Vždy sa oslavuje keď sa dieťa narodí, nehľadiac na pohlavie. Preto sa Illea radovala keď ešte vtedy princ a jeho manželka priviedli po štyroch rokoch svojho manželstva na svet svoje prvé dieťa. Bolo to trochu neobvyklé, že počkali až tak „dlho“ na pomery niektorých ich predkov. Časový úsek ale nebol podstaný, podstatné bolo to, že mali následníka trónu – alebo skôr, následníčku trónu. Ellie Clara, ako ju familiárne nazývali ešte niekoľko rokov po tom čo sa narodila, nebola zložité dieťa. Možno aj preto sa o necelý rok narodila jej sestra Lennon. Tak mala kamarátku a sestru v jednom, aj keď ako malé dieťa nič takého nevnímala. Nevnímala ani to, že hocikedy keď sa objavili na verejnosti, ľudia naokolo vykrikovali po malom dieťati. Prišlo jej to vtipné, veľa sa smiala ako bábätko. A ako bábätko ani vlastne nevnímala dôležitosť svojho bytia, lebo jej bytie bolo to čo ľudí zaujímalo od momentu čo nasala svoj prvý vdych. K jej bytiu sa začala formovať aj jej ďalšia existencia. Nerobili sa medzi ňou, a jej sestrami veľké rozdiely keď išlo o výchovu. Áno, ďalšie dievča – Blair. Takto ostali tri a nikto iný nedošiel, žiadny vysnívaný syn, po ktorom možno krajina túžila. Bolo rozhodnuté, na trón v Illey po dvoch generáciách zase sadne žena, nech je to ktorákoľvek z tých troch princezien. Primárne to bola ale ona, preto už ako malá musela chodiť na hodiny navyše, jej guvernantka sa jej venovala oveľa dlhšie ako sa guvernantky venovali jej sestrám. Často sa chcela hrať, no namiesto toho musela ostať zavretá v učebni a učiť sa napríklad o mape sveta. Museli na to ísť veľmi pomaly, od najjednoduchších faktov až k tým najzložitejším. To už nebola taká sranda a niekedy vtedy precitla vo svoju existenciu a zistila, že čo sa okolo nej deje. Nebola ako bežné deti, nemohla chodiť napríklad do školy do mesta, a vôbec – nemohla do mesta chodiť vôbec sama. Jej telo väčšinou obklopovalo niekoľko vysokých mužov, ktorí ju doslova chránili celým svojim telom, až tak že nevidela poriadne okolo seba. Preto do mesta často nechodila a radšej sa stiahla za brány paláca. Aj preto sa jej časom dostala prezývka ‚Neviditeľná princezná‘ , lebo narozdiel od svojich sestier sa na verejnosti často neukazovala. Mala rada svoju voľnosť a tú mohla v pokoji dosiahnuť iba za bránami paláca. Aspoň tak ale v živote nabrala niekoľko koníčkov, ktoré mala čas rozvíjať. Naučila sa hrať na klavíry a spievať, prekvapivo keďže v ich rodine spevácky talent zase nebol tak rozšírený. Rada čítala knihy a venovala sa histórii, či už svojho rodu alebo všeobecne. Všetko bolo krásne, ale aj to ju časom omrzelo a potrebovala spoločnosť aj okrem svojej rodiny. Preto si adoptovala prvú mačku a tak sa z jednej mačky časom stalo rovno niekoľko mačiek. Tie jej robili spoločnosť v dňoch kedy izby paláca neopúšťala. Ten neskôr opúšťala iba po boku svojho otca, ktorý chodil na verejné miesta a hlásal to čo kráľ asi hlásať má. Ona tam bola často iba pre pastvu očí. Prvýkrát sa jej ako-takej voľnosti dostalo keď si mala vybrať to či chce pokračovať so svojimi štúdiami po ukončení strednej školy alebo sa bude venovať nekonečným medzinárodným výletom a pomáhaniu otcovi popri jeho vláde. Vybrala si školu už z prostého dôvodu, mala tak pár rokov navyše a možno väčšiu šancu niekoho stretnúť. Nešla ale študovať to po čom jej srdce pravdepodobne jásalo, ale skôr niečo čo znamenalo veľa pre ňu a jej rodinu samotnú. Nebolo nezvyčajné, že v jej rodine sa našili ľudia, ktorých zaujímala prírodná veda a snažili sa vylepšovať životy ľudí okolo seba. V jej rodine sa našli dokonca aj ľudia, ktorí by bez tak pokročilej medicíny už asi neboli medzi nimi. Preto to bolo aj akési poslanie, o ktorom si myslela, že je dôležité. Popri štúdiách ale nezanevrela ani na svoj hudobný talent a založila skupinu, v ktorej sa ako predpokladala dostala do role na klávesoch. Občas zaspievala aj zadný hlas, ale nebola tou čo bola kvázi „hviezdou“ skupiny, ale tvárou určite áno. Všetci chceli vidieť ich neviditeľnú princeznú čo najviac a v škole to bolo najviac možné. Skupina bola populárna na campuse školy, občas niekde zahrali ale často si len tak brnkali v školskom klube. ‚Heiress‘ ako skupinu vtipne nazval jeden z jej členov, bolo miesto kde dokázala relaxovať najviac a nadviazala tak aj hlbšie priateľské vzťahy s bežnými ľuďmi. Vysoká škola bola tak pravdepodobne úplne prvým miestom v jej živote kde si pripadala ako-tak normálne a bežne. Samozrejme, stále za ňou chodili gorily a zďaleka pozorovali princeznú. V krajine sa totiž začínal rozbiehať nešvár. Ľudia začali protestovať proti rodine, a hlavne proti princeznám. Našli sa aj skupiny ľudí na campuse, ktorí sa pridávali do istého spoločenstva, ktoré ale bolo pod záštitou školy ako klub, takže sa s tým nedalo nič robiť. Jej samotná existencia teda začala byť nebezpečnou. A okrem toho jej tikali aj hodinky, mala necelé dva roky na to aby si našla snúbenca po svojom boku, inak bude musieť krajinu a korunu predať svoje mladšej sestre. Teraz bol ale terč na jej chrbte a nehodlala prekladať túto záťaž na niekoho iného zo svojich milovaných.