Elias2.jpg
image-from-rawpixel-id-2590444-png.png

Elias Devries Peletier

princ/Model

Holandsko

Kasta: /

Vek: 22    Dátum narodenia: 16.12.

Znamenie zverokruhu: Strelec

Výška: 182cm    Váha: 78 kg


Obľúbená farba:  Karmínová červená, zlatá, biela

Vlastnosti postavy:  Spoločenský, teatrálny, pyšný, charizmatický, rafinovaný

Univerzita: /

FC: Thomas Doherty

Elias3.jpg
I like my coffee how I like myself: Dark, bitter and too hot for you.
image-from-rawpixel-id-2590444-png.png

Charakteristika

Pýcha – To prvé čo Vám na Eliasovi rozhodne neujde je ako pyšne sa nesie, aký snob z neho vyrástol. Titul princa, ktorý mu bol vložený do vienka rozhodne ničomu nepomohol. Jeho hrdosť nepozná hraníc a sebavedomia má na rozdávanie. Neexistuje, že by bol niekto či niečo lepšie ako on. Dokonca ani jeho bratia nepredčia jeho vlastnú mienku o sebe, síce ich zbožňuje z celého svojho ľadového srdca. Nie je snáď nič čo by pre nich neurobil, pokiaľ má samozrejme on sám chuť, náladu a pokiaľ verí, že všetko správne vykalkuloval, (samozrejme, že áno, predsa by neurobil takú triviálnu chybu) a jeho pomoc nikomu výrazne neprilepší. Aspoň to on rád tvrdí. Skutočnosť je o niečo odlišnejšia. Keby to však priznal, nebol by najlepším z bratov a utrpela by jeho enormná pýcha. Predsa má byť na čo pyšný. Napriek jeho bujarému životnému štýlu je jeho postava mnohokrát lepšia, než postava akéhokoľvek iného muža, ktorý dodržiava striedmosť a režim. Obzvlášť oku lahodiace sú jeho pevné a vypracované brušné svaly, široká hruď a silné ruky. Na zahodenie rozhodne nie sú ani jeho výrazné, ostro rezané rysy tváre, ktoré zdedil pán Boh vie po kom. Aká si spleť elitných génov, ktoré sa v priebehu histórie nazhromaždili v ich kráľovskej rodine a práve on bol ten šťastlivec, ktorý ich podedil spolu s priam božskou kombináciou tmavohnedých vlasov a sýtych svetlomodrých očí, z ktorých nikdy nepramení nič dobré. Len pokušenie a prefíkanosť. Lakomstvo – Aby si udržal svoje postavenie v spoločnosti, musel urobiť veľa vecí, ktorými sa nerád chváli, no považuje ich za nevyhnutné. Nemá problém podraziť kohokoľvek, aj vlastnú krv, len aby si udržal tú dokonalú verejnú mienku, ktorá vôbec nie je taká dokonalá. Nie pre nič za nič má Holandsko reputáciu akú má. Sám jej rád dopomáha. Je len jedna osoba, s ktorou sa neváha podeliť. Jeho dvojča Quinten dostal pri narodení výsadu, ktorá Eliasa núti stavať brata na pomyselný piedestál pred zvyškom rodiny. Nie že by nemal problém podraziť aj jeho ak tým niečo získa. Na druhej strane sa však rád o svoj súkromný úspech s bratom podelí. Istú ojedinelú štedrosť voči nemu prejavuje obzvlášť, keď príde na jeho milostný život, ktorý je v Holandsku istým verejným tajomstvom. Každý dobre vie, že ak Elias ukoristí priazeň nejakej šumnej dievčiny, ochotne sa podelí skôr či neskôr aj so svojím bratom. Zdieľanie jednej maternice sa pre nich stalo niečím viac, než len spôsobom akým prišli na svet. Elias vždy túžil získať toho mnoho. Nenazval by sa ambicióznym, len chtivým. Mať, bolo preňho vždy dôležité a ešte dôležitejšie bolo o nič neprísť. Samozrejme, občas je nevyhnuté zbaviť sa prebytočného, ale to nie je to isté ako prísť o niečo samovoľne. S tým prichádza aj - Závisť. Zlý úmysel vo svojom pohľade nedokáže prekryť keď sa v ňom prebudí žiarlivosť či nenávisť, dokonca túžba. Jeho emócie sú vždy silné, vášnivé a neskrotné. Keď cíti, cíti intenzívne. Nič neprichádza jemne a nežne. Elias tieto slová akoby ani nepoznal. Všetko v jeho živote a najmä on sám je prudký a vášnivý, strhujúci. Ak sa Vám nebodaj dostane z jeho strany nežných slov či pohladenia, vedzte že je to len jedna z jeho mnohých hier a predstavení, ktoré tak rád hrá a predostiera klamlivo pre zvyšok populácie. Celý svet je v jeho očiach javiskom a ľudia okolo neho bábkami, ktoré ovláda. Neznáša dobre, keď sa mu práve veci vymykajú spod kontroly a nie je po jeho. Hnev - zavrhnutiahodná vlastnosť, ktorú on sám na sebe nemá rád a aj tak sa jej nedokáže zbaviť, pretože cíti až príliš. Či je niečo fér alebo nefér ho nezaujíma. Keď príde na lámanie chleba, radšej si kladie otázku, či je niečo správne alebo nesprávne. Aj keď sa sám seba opýta a zamyslí sa, odpoveď ho v realite nezaujíma. Morálnymi otázkami si nikdy výraznejšie hlavu nezaťažuje, často sú totiž v konečnom dôsledku úplne zbytočné, pretože stačí drobná iskra a on vzplanie hnevom, ktorý zahalí akúkoľvek pochybnosť či výčitku. Svoju zúrivosť neututláva vo svojom vnútri. Naopak, dá ju značne pocítiť krutým spôsobom. Neradno je priviesť Eliasa až k takému stavu. Nestráni sa ani len násilia. Nedá sa tvrdiť, že by si loboval v bitkách no nie sú mu cudzie. Jeho postava a tvár nenaznačujú, že by bol zdatný bojovník, zdanie však klame. Vyrastať so siedmimi bratmi ho naučilo ako používať vlastné päste. Iné bodné či rezné zbrane do rúk nebráva, jeho jazyk je dosť ostrý na to, aby ublížil prostými slovami. Tak ako to v živote býva aj tu sa nájde výnimka. Nože, dýky a iné mu spôsobujú potešenie len v jeho spálni. Ublížiť na živote si nedovolí, aj on má isté hranice a vrahom rozhodne nie je. No pocit moci, ktorý mu spôsobuje potešenie, keď prechádza čepeľou po hladkej pokožke svojej milenky je preňho natoľko opojný, že predsa len po ostrí siahne. Rovnako, aj toto je jedna z vecí, ktoré v Holandsku patrí medzi verejné tajomstvá. Posteľné praktiky mladého princa nie sú pre nikoho záhadou. Mnohí ho označujú za skazeného, perverzného, prehnitého, príliš okázalého. On to všetko radšej nazýva bohémstvom. Vedieť v čom spočíva vlastné potešenie mu taktiež privádza istý pocit moci, ktorého sa rovnako ako všetkého iného, nerád vzdával. Nebol korunným princom a tá zodpovednosť, ktorá pramení z tohto titulu, je to jediné prečo túto výsadu svojmu najstaršiemu bratovi nikdy nezávidel. Takto si Elias mohol spokojne užívať svoju voľnosť a smilstvo. A napriek tomu, že všetci vedia čo sa deje za dverami jeho spálne, odolať jeho vábeniu je náročné. Nebude vám klamať, povie Vám dopredu čo Vás čaká, ale Vy už tiež viete, že ak sa mu vložíte do rúk, nebudete ľutovať. Prenasledujú ho rôzne nálepky ale ani na jednej nestojí, že by bol zlým milencom. Nech si tvrdil kto chce čo chce, ani názor jeho vlastnej rodiny ho počas života nedonútil k potrebe zmeniť seba a svoj životný štýl. Zrejme za to môže tá prehnaná pýcha, ktorá mu nedovoľuje priznať, že je na ňom niečo (všetko) zle. Sám však necíti žiadnu potrebu „byť lepším človekom“, šírenie dobra je pre tých, ktorý nemajú ponúknuť svetu čo iné a on má toho predsa mnoho čo môže dať. Potešenie už len z toho, že Vám venuje vlastnú pozornosť je jeho obľúbeným darom, ktorým rozhodne nešetrí. Rád sa pohybuje v spoločnosti, obklopený vybranou spoločnosťou – Neexistuje snáď nič lepšie. Možno len zdieľať teplo jednej postele s nádhernou ženou a vlastným bratom. Ak by bolo pokušenie a zvodnosť človekom, bol by to práve Elias. Neodolateľný šarm z neho srší každým smerom. Predsa len, aj keď zviera tak s vyberanými maniermi. To že bol monštrom, ktoré sa stránilo málo čoho ešte neznamenalo, že by hriechom nemohol podľahnúť s gráciou.

Minulosť

Bohatý, mocný a absolútne irelevantný. Taký bol a vlastne aj je v očiach svojich rodičov štvrtý, ale ani zďaleka nie posledný syn holandských korunných monarchov. Na svet prišiel hneď po svojom dvojvaječnom dvojčati Quinovi ale ani táto drobná zmena ich poradia by nič nezmenila. Kráľovnej sa rodil jeden syn za druhým, pričom ona si celý čas želala len jedno – Porodiť konečne princeznú. Fakt, že je neschopná priviesť na svet ženskú dedičku prijala až s číslom sedem. Nikdy ju tento fakt netešil a ku svojim synom bola chladná a odmeraná. Ako matka prejavila reálny záujem o korunného princa, ktorý mal zdediť trón. O zvyšok jej detí sa starali dojky a pestúnky, neskôr učitelia a vychovávatelia a napokon sami oni navzájom. S narastajúcim poradovým číslom klesal aj matkin záujem. Občas by sa mohlo zdrať že ani len mená vlastných detí nepoznala, videla len čísla a podľa nich im venovala svoju pozornosť. Či je to pravda alebo nie, môže tvrdiť len ich personál. Prítomnosť kráľa bola v Eliasovom živote ešte menej badateľná. Ten mal príliš starostí s tým aby riadil krajinu a predával svoje znalosti najstaršiemu z bratov. Vždy bolo všetko len o tom najstaršom, o tom najpotrebnejšom. Zvyšok synov si mohlo robiť čo sa im zachcelo. Samozrejme ale ani to neplatilo úplne bezvýhradne. V ich životoch sa z času na čas naskytli okamihy, kedy sa museli tváriť ako perfektná rodina a pôsobiť tak nie len pred ich ľudom ale aj ostatnými krajinami. Vtedy svojim deťom kráľovský pár venoval konečne pozornosť. Avšak jediné čo ich zaujímalo bolo ako vyzerajú na oko. Nikdy to nebol výrazný záujem, len plytké pozlátko. Potom, keď sa predstavenie a šou skončila, skončil sa aj ich záujem a o Eliasa sa opäť starali pestúnky a učitelia. Nebol nikdy hlúpi a už ako malý bol veľmi všímavý a bystrí. Rýchlo prišiel na to, že matkin a otcov mizerný záujem prinášal aj veľa dobrého. Na rozdiel od svojho najstaršieho brata nemal nikdy skutočné povinnosti a zodpovednosť, musel sa len kde tu ukázať a usmiať oslnivým úsmevom. Hrať malicherné divadlo svojich rodičov. V tom veku bol však primladý na to, aby sa zmohol na akýkoľvek účinný odpor. Mohol len prosto trucovať a aj tak bol dotiahnutý pred kamery a zrak ľudí, kde sa musel tváriť ukážkovo. Nebol by to však Elias, keby si nenašiel spôsob ako sa mazane vytratiť alebo sa zabaviť aj počas tak nudných ceremónií. Samozrejme, táto zábava nikdy nekončila dobre. Napokon si odniesol pokarhanie, nie len od pestúnok ale aj od matky a samotného kráľa. Takto dostal obe – Voľnosť a zároveň aj čiastočnú pozornosť rodičov. Dlhú dobu si myslel, že je spokojný a že mu to takto stačí. Neskôr keď podrástol, jeho matka si všimla ako na Eliasa reaguje spoločnosť. Žiadny z jej synov nebol neatraktívny, naopak, ľudia sa za nimi šli zblázniť. Na Eliasovi však bolo niečo, čo zvyšok nemal. Iskru v pohľade, ktorá nenasvedčovala ničomu dobrému. Zápal mladosti, dobrodružstva a neplechy. Bol tým, ktorý sa vždy dostal do malérov, tým, ktorého prítomnosť sľubovala nezabudnuteľný zážitok. Konečne mal tento nepodstatný syn nejaké využitie. Zo začiatku bolo ťažké spozorovať čo jeho matka robila. Navyše bol primladý, príliš arogantný a ešte naivný aby si to razom všimol aj on sám, presa len mal iba pätnásť rokov. Sprvu to vyzeralo nevinne. Matka ho brávala spolu so sebou do salónu stretávať sa s jej priateľkami, kde jej robil dlhé hodiny a dni spoločnosť. Ona sa ním pýšila a on vďačne prijímal žiar tohto neobyčajného javu, kým ešte trvala. Nevadili mu ani len nevhodné poznámky, ktorými ho často ženy častovali. Prišli mu vtipné a mnohokrát mu pohladili viac ego než aby ho z nich zamrazilo a znechutilo. Mal rád ich pozornosť. Úprimne, zbožňoval ju. Preto, keď ho jedna z matkiných priateliek zavliekla do vlastných spálni, nebránil sa. Ochotne ich nasledoval, jednu za druhou, ktorá sa mu ponúkla. Na oplátku toho, že ich on obšťastnil, oni sa mu zdôverovali. Brali ho ako dôverníka a mladého milenca, ktorý im prinavracia elán do života. Pre Elisa však len prostý spôsob ako si získať matkine uznanie. Zistil, že keď tu a tam utrúsi pred matkou tajomstvo nejednej z nej priateliek, ktoré sa dozvedel medzi ich perinami, dostane darček a pochvalu. Či už v podobe prostého rozhovoru s rodičmi až po drahý dar, bolo mu to jedno, hlavné bolo že to dostal on. Žiadny iný z jeho bratov. Trvalo to niekoľko rokov. Bol dvornou pobehlicou jeho matky. Jeho prvé verejné tajomstvo. Problém bol v tom, že to vedel každý okrem Eliasa. Vlastná matka ho brávala do salónika na posedenia len aby ho predvádzala ako výstavný kus dobytka, aby sa naňho jej priateľky ulakomili a on jej podonášal kade akú špinu. Časom sa mu začali jeho milenky vyhýbať, či dávať si pozor čo pred ním povedia a jemu to neuniklo. Ľahkosť jeho posteľných radovánok sa vytratila. Zostal len otupený a zmätený Elias, ktorý nechápal, prečo zrazu o všetku pozornosť prišiel. Napokon zistil, že bol len komoditou na trhu, ktorý sa nevydaril. Matka so všetkými tajomstvami nešetrila a oháňala sa nimi na výslní. Mnohým z nich došlo, že to práve Elias je tým, ktorý ich svojej matke poskytol a prezradil, to on porušil ich dôveru. Keď nebolo viac tajomstiev, nebola ani pozornosť a on opäť upadol do zabudnutia. Nepovšimnutý vlastnými rodičmi, začal žiť naplno svoj vlastný život. Keď ho mohla doteraz využívať jeho matka, prečo by sa on sám nemohol chopiť vlastnej príležitosti a využiť presne toho istého čo jeho matka – vzhľad. Elias už beztak mal isté renomé, bol celebritou sám o sebe, práve o to sa postaralo meno Peletier. Nebolo náročné preraziť aj v šoubiznise. Začal robiť modela. Prv pózoval na fotkách a postupne sa dostal až do vysokej módy a jej predvádzacie móla. Ako jeden z najlepšie zarábajúcich modelov v krajine si bol schopný odkladať a šetriť vlastné peniaze. Len pre prípad núdze, keby sa jeho rodičia rozhodli, že je už absolútne nepotrebný a rozhodnú sa ho odstrihnúť. Kráľ s kráľovnou neboli vôbec nadšený, že by jeden z členov kráľovskej rodiny mal zo seba robiť šaša a behať hore dole pred kamerami. Boli presvedčení, že povolanie modela nie je vhodné pre modrú krv. Ich záujem o Elisa sa tým pádom scvrkol. Neboli schopný prinútiť ho s tým seknúť a tak ho začali ignorovať. Ak sa mu venovali doteraz málo, v tomto bode sa mu nevenovali už vôbec. On aj spolu so svojím dvojčaťom dostali konečne rodinnú priepustku. Elias bol slobodný. Mohol si robiť čo sa mu zachcelo, kde sa mu zachcelo a s kým sa mu zachcelo. Sex, drogy, alkohol, jedna párty za druhou, dlhé noci strávene s jednou, dvoma alebo troma modelkami. Záležalo len od jeho nálady. Občas sa podelil aj so svojim dvojčaťom. Nikdy ho nevynechal. Quin bol jedinou osobou, ktorú dokázal v rodine strpieť, dokonca reálne zbožňovať. Lásku Elias nepoznal ale to čo cítil ku bratovi bolo dosť blízko k pocitu, ktorý si myslel, že by mohol byť práve ono. Úprimne, ak malo Holandsko doposiaľ špatnú reputáciu, Elias sa o jej vylepšenie ničím nepričinil. Naopak, dopomohol len k ďalším nemravným klebetám, ktoré sa šírili od jednej osoby k druhej, až napokon nebolo vôbec reálne rozoznať pravdu od klamstva. Páčilo sa mu ako o ňom vznikajú historky – nemravný zhýralí princ bez svedomia. Zvykol si práve na tieto prívlastky a napokon, veď ani neboli ďaleko od pravdy. Nič z toho im nevyvracal, nesnažil sa napraviť si reputáciu. Blažene sa kúpal v rečiach druhých ľudí zakaždým, keď padlo jeho meno. O zmenu sa snažila pričiniť len jeho matka. Teraz, keď má dvadsať dva rokov sa opäť priženila do jeho života z čista jasna, so snahou prinútiť ho usadiť sa. Vraj je nehorázne aby mal princ reputáciu ako on. Po všetkom čo mu matka napáchala by mu jej slová nemohli byť viac ukradnuté - Jedným uchom dnu a druhým von. Ženiť sa rozhodne nechystal, určite nie tak ako si to ona predstavovala. Bol rozhodnutý pre svoju rodinu nič nevykonať, nekonali sa žiadne nápravy. Nezaujímali sa oňho a rovnako sa on nezaujímal naspäť. No predsa, nasadol do lietadla do Illey aby nemusel prílišne vzdorovať matkiným nátlakom na jeho svadbu. Nebol ochotný počúvať tvrdenie ako svadba je to najmenej čo môže pre svoju česť a reputáciu celej rodiny urobiť. Holandsko bolo známe tým, že sa púšťalo najmä do výhodných svadieb, ak sa však on mal oženiť, bude to z lásky. No on sa príliš dobre poznal na to, aby vedel že Peklo skôr rozmrzne než on sa úprimne zamiluje. Nedovolil však aby mu v tomto rodina rozkazovala a aby mu brali možnosť slobodnej voľby. Síce odcestoval, no len s víziou toho, že so zväčšujúcou sa vzdialenosťou od rodiny bude jej vplyv naňho slabnúť.