Christina Melanette Megalos

Korunná princezná

Grécko

Kasta: /

Vek: 20    Dátum narodenia: 31.12.

Znamenie zverokruhu: Kozorožec

Výška: 179 cm    Váha: 66 kg


Obľúbená farba:  Čierna, ružová, žltá, tyrkysová

Vlastnosti postavy: Ambiciózna, vyberavá, sebavedomá, milujúca, neústupná, idealistka, podozrievavá

FC: Julie Tuzet

You don’t need social approval

Charakteristika

Stará duša v mladom tele, tak nejako by sa dala na pár slov definovať Christina. Jej osobnosť je spleťou mnohých udalostí a ľudí, ktorí sa v jej živote mihli. Najdôležitejšou z nich bola jej matka, ktorá sama o sebe je veľmi silnou osobnosťou aj keď úplne odlišnou od tej jej. Vždy ju ale učila iba tomu najlepšiemu a snažila sa ju viesť životom tak isto ako to robili jej rodičia. Odmalička si ale uvedomovala, keďže je jediným dieťaťom kráľovnej, bude dôležité aby svoj úlohu zvládala dobre. Vždy sa snažila byť lepšia, každý deň bol pre ňu boj o to byť lepšia ako deň pred tým. Ašpirovala k tomu, aby veci zvládala hlavne sama a tak aby to vyhovovalo jej a ľuďom okolo. Hlavne bolo ale dôležité to, aby sa cítila spokojne so svojou prácou ona, až potom mohla niečo „vypustiť“ do sveta. Ruka v ruke tak s jej ambicióznosťou išlo aj sebavedomie, ktoré mladej princeznej dodávalo na vážnosti. Mohla tak vyzerať byť neprístupná, a väčšinu času to tak bolo. Niekedy to bol ale iba pohľad, nie realita, ktorej sa musela držať. No k tomu aby sa dostal niekto bližšie k jej srdcu, musel vyhovovať mnohým jej požiadavkám. Vyberala si aj napriek tomu, že niekedy to malo práve negatívny vplyv na jej život ako prínos, čo predpokladala. Bolo to hlavne kvôli jej otcovi, ktorý bol najprv k jej mame milujúci a vyzeralo to na veľkú lásku. Akonáhle sa ale dostal k menšej moci, zatočilo to s ním o 180°. Preto mužom úplne neverila to, že ju chcú spoznať pretože ona je ona a nie pretože na nej vidia korunu. Toto bol najväčší strach jej mami, ktorý sa v konečnom dôsledku splnil a ona si nemohla dovoliť urobiť takú istú chybu. Aj keď vedela, že to nebola úplne jej chyba, no rada si ľudí oťukala. Preto si vyberala, preto mala vysoké nároky. Mala ale ryhy, ktoré sa ťažko maskovali. Hlavne kvôli absencii svojho otca si vypestovala posadnutosť tým, že chce nájsť vo svojom živote muža, ktorý by jej nahradil lásku otca a muža v jednom. Vždy to bol niekto starší ak sa jej niekto zapáčil. Nehovorila o tom ale úplne verejne skoro s nikým, mala pocit, že to nie je tak úplne v poriadku. Vždy sa ku nej chovali ale s láskou práve starší muži, vojaci v paláci alebo strážnici. Lásky sa jej dostávalo viac než dosť, od mami, od starých rodičov alebo od jej uja s tetou. Nič ale úplne nedokázalo nahradiť lásku otca, ktorá abstinovala už od celkom útleho veku. A tak pod škrupinou nedostupnosti bola duša, ktorá dokázala niekoho milovať tak veľmi, že by za neho položila aj život. Iba sa stále nenašiel človek, ktorý by niečo takéto odokryl alebo ju dokázal donútiť milovať. Láska bola pre ňu nejaká viac-menej nedostupná vec. Tak úplne v nej neverila, aj keď mala mnoho príkladov na to, že láska naozaj existovala. Rada si svoj život idealizovala, a nie len život, všetko čo urobila alebo niekto urobil, muselo byť ideálne. Potrpela si na tom, aby boli veci dokončené na 100%, či už z jej strany alebo strany druhého človeka. Často jej vlastne hovorili, že je podobná skôr svojej babičke ako mame čo sa chovania týkalo. No neústupčivosť sa zjavne ťahala so ženským pokolením, pretože nebola len idealistkou ale ťažko sa jej ustupovalo z toho čo povedala. V jej pojímaní to bolo správne, budúci panovník alebo panovník by nemal ustupovať svojimi slovami len preto, že niekto mu povie inak. Chcela byť pre krajinu rovnakou dobrým panovníkom ako to robila jej mama alebo jej dedko pred tým. Sama na tom trvala, sama potrebovala dokázať najviac sama sebe, že je schopná viesť krajinu. Aj keď mali ľudia pochybnosti, rovnako ako v prípade jej matky, len preto, že bola žena. Mnohí svoj postoj síce po nástupe na trón jej matky zmenili, stále sa našli ľudia, ktorí neboli úplne stotožnení s tým, aby krajinu zas prebrala žena. Hlavne kvôli tomu, že v grécku to boli väčšinou korunný princovia a nie princezné, ktoré mali zastupovať tento post. Ona ale vedela o sebe s presvedčením povedať, že bude tak dobrá akoby bol muž, možno aj lepšia. Veci si často komplikovala, lebo ak niečo išlo ľahko, jednoducho bola podozrievavá, že niečo nie je v poriadku. Nebolo to tým, že by nemala čisté svedomie, občas ale podozrievala svoje okolie alebo svoje schopnosti vykonávať aktivity.

Minulosť

Keď sa narodila, krajina vítala  svoju novú princeznú a budúcu kráľovnú s veľkými oslavami. Ešte vtedy, princezná Antonia porodila svojho prvého a vlastne aj posledného potomka. Nebolo by to preto, že by nechcela svojej dcére dopriať súrodenca, skôr išlo o jej otca, z ktorého sa stal úplný vôl. Myslel si, že ak si zobral budúcu kráľovnú je nedotknuteľný. Jej mama ho ale rýchlo zastavila a dala mu rýchlo najavo to, kto je pánom v domácnosti. A ona? Od malička trávila veľa času práve so svojou matkou, ktorá ju pri sebe nosila akoby bola to najcennejšie čo v živote mohla dostať. A naozaj aj bolo. Okrem mami mali na jej výchove veľký podiel práve aj starí rodičia, ktorí ju hýčkali do nemoty. Jej starý otec bol pre ňu vskutku otcom, s deťmi mu to odjakživa išlo akosi samo. A jej otec? Mama sa chcela rozviesť už dávno, on ale odmietal dôjsť o svoj podiel, aj keď toho moc nemal. Nič nebolo jeho, ale jej mami a vlastne jej. Počas toho čo starla si vybudovala averziu voči svojmu otcovi a nehovorila s ním často, ani ona ho moc nezaujímala takže „láska“ bola akosi vzájomná. Preto sa otáčala k dedkovi alebo otcovi ak išlo o niečo čo by ju mohol naučiť práve muž. Keď sa o ňu nestarala mama, bola to babka, ktorá s ňou trávila čas. Vlastne to bola čo dbala na to, aby jej vnučka dostala to najlepšie vzdelanie, ktoré mohla. Mala na ňu vplyv, vlastne celkom hlboký, lebo čím bola staršia, začala sa povahou podobať viac a viac svojej babke. Možno to bolo v znamení alebo naozaj išlo len o to, že ju ovplyvňovala. Ako budúca kráľovná svoj post brala veľmi vážne a chcela preukázať svojmu ľudu, presne ako jej mama, že žena je schopná viesť krajinu dostatočne dobre. Učila sa od tých najlepších, a iba to najlepšie. Jej život bol idylický, veď predsa v krajine krásnej ako je Grécko to inak ani nešlo. Čo viac potrebovala? Možno trochu šťastia. Mala pocit, že to ju obchádzalo a urobilo veľkú zákrutu v momente, keď sa jej rodina dozvedela o smrti jej uja. Jej matku to rozbilo na kusy, o babke ani nehovoriac. Krajina upadla do smútku za svojim princom a atmosféra doma bola tupá, bolestivá. Jej babka nedokázala pomyslieť na to, že nedokázala svojho syna obrániť, uchrániť a upadala do hlbokých depresií. Jej mama sa snažila byť v poriadku aspoň keď išlo o vedenie krajiny, mnohokrát v noci ju ale počula plakať. A ona sa cítila úplne otupene citmi, lebo nedokázala preplakať noc, aj keď ju to vnútorne ťažilo. Vtedy sa do seba uzavrela ešte viac. Občas ale mala chvíľky, keď sa otvorila. Mužom, starším, vždy iba starším. Jej dochádzalo, že to asi nebolo úplne normálne aby naháňala mužov vo veku svojej mami alebo o niečo mladších. Čo si malo ale počať dievča, ktoré nič iné nepoznalo? Hľadala lásku od otca u mužov, ktorý by naozaj mohli byť jej otcom. Ale ani toto nedokázalo odvrátiť jej myseľ od toho čo sa začalo diať v krajine. Voda nebola v poriadku, obživa, ktorá bola potrebná pre ich krajinu. Síce krajina prosperovala, niečo sa dialo a jej mama toho mala na chrbte ešte viac než pred tým. Potom došla ďalšia správa, o smrti jej otca, čo... tajne v rodine nikoho až tak nemrzelo. Stal sa obeťou hocičoho čo sa vo vode nachádzalo. Snažila sa pomáhať svojej mame, tá ale odmietala jej pomoc. Nechcela svoje dieťa zaťažovať niečím čo bolo jej prácou a problémom. A možno aj tak trochu na truc svojej dcéry, ju poslala do Illey. Presne tak ako išla ona pred toľkými rokmi. Myslela si, že by to mohlo dcéru k niečomu naučiť, mohla by si tam užiť trochu zábavy, socializovať sa viac a spoznať nových ľudí. A ísť pozrieť tetu Melanette a uja Christiana, už keď išlo o to. V Illey mala pocit, že bola menej sama ako vo svojej domovine. Bolo ťažké prijať návrh mami, lebo ju nerada nechávala samotnú doma, v situáciách ako boli tieto. Ona na tom ale trvala, a ak na niečom mladá dáma Antonia trvala, muselo tak byť. Preto si nechala pobaliť kufre a nechala sa poslať rovno triskáčom smerom k Angels.

Nevlastníme práva k myšlienke a konceptu Selekcie. Naša hra je inšpirovaná knihami zo série Selekcie, no všetky texty sú našim duševným vlastníctvom a našou prácou. Bez dovolenia, prosím, texty nekopírujte. Rovnako aj za vzhľado stránok a určitých sekcií sú hodiny práce, prosíme, aby ste sa v budúcnosti pokúsily vyhnúť ,,vykrádaniu". Originalita je to najlepšie, čím môžete zaujať. Ďakujeme.

SLEDUJTE NÁS

  • Facebook
  • YouTube
  • Pinterest
  • Instagram