image-from-rawpixel-id-2357407-png.png

Castalia Sybil
Ribeiro-Vellon

Vedma v cirkuse

Labrador

Kasta: 7

Vek: 18    Dátum narodenia: 10.4.

Znamenie zverokruhu: Baran

Výška: 170 cm    Váha: 55 kg


Obľúbená farba:  Čierna, sivá, béžová, fialová

Vlastnosti postavy: Priama, energická, hrdá, zanietená, šarmantná, intuitívna

FC: Bruna Marquezine

L6A.png
Hope is a dangerous thing for a woman like me to have.
motýľ.png
L6.png
L6.png
L6A.png

Charakteristika

Keď sa chopíte dvoch ťažkých zamatových závesov, ktoré tvoria steny jej stanu, odhrniete ich a so zadržaným dychom vkročíte do prítmia, uvidíte postavu, ktorá nedokáže sedieť na stoličke inak, než vystretá s dôstojnosťou, magickým šarmom a telom zavinutým do rôznych ľahkých látok aj v časoch najhorších mrazov. Éterická brunetka, ktorá na Vás čaká za stolom Vás uvitá svojim očarujúcim, zamatovým hlasom zrelej ženy. Opakom hlasu, ktorý by ste takému mladému dievčaťu prisúdili. Jej reč však zostáva melodická a istým spôsobom prívetivá. Trpezlivo na Vás už čaká, síce trpezlivosť nepatrí práve medzi jej silné stránky. S gráciou a ľahkosťou pokynie vystretou, dlhou štíhlou rukou na stoličku oproti nej a tým Vám ponúkne, aby ste sa k nej pripojili. Necítite sa pri nej zle a pod tlakom, ba naopak. Jej spoločnosť Vám je príjemná a cítite, že sa jej môžete zdôveriť aj napriek tomu, že je kompletný cudzinec. Sybil na Vás pôsobí inteligentne a vľúdne a vy viete, že ste v bezpečných rukách. Preto s pokojom dosadnete na svoje miesto a čakáte, čo sa bude diať. Vedma, ktorá sedí pred Vami sa zväčša neusmieva. Neberte si to nijak k srdcu, Sybil len nemá v živote veľa vecí, ktoré by ju prinútili k radostným prejavom jej mimiky. Svoj výraz tváre ponechávala neutrálnym. S rozvahou sa chopí balíčku tarotových  kariet, ktoré s pevnými rukami premieša a potom ich podá Vám, aby ste ich premiešali pár krát aj Vy. Pozoruje Vás jej ónyxovým pohľadom hlboko vsadených okrúhlych očí, ktoré sú od seba vzdialené tak akurát, jeden by možno povedal – perfektne. Odhaduje Váš charakter, premeriava si Vaše pohyby, to ako sedíte, zatiaľ čo Vašu pozornosť zamestnala miešaním kariet. V duchu si všetko zaznamenáva, dokonca počíta sekundy ako dlho balíček v rukách žmolíte. Každý detail je pre ňu dôležitý. Zoberie si ich naspäť a s eleganciou a šikovnosťou získanou za roky praxe tohto remesla, karty úhľadne rozprestrie pred Vami na stole. So slovami si dáva načas ale keď prehovorí opäť, je priama, skôr Vám dáva len stručné príkazy, čo máte urobiť. Aj mimo svojho stanu, kde ľuďom prezrádza ich osudy je Sybil priama a nekomplikovaná. To isté ale naivne očakáva aj od svojho okolia. Tak trochu však tento postoj hraničí s pokrytectvom. Agnes ju naučila ako zaobaliť priamy výklad do pekných slov a rozkvitnutých viet, aby ulahodila ušiam klientov a aj keď je Sybil zástancom priamosti, nerobí jej problém vety zbytočne naťahovať. Dlhým tréningom vykladania osudov sa naučila, kedy, čo a ako povedať. Jej otec ju zas naučil, ako na sebe nedať nič poznať, ako zmiasť svoje okolie, hrať sa na niekoho iného. Následne Vás pobáda k tomu, aby ste ukázali na kartu a ona ju svojimi štíhlymi, kostnatými prstami preklopí, a tak ako ju Agnes učila, položí ju pred Vás s príbehom, ktorý karta vypráva a ktorý Sybil pospájala z jej vlastného odhadu o Vás. Často dáva na svoju intuíciu a často má aj pravdu, preto sa nebojí vsadiť na to, čo jej je známe. Má rada komfort poznaného, asi tak ako každý. Čo je známe, je bezpečné. Občas do príbehu primieša aj niečo z vlastnej fantázie, ktorej má na rozdávanie. Je to jedna z jej detinských kvalít čo si uchovala a ktoré by ste na inom človeku odsúdili. Na nej sú však očarujúce – Dobrá fantázia, voľnosť a nespútanosť. A aj napriek tomu, že čo je známe, je bezpečné, Castalia so statočnosťou nikdy problémy nemala. Človek nikdy nevie, čoho je schopný až pokiaľ sa neocitne v danej situácii.Sybil sa nerada obmedzuje limitmi, ktoré udávajú jej pomery. Jej hlava je zasnená vysoko v oblakoch a rovnako vysoko siahajú aj jej ambície. Nikdy sa nenechala odradiť svojou pozíciou v spoločnosti, aj keď pravdou je, že sa radšej drží vždy pri zemi pretože ilúzie, v ktorých sa často vo vlastných myšlienkach ocitá jej lámu zväčša srdce. Nepotrebuje upútavať davy a mať na sebe pohľad stovky očí, no počas života medzi cirkusantmi sa naučila, ako ustáť davy a rôzne pohľady, dokonca aj klebety. Ona presne vie čo chce a vždy veľmi rýchlo príde na to, ako to dosiahne. Občas až príliš rýchlo, občas výjav tej pokojne sediacej osoby na stoličke akoby bol úplným klamom a sama pred sebou nerada priznávala, že sa nespoznávala. Existujú mnohé situácie, kedy boli jej činy impulzívne, nepremyslené a nechala sa bezhlavo strhnúť svojimi vlastnými emóciami. Predsa len, stále to bolo len osemnásť ročné dievča, ktoré si hľadalo svoje miesto vo svete. Mylne si myslela, že jej domovom sa stala maringotka, v ktorej žila s Agnes a jej rodinou banda cirkusantov bez minulosti. Nikdy však nič viac nemala. Najbližšia vec k matke bola Agnes, avšak ani tá nezapĺňala dieru v jej vnútri, ktorú celý život cítila. Temné miesto, niekde v blízkosti jej srdca, ktoré driemalo pod povrchom aj so všetkou tou snahou vystačiť si aj s tým málom, ktoré jej svet ponúkal. Životné nedostatky si nepripúšťala, nerada smútila za niečím čo nepoznala a nikdy nemala. Počas rozprávania Vás jej príbehy strhnú a nemáte možnosť inak, než načúvať jej. Či už jej príbehu o vašom osude veríte alebo nie, to ako ho rozpráva Vás prinúti dávať pozor. Keď dopovie, viete, že skončila a je načase ju opustiť. Možno na moment pocítite sklamanie, že je po všetkom, že jej príbeh netrval dlhšie. Dokonca v tej chvíli aj Sybil často pocíti sklamanie. Nemala rada, keď ju ľudia opúšťali a zanechávali v stane, či kdekoľvek inde, samotnú, síce to bola len chvíľa počas ktorej sa ľudia striedali. Sklamanie z konca sedenia svojim zákazníkom najavo nikdy nedávala. Svoju prácu, pochybnú, tak veľmi ako to len šlo, brala vážne a jej vnútorné rozpoloženie dokonalo oddeľovala od pracovného prostredia. Mala svoje zásady, ktorými sa rada riadila. Dokonca mala rada aj pravidlá, najmä tie svoje. Zvyšok pravidiel, ktoré stanovil niekto iný, jej neboli úplne po vôli. Zdravý rozum jej ale navrával, že ak aj pravidlo nedokáže podporovať, dokáže ho rešpektovať. Navyše, život ju naučil, ako si pravidlá prispôsobiť a ohnúť tak, aby vyhovovali zrovna jej. Jedny pravidlá však neporušila nikdy. Pravidlá, ktoré stanovil jej otec boli jej svätým písmom. Bola to snáď jediná osoba, ktorú Castalia bezvýhradne počúvala. Sebastián Ribeiro-Vellon, muž mnohých tvárí. Vojak, dezertér, bezdomovec, cirkusant, manžel, otec, rebel a zradca v jednej osobe. Napriek všetkým týmto veciam mu bola jeho dcéra lojálna. Nezáležalo jej na tom, že ju opustil a nechal samú, keď bola najzraniteľnejšia. Neochvejne a bezhranične ho zbožňovala. Bola to predsa jej jediná skutočná rodina, jej vlastná krv. Jej pocity boli mnohokrát silné a intenzívne. Radosť, smútok, hnev, láska, nenávisť, túžba a odpor. Keď sa v nej jednej z týchto pocitov usídlil, zmáhal ju tak ako víchor zmáha tenké kmene vysokých stromov. Na rozdiel od nich však bola Sybil ochotná pracovať na sebe, najmä pre to, že jej to otec prikázal. „Musíš sa naučiť kontrolovať“, vravieval. A tak sa Sybil naučila kontrolovať. Svoje emócie potláča do úzadia. Nedalo sa povedať, že sa jej to darilo vždy. Koniec koncov, v hĺbke svojho bytia to nebola Sybilina prirodzenosť. Bol to len niekto, kým potrebovala byť aby si získala a udržala otcovu priazeň. Pre úspech, by urobila čokoľvek. Pretvarovala by sa kvôli nemu, klamala by kvôli nemu, dokonca by preňho aj zabila. Jej láska bola vražedná. Na konci dňa, keď sa v jej stane prestriedali všetci ľudia, ktorý za ňou došli sa jednoducho postavila, ponaťahovala a šla pomáhať ostatným členom jej provizórnej rodiny s hoci čím, čo bolo potrebné urobiť. Málo kedy pociťovala únavu a vyčerpanie a vždy bolo lepšie zaneprázdniť sa, než vystaviť sa možnosti, že v čase nič nerobenia skĺzne k osamelým myšlienkam. Vedela, že to nebolo najideálnejším riešením, no postačovalo. Horšie to bolo, keď si ju odviedol otec do Labradoru, kde ju podrobil výcviku. Bolo to iné, ako celý deň sedieť a veštiť ľuďom ich budúci život z pár obrázkov, na ktoré siahli. Nešetril ju. Rebeli ju vytrénovali za jeden rok tak, ako by vytrénovali hoc akého iného vojaka. Veď to v podstate aj bola – Iba vojakom, figúrkou, na šachovnici svojho otca. Na konci dňa padala únavou. Bola rada, keď si mohla ľahnúť a zatvoriť oči. Jej noci boli bezsenné, akoby sa pod vplyvom prísneho tréningu z jej duše vytrácala tá detinská hravosť, nespútaná fantázia a sny. Na druhej strane to malo však aj svetlú stránku – Na vlastné myšlienky, jej nezostával žiadny priestor. Z jednoduchého, priameho dievčaťa sa za rok stal vojak a špión. Osoba, ktorá bola tým, kým práve potrebovala byť.

Minulosť

Mnohé príbehy začínajú na začiatku, keď sa to osudové dievča narodí, čo keby sme to však zobrali ešte za skorší príbehu? Samozrejme, ako ďalších tridsaťpäť vybraných dievčat aj Sybil vhodila svoju prihlášku medzi ostatné, keď sa dávalo každému na známosť, že Illeyský princ sa bude ženiť a hľadá si seberovnú kráľovnú, ktorá mu pomôže doviesť Illeu k jej lepším dňom. Sybilin motív však nie je tak žiarivý a ušľachtilý. Ten jej je poniekiaľ temnejší, než by ste povedali na bežné osemnásťročné dievča. Ak by ste jej to nebodaj zazlievali, je nutné prv prerozprávať príbeh jej rodičov.Dieťa, ktoré bolo počaté z lásky, no onu lásku nikdy nezažilo. Nie tak ako malo. Kedysi dávno, jedného jesenného večera sa mladík brazílskeho pôvodu bez akejkoľvek rodiny, ocitol v Illeyskej provincii, na severe, ďaleko od domova. Mladík,  ktorý niesol meno Sebastián Ribeiro sa zjavil na púti spolu s bandou jeho kamarátov? Nie, Sebastián nemal kamarátov, no mal známych, ku ktorým sa rád pridružil a na malý moment sa tváril, že jeho život nie je jeho životom – ale, že miesto toho je to život niekoho, koho nesužovali noc čo noc nočné mori o vojne a strate. Život človeka, ktorý netrpel paranojou, že jedného dňa ho nájdu a chytia, privedú pred veliteľa a zotnú mu hlavu za dezertérstvo. Tváril sa, že je obyčajný mladík, sirota, žijúci obyčajný život a len si chce v potemnených časoch ukradnúť trochu šťastia a zábavy sám pre seba, ako by sa to o chlapcovi v jeho veku dalo predpokladať. Aj napriek nepokojom v krajine, ľudia mali potrebu sa zabaviť, obzvlášť Sebastián. No aj keď ho trápili duchovia jeho minulosti, nevzdával sa svojich ideálov. Stále dokázal veriť v lepšie dni a s ochotou si nepripúšťal nepokoje v krajine a vojnu doma, ktorá číhala za rohom. Život bol gombička a jeho už nezväzovali žiadne záväzky. Nelámal si hlavu s tým, čo bude v budúcnosti, svoj život bral deň po dni, tak ako prišiel, pretože aj napriek ideálom, ktoré si tak starostlivo uchovával, optimistom zrovna nebol a neveril, že nejaká dlhá budúcnosť naňho čaká. Teda až do momentu, čo na púti zbadal pôvabnú brunetku visiacu dole hlavou, zavesenú na akrobatickom lane. V tom momente vedel, že je jeho osud spečatený a jeho srdce patrí len tejto žene – Camille Vellon. Chcel ju spoznať, tráviť s ňou čas. Hodinu, deň, týždeň, mesiac, celý život. Vedel to v tom momente, akonáhle sa im skrížili pohľady a bol rozhodnutý urobiť všetko pre to. Svoj predošlý život odhodil a viac sa za ním neobzeral. Pridal sa k cirkusu vystupujúcom na púti, bez ohľadu na to, čo s ním bude ak by ho Camille odmietla. Sebastián aj tak nemal čo stratiť. Bol bez rodiny a minulosti sa snažil zbaviť tak veľmi ako divoký žrebec oprátky. A tak sa zo Sebastiána stal cirkusant. Získal nie len novú rodinu, ale aj nové skúsenosti a srdce ženy, ktorá ho uhranula v momente čo ju prvý krát zbadal. Netrvalo dlho a napokon sa z nich stali manželia. Duo, ktoré nie len že tvorilo pár vo svojom súkromí ale aj na scéne. Sebastián vrhal nožmi a Camille bola jeho šarmantnou asistentkou, ktorá ochotne a bez obáv vkladala svoj život do rúk svojho milovaného manžela na každom vystúpení. Každý kto ich videl pri sebe by vám zaručil, že to bola najčistejšia a najväčšia láska, akú kedy v živote videli. Nebolo prekvapením, že onedlho spolu počali dieťa. Camille ešte chvíľu vystupovala spolu so Sebastiánom, no netrvalo to dlho a musela žiaru reflektorov opustiť. Ako sa ukázalo, zdravie Sebastiánovej ženy nebolo tak silné ako ich láska a celé jej tehotenstvo viselo na vlásku. Obaja sa báli, že o uzlík ich šťastia prídu tak rýchlo ako k nemu prišli, že ani nebudú vedieť ako a vytratí sa. Camille si dávala na všetko pozor, tak veľmi ako len mohla. Väčšinu svojich dní relaxovala mimo javisko. Svoju rodinu, teda cirkus ale neopustila. Spoločnosť v maringotke za kulisami show, v ktorom spolu s manželom žili, jej robila priateľka menom Agnes, žena v zrelom veku pochádzajúca z Labradoru, ktorá si na púti zarábala veštením z kariet. Agnes oplývala istým okultným duchom, ktorý sa šikovne naučila speňažiť. Bez obalu povedané, bola ženou, ktorá samu seba považovala za čarodejnicu. Zaujímala sa o astrológiu, veštenie z kariet, verila v silu kryštálov a v neposlednom rade praktikovala prírodné liečiteľstvo. Okrem toho, aby ľuďom veštila na púti v cirkuse, často ju mnohí navštevovali pre jej zázračné kvapky, maste a tinktúry na ich všemožné problémy. Bola to dobrá žena, ktorá sa o Camille počas tehotenstva starala ako o vlastnú dcéru aj napriek tomu, že vekový rozdiel medzi týmito dvomi nebol až tak drastický. Zažehnala každý neduh v Camillinom zdravý až na jeden. Keď prišiel ten osudný deň, deň pôrodu, Camille so Sebastiánom a vlastne ani jeden z cirkusantov, ktorý na rozdiel od nich tvorili piatu kastu, nemali prostriedky na to, aby si mohli dovoliť ísť do pôrodnice, zavolať si domov lekára či pôrodnú babu. Agnes pomohla Camille odrodiť malé dievčatko, ktoré vyzeralo, že ju len jeden nádych delí od smrti, v ich skromnom príbytku. Novorodeniatko bolo malé a slabé, no so statným krikom, čo bol posledný zvuk, ktorý Camille počula. Jej pôrod bol náročný a vyčerpávajúci a ona ho kvôli svojmu chabému zdraviu neprežila. Do Sebastiánovho srdca sa vkradla jeho stará známa – temnota. Akoby sa v tom momente doňho zabodol ľadový cencúľ, ktorého chlad sa šíril do celého tela. Nedokázal sa vyrovnať so stratou jeho milovanej polovičky, dokonca mu nepomohol ani fakt, že mu po nej zostala dcéra, ktorú Agnes miesto nich pomenovala Castalia. Sebastián zatrpkol na cirkus, na svoju dcéru, na krajinu a jej systém, na celý svoj život. Len jedno mal neprestajne na mysli, a to pomstiť svoju lásku. Jej smrť dával za vinu Illeyi a kastovému systému, ktorý ich držal bez prostriedkov na lepšiu zdravotnú starostlivosť. Bolo jednoduchšie zvaliť vinu na krajinu ako sa vyrovnať s jej stratou. Kvôli krajine Camille umrela a Sebastián sa rozhodol nenechať to len tak. Rozhodol sa, že sa pridá k rebelom. Chcel zvrhnúť systém, ktorý v krajine panoval, aby už nikto nikdy neprišiel o lásku kvôli niečomu takému, ako on prišiel o tú svoju. Nezaujímal ho skutočný fakt, prečo Camille umrela alebo čo bolo medzi tým s Castaliou, pohľad na vlastnú dcéru mu pripomínal jeho zosnulú manželku a jeho rany boli príliš hlboké a príliš otvorené, nie to ešte aby do nich sám sypal soľ. Medzičasom, ako sa Sebastián venoval viac záležitostiam rebelov než rodičovstvu, Castalia rástla a jediný kto sa o ňu staral bola Agnes. Prijala ju za svoju matku, keďže tú svoju nikdy nepoznala. Aj napriek tomu, že vedela, že Agnes nie je jej biologická matka, pretože tá sa nikdy netajila týmto príbehom, ju milovala ako svoju vlastnú. Okrem toho, že sa o ňu Agnes starala a hýčkala, aby malo malé dievčatko aspoň jedného poriadneho rodiča, zasväcovala ju aj do tajov čarodejníctva. Učila Castaliu ako veštiť z kariet, ako to predať ostatným, učila ju význam planét a hviezd, rozprávala jej príbehy o súhvezdiach a o tom, ktoré čo predstavuje a kde ich na oblohe nájde, ako uvariť bylinné čaje na bolesti hlavy a kĺbov a mnoho podobného. Castalia bola z Agnes unesená, stará bosorka poznala mnoho strhujúcich príbehov, ktoré dievčaťu brali dych, keď jej ich Agnes rozprávala a ona s nadšením naslúchala každému jednému slovu. Keď podrástla a Agnes zostarla, prebrala jej miesto v cirkuse a začala ľuďom vykladať ich osudy z kariet. Tam jej začali hovoriť tak, ako jej Agnes hovorila už dlhý čas pred tým – Sybil, podľa veštíc, ktoré existovali na svete dávno pred ňou. Jej vášňou sa však v skutočnosti stali hviezdy a ďaleký vesmír. Dokázala hľadieť hodiny na nočnú oblohu a skúmať pohľadom žiarivé telesá nachádzajúce sa v nekonečne rozprestierajúcej sa čierňave. Agnes naučila Castaliu čítať, písať, počítať a všetko potrebné aby sa v živote nestratila. Nechodila do školy ani raz za svoj život, keďže vystupoval s cirkusom na púti, ktorá ako už z názvu vyplýva, neustále putovala z miesta na miesto. Miesto toho mala vedomosti po starej bosorke, ktoré boli určito obmedzené, no na Castalii  sa to výrazne neprejavilo. Kde inteligencia a vedomosti  vynechali, tam nastúpil dôvtip. Castaliin otec si toto všimol a zbadal v nej veľký potenciál. Vmiešal sa do jej života ako prívalová vlna, z ničoho nič a bez ohlásenia. V tej dobre bola Castalia ešte naivná a myslela si, že otcov záujem o jej bytie je bez vypočítavosti. Konečne sa o ňu začal otec zaujímať a ona zaslepená týmto faktom nasledovala každý jeho krok. Napriek tomu, že Castalia nebola nikdy prirovnaná k ovci, ktorá by sa radila s davom, vplyv jej otca bol výnimkou. Chcela si ho udržať v živote a chcela, aby ju ľúbil tak ako ľúbil jej matku, tým pádom robila všetko, aby mu vyhovela. Odišla z cirkusu spolu so Sebastiánom a usadili sa v Labradore, pretože z Agnesinho rozprávania o ňom Sybil vedela najviac a pripadal jej ako miesto, ktoré by sa najdokonalejšie mohlo ponášať na niečo, čo by sa dalo nazvať domovom. Dokonca sa pridala k rebelom a nechala sa presvedčiť, že zvrhnúť systém je to pravé a najlepšie riešenie. Bola zapálená pre vec, vnímala to ako pomoc pre ľudí v krajine, ktorý na tom boli tak ako ona alebo ešte horšie. Nechala sa naverbovať, nechala sa vytrénovať vlastným otcom a poblázniť. Sebastián však kul pikle v predstihu a Sybil len využíval. Vedel, že korunný princ je viac menej rovesníkom jeho dcéry a bude sa môcť prihlásiť do Selekcie. To mu prišlo ako perfektná príležitosť. Presvedčiť Sybil aby podala prihlášku netrvalo dlho. Jej hlava bola preplnená rôznymi inštrukciami, no cieľ bol len jeden – zbaviť sa korunného princa za každých okolností. A tak sa Sybil, pretože toto dievča si už inak hovoriť nenechalo, ocitla v situácii, ktorá sa dievčaťu naskytne jedenkrát za život. Dostala možnosť pomstiť svoju matku v mene svojho otca a spraviť v krajine prevrat. Toto bol jej motív.