Daphne2.jpg

Daphne Anne Hyland

Baletka

Waverly

Kasta: Tretia

Vek: 24    Dátum narodenia: 3.1.

Znamenie zverokruhu: Kozorožec

Výška: 172cm    Váha: 69 kg


Obľúbená farba:  Porcelánová, pudrová

Vlastnosti postavy:  Nezávislá, kritická, blahosklonná, disciplinovaná, štedrá

Univerzita: Bakalár z histórie umenia

FC: Zoey Deutch

Daphne3.jpg
lišta.png
In my end is my begining.
Kto je vaša najobľúbenejšia osoba/ živá bytosť na svete?
Mám dve, iba dve. Mojich rodičov, ktorým možem byť vďačná za všetko čo mám.
Je niečo bez čoho neviete žiť?
Dosiahnutia môjho cieľu a stania sa tak primabalerínou.
Ako by ste charakterizovali svoje vťahy jednou vetou?
Najčastejšie pracovný vzťah.

Charakteristika

Vždy upravená a často vyzerajúca tak, že v sebe nemá štipku emócie. Chladná, na pohľad skoro nedotknuteľná. Tak by ju opísali ľudia, ktorí sa za a) neprihovorili lebo sa báli alebo za b) ju nikdy nepoznali. Áno, vždy tak pôsobila lebo jej postavenei v živote si to od nej žiadalo. Vyžarovala ale aj auru akejsi čistoty a pokoja, presne takú akú mali mať umelci. Narozdieľ od nich sa ale nestrácala vo svojich myšlienkach často, pretože ona na svoje umenie používala celé svoje telo. Jej telo je stavané ako z porcelánu, a aj keď nemá veľa kriviek, jeden na ňom nájde málo chýb. No svojim najväčším kritikom bola a vždy bude ona sama. Jej telo si prešlo mnohými, nabratím váhy a jeho nasledovného náhleho úbytku. Nohy mala permanentne modro-žlto-fialové od nekonečného státia v baletných topánkach. Vždy ju boleli práve nohy, chodidlá, ktoré mala od toľkých rokov tancovania mierne "zodraté". No aj najpriek bolesti tela, sa vznášala ako na obláčiku. Celá bola akási miestami surreálna. Básnik by ju nazval básňou, ktorá je na pohľad súhladná no v realite je naozaj rôznorodá. Taká je aj jej osobnosť - rôznorodá a to záleží hlavne na tom s kým je v kontakte. K svojej rodine má blízko, ku kamarátom, ktorí sa jej dostali pod kožu tiež. No tí ktorých tak dobre nepozná alebo sú noví, voči nim je zdržanlivá. Naozaj sa k jej jadru dostane málo ľudí, iba tí, ktorí majú výdrž. Výdrž je to čo si na ľuďoch váži, lebo práve tá ju dostala tam kde je dneska. A jej sebakritika, je svojim najväčším kritikom na svete. Všetko musí dotiahnuť do dokonalosti, inak nebude spokojná. Tieto svoje pocity ale často reflektuje aj na ľudí okolo seba, čo môže pôsobiť mierne bezcitne. Každý v sebe má ale silu byť tým svojim najlepším ja, a ona je tu aby im to dokázala. Okrem kritiky sama na seba kladie aj vysokú mieru nezávislosti a disciplinovanosti. Jej povolanie to vyžaduje - nikto ju totiž nebude vodiť za ruku a hovoriť jej čo má robiť. Balet je tak sám o sebe istou lekciou v živote, dobrou na to aby sa človek naučil byť disciplinovaný a zodpovedný. Všetko čo si vydrela bolo vďaka jej postojom, trvala na svojich plánoch, ktoré nasledovala. Bez plánu sa človečk nepohne ani ona. Nemala však plán na to ak sa jej raz zastaví srdce kompletne. Pochopila ale, že to si nenaplánuje. Smrť. To v nej občas vyvolávalo strach, zúfalosť a smútok za rodičmi. Tušila totiž, že ak ona zomrie, jej mama to nezvládne a otec na tom bude rovnako zle. Bála sa toho dňa, no tak nejako sa deň po dni snaží prijať fakt, že to môže dojsť hocikedy. Zvíta sa so smrťou ako so starou kamarátkou. Nevie presný čas ani deň, no snaží sa každý deň žiť tak akoby bol jej posledný. Preto sa snaží ľuďom pomáhať, dávať im čo najviac vie a môže. To bolo ale vždy prirodzené. Pokojne podsunula neznámej dievčine svoje nové topánky na tanec ak práve nemala. Darovala hoci svoju veľmi drahú sukňu ďalšej. Nebolo to ale vždy o tanci, už ako malá bola vždy štedrá voči svojmu okoliu. Či už to bolo po materiálnej stránke alebo tej zábavnej. Vyrástla z nej takpovedia trochu aj herečka, ktorá dobre maskovala svoje pocity ale dokázala vyjadriť aj tie, ktoré momentálne necítila. Bola zabávač. človek ktorý dokázal rozprúdiť oslavu alebo parket. Vtedy sa cítila totiž najlepšie, keď sa nemusela úplne kontroľovať a dávať si pozor. Mala ale dve osobnosti - tú, ktorá sa uvoľnila a bola tým malým dievčatkom a tú, ktorá stála na drevách obrovského pódia s hlavou vysoko nad pleciami. Iba dve, nič medzi tým. Aspoň doposiaľ to neobjavila.

Minulost

Narodila sa ako vysnívané dieťa svojich rodičov, na začiatku nového roka. Malé dievčatko rástlo ako z vody a robilo svojim rodičom radosť. Vlastne mala akési zvláštne nadanie na seba strhnúť pozornosť ľudí okolo seba, či už niečim čo malo pripomínať tanec alebo tichý spev. Prirodzené ju to ťahalo k umeniu. Vtedy ešte netušila, že to bude mať v jej nadchádzajúcom živote veľké miesto. A jej rodičia chceli urobiť všetko čo videli dcére na očiach. Jej mama sa prv nevedela rozhodnúť, či dcéru dať na krasokorčuľovanie alebo na balet. No keď uvidela hviezdy v očiach svojej dcéry, vedela svoju odpoveď. Už od svojich útlych troch rokov začla trénovať balet. Najprv to bola iba lokálna tanečná škola. Až po vystúpení, kedy malá Fifi (ako ju volali rodičia) tancovali detskú verziu labutieho jazera - jej mama vedela, že lokálna škola nestačí. Preto ju v piatich rokoch prepísala do najlepšej súkromnej baletnej školy, ktorú našla. A malá Daphne tak trénovala od nevidím do nevidím s najlepšími profesionálmi, ktoré peniaze dokázali zaplatiť. Jej život sa nevymykal kontrole, pretože tú mala vždy, musela ako tanečníčka baletu. Balet totiž nebola len voľnočasová aktivita, ale životný štýľ. Veľmi nebezpečný životný štýľ, ktorý viedla od veľmi útleho veku. Nahlas sa o tom nehovorí - pretože balet má byť vznešený a bezproblémový, no za fasádov krásneho zmyselného tanca je oveľa viac. Už vo svojich dvanástich, kedy bolo jej telo stále v prepubescentom vývoji slýchla od niektorých svojich učiteľov alebo starších zverenkýň, že je akási guľatejšia akoby mala byť. Síce nechcela - človeku sa to dostane do hlavy ľahko, hlavne keď vidí všetkých okolo seba. Vtedy začalo jej nekončené trápenia sa s váhou, ktorú si niesla so sebou celý život ďalej. Nikdy nevyzerala zle, no jej pohľad ju klamal a ľudia okolo ju utvrdzovali. Keď schudla na naozaj nebezpečnú váhu, vtedy mama aj otec tušili, že toto nebude cesta. Áno, ich dcéra bola talentovaná baletka ale za akú cenu? No ona mala iba jeden cieľ - ľabutie jazero, v hlavnej úlohe. Tak to išlo - škola, balet, škola a ešte balet. Nezlomila ten kruh ani raz, lebo ak raz chcela byť primabalerína, musela si všetko vytrpieť, cez krv a pot. Tak trochu sa strácala pred očami svojich rodičov, ktorí sa ju snažili zaujať niečim iným. Nič iné ale neexistovalo, nie teraz a nie nikdy. Všetko sa zmenilo v momente kedy dostala možnosť odísť študovať balet do Ruska - kde bol balet sám o sebe kultom a nie len pekným umeleckým zameraním. Musela rodičov dlho prosiť a nasľubovať im možné nemožné aby ju na rok pustili do Ruska. A tak sa v šestnástich spakovala a odišla do najlepšieho baletného tanečného inšititútu na svete. Rusko bolo tým najlepším ale aj najhorším obdobím v jej živote. Pripadala si tam ako amatér a ako pes, zbitý na ulici keď došla do tanečného išntitútu. Balet sa stal tak jej prioritou a škola bola druhá, občas mala problém všetko udržať na uzde. Vyvrcholením jej ročného štúdia malo byť Ľabutie jazero od Čajkovského. Samozrejme, že išla po hlavnú rolu bielej ľabute. Nedostala ju a to brala ako osobné zlyhanie, čo jej sen iba posilnilo. Raz bude tancovať tú zatratenú bielu ľabuť aj keby to má byť cez jej mŕtvolu. Napriek jej sklamaniu zo samej seba, na ňu boli všetci pyšní. Rok v Rusku zakončili krásnym baletom a ona sa mohla vrátiť späť. Tak sa z nej stala jedna z najlepších tanečníčiek v ich škole, nebol problém si získať ktorúkoľvek hlavnú rolu chcela. Iba Odette - tú stále nemohla mať. Po škole odišla študovať na vysokú školu históriu umenia, aj keď titul naozaj nepotrebovala. No študovaná a krána baletka je neodoľateľné kombo. Dokončila si však iba bakalára, pretože sa v tej dobe prihlásila do národného divadla. Do toho najlepšieho v ich krajine. Tam to bolo trochu zložitejšie, dostať sa k hlavnej roly. Vždy sa ale snažila - raz sa ale snažila až moc. Jej telo dostalo menší srdcový infarkt a Daphne bola prevezená do nemocnice iba vo svojich 22 rokoch. Lekári jej odporučili sa naďalej nepreťažovať, lebo prílišné preťaženie srdca môže nabudúce pokojne znamenať aj smrť. O tom ale nechcela ani počuť, nepočula ani svoju mamu, ktorá sa jej doslova na kolenách prosila aby ďalej netancovala. Pokračovala iba ako tanečníčka v pozadí, dávajúc si pozor na svoje srdce. No jej srdce aj zdravie išlo stranou, keď národné divadlo vyhlásilo konkurz sa bielu ľabuť z Ľabutieho jazera. A vtedy tušila, že jej predsvzatie z predošlých rokov sa možno naplní - bude tancovať tú zatratenú bielu ľabuť aj keby to má byť cez jej mŕtvolu. V tomto prípade možno naozaj doslovne.