela, že Aaron bol v prehnitý a nezaslúžil ani jednu z preronených sĺz. Po Aaronovej nehode jej život prešiel opäť na autopilota. Jej mama - alkoholička sa vláčila s novými chlapmi, ktorí sa Brie dotýkali čoraz častejšie, keďže bola v puberte a jej postava sa začínala zaguľacovať. Mama jej to vyčítala. Žiarlila na ňu. Každú štipku ukradnutej pozornosti jej dala pocítiť. Doslova. Kreativita jej nechýbala. A potom - z ničoho nič - umrela. Otrava alkoholom. To patológ vpísal do správy o pitve. Že niekto pani Blanchard vymenil fľašku a sledoval ako si do krku leje nekoncentrovaný methanol? Jej sladká dcéra Brie by niečo také určite nedokázala... Brie tak ušla supovi rovno zo zobáka a jej púť pokračovala do systému. Ako 17-ročnú ju už nikto adoptovať nechcel a jej to nevadilo. Našla totižto JU. Mackinley. Tak nádhernú, tak milú a tak smutnú. Nikdy ju priamo neoslovila. Len ju pozorovala. Ako sa rozpráva s kamarátmi v domove. Ako sa smeje, ale jej úsmev sa neodráža v očiach. Ako márni svoj čas s ľuďmi, čo si ju nezaslúžia. Brie si bola istá, že ak by s ňou chodila ona, pomohla by Mac s každým problémom a boli by spolu dokonale šťastné. A potom z domova musela odísť kvôli plnoletosti, ale prekvapivo ani Mack tam nezostala. Našla si nejakého frajera spisovateľa, s ktorým precestovala Illeu. Brie si našla spôsob, ako im byť v pätách bez toho, aby si ju všimli. Prečo to nevyriešila a nezbavila sa ho? Vedela, že pre Mack nie je ten pravý. Ich vzťah mal dátum spotreby. Prišiel dokonca skôr ako Brie očakávala. A potom Mack odišla na vysokú, Brie išla za ňou. Filozofická fakulta jej nič nehovorila. Tak veľkú obeť, aby počúvala filozofické žvásty, nedokázala urobiť ani pre Mac. Jej svet sa vždy pohyboval v číslach, vo vzorcoch a analytických postupoch, ktoré dávali zmysel. Preto si vybrala veterinu. Zvieratám rozumela. Urobili by čokoľvek, aby prežili. Lovili svoju korisť. A niektoré dokonca verili v pravú lásku rovnako ako ona. Keďže sprostá nikdy nebola, dostala štipendium. Okrem štúdia svoj voľný čas trávila s Mackinley. Bola s ňou v študentských kaviarňach, kráčala s ňou po chodníkoch, každý večer ju odprevádzala k miestu, kde bývala. Bolelo ju srdce, pretože Mac si myslela, že je sama, ale to v skutočnosti NIKDY nebola. Brie jej robila spoločnosť. A potom zistila, že Mackinley sa zaujíma o kráľovsku rodinu. Brie ich prakticky neregistrovala. Bola len niečo, čo existovalo a všetko, čo sa v nej dialo, išlo mimo ňu. Pre ňu bola stredobodom vesmíru Mac. No Mac to pohltilo. Dokazovala o tom jen história vyhľadávania či už zahodené čarbanice, ktoré občas našla v koši, po tom ako Mack skončila hodina. Naozaj ju ten tupeľo so svalmi namiesto mozgu tak zaujal? Brie to nechápala, ale uvedomila si, že ak chce s Mack niečo mať, musí mať rozhľar v podobných oblastiach ako ona. Preto aj ona márnila svoj drahocenný čas, aby si o nezaujímavom rode Delaney čo-to zistila . I keď treba podotknúť, že s obrovskou nechuťou. Rozhodla sa, že práve s touto témou Mac prvý raz osloví. Využije Adama, aka tvora s inteligenciou jednobukovca, na to, aby jej Mackinley venovala pozornosť. Bude to láska na prvý pohľad. Presne ako to býva vo filmoch. A čo ak by si Mack všimol aj ten bájny princ? Už jedného chlapa hodila pod auto, mamu otrávila jej vlastnou závislosťou, naozaj môže byť korunný princ tak nedotknuteľný, že by sa ho nedokázala s ľahkosťou zbaviť? Veď aj on je len mäkká substancia, do ktorej treba udrieť na správne miesto a rozsype sa na márne skúsky. Veď kvôli pravej láske vpísanej vo hviezdach sa dokáže ospravedlniť úplne čokoľvek...