


Frank Fausto Slade
Plukovník vo výslužbe/sprievodca
Angeles
Kasta: Druhá
Vek: 43 Dátum narodenia: 24.4.
Znamenie zverokruhu: Býk
Výška: 165cm Váha: 69 kg
Obľúbená farba: Vínová a garnetová červená
Vlastnosti postavy: Cynický, ukecaný, spoločenský, tvrdohlavý
Univerzita: -
FC: Al Pacino


No mistakes in the tango, not like life. It’s simple. That’s what makes the tango so great. If you make a mistake, get all tangled up, just tango on




Charakteristika
Ako prvé si všimnete síce nízkeho, ale dobre oblečeného muža. Je vo veku, kedy to už veľmi nehrá rolu, veľmi sa už nemení, taký istý bol pred rokom, ako istotne aj bude aj naďalej. Má havranie vlasy, ktoré už začali na spánkoch šedivieť, na výraznom nose má nasadené tmavé okuliare, ktoré si málokedy dáva dole. Celkovo má ostré rysy tváre, ktoré umocňujú dojem, že pred vami je ktosi zatrpknutý. Potrpí si na tom ako vyzerá, málokedy chodí neupravene. Je to tak trochu paradox, keď si uvedomíte ten zvyšok. A potom na chôdzi je niečo zvláštneho. Občas kríva, chodí trochu nahrbeno, ale predsa krok nie je istý, akoby tápal v priestore. To je prvý dojem, ktorý vo vás vyvoláva. Uvidíte bielu palicu... Už je to jasné. Je predsa slepý, preto mu do očí asi neuvidíte. Jeho pohľad je znervózňujúci. Díva sa, ale skrz vás. Nezaostrí na vás. Frankov svet sa skladá skôr z hmatu a sluchu, sem tam uzrie farebné škvrny, rozozná svetlo i tmu, ale ešte pred rokom to bolo lepšie. Necíti sa veľmi isto v otvorených priestoroch. Oči mal kedysi temné, hlboké, také čo by vedeli rozprávať mnohé príbehy a poznali mnoho včerajškov. Teraz sú vyblednuté a neurčité, strašidelné. Málokto by určil ich presnú farbu, skôr pôsobia nepatrične, vyvalene, nepríjemne. Preto tie okuliare. Nebude predsa nikoho desiť tým ako vyzerá. Už teraz je šedým duchom... Jeho hlas chrapľavý zastretý, nepochybne často zvykne fajčiť. Je hlboký, tlmený a istotne musel byť lámačom ženských sŕdc. Lež to je minulosť. Koho by vlastne teraz chcel ohúriť? Svoju pravú povahu málokedy dá najavo, vďaka tomu, že nevidí, ťažko sa v ňom dokážete orientovať, čo si myslí. Pôsobí zvláštne. Aspoň na prvých pár minút, kým sa s ním nedáte do reči. Ako prvé vám rozhodne dá rázne najavo, že si vašu pomoc rozhodne neželá. Chce byť čo najviac samostatný a nepripúšťať si svoj handicap. Priam nenávidí, keď ho niekto chce ľutovať a nebodaj mu bez vyzvania pomáhať. Občas preto jeho reakcie pôsobia hrubo a prehnane, pretože jeho motorika nie je to čo bývala a aj mu trvá sa zorientovať v priestore kde sa nachádza. Má však mimoriadne dobre vyvinutý sluch a počuje aj najmenší šuchot, či šepot. Poslednú dobu sa musel naučiť spoliehať na svoj hmat. Je hrdý na to, kým je a čo urobil. Následky však neprepočítal. Preto teraz bojuje silou mocou o to, aby bol rešpektovaným. Pôsobí cynicky, má rád oplzlé vtípky a hádanky. Rád sa rozpráva a je spoločenským aj si vypije (niekedy aj opije). Často dobre vychádza v spoločnosti a obľubuje historky, ktorými zbožňuje ohurovať. Možno by sa dalo povedať, že je tak trochu barón Prášil. Veľmi rád si prikrášľuje realitu. Čo iné mu zostáva? Táto hra na veľkého človeka, mu robí dobre. Je šťastný, keď ho ľudia počúvajú. Veľmi rád má ženskú spoločnosť. Prekvapivo dobre vie, čo sa sluší a patrí, dokáže byť veľmi pozorným a prívetivým inteligentným spoločníkom. Zakaždým sa snaží o to, aby bol gentleman, no má britký jazyk. Niekedy dokáže spraviť nejaké veci, ktorými sa snaží zapôsobiť (ak má správne parametre, dokáže aj tancovať, to by ste sa divili). Zverené tajomstvá nikdy nevyzrádza, takže je ideálnym dôverníkom. Napriek svojej spoločenskosti sa cíti byť osamelý a nepochopený. Niekedy upadá do letargie a nevychádza zo svojej izby, rýchlo sa unaví a sem tam má sebevraždené myšlienky. Ťažko sa mu hľadá miesto vo svete. To sa prejavuje jeho nechuť a zatrpknutosť. Nemá rád, keď ho znevažujú a berú ho ako neschopného. Toľko veľa vecí by ešte chcel spraviť a neznáša, keď mu hovoria, že na to nemá. Bojí sa pravdy, že už nikdy neuvidí, nie je s tým stotožnený, kedysi predsa videl a teraz nemá nikoho a nič. Nie je to zlý človek len sa občas cíti stratený v temnote a nevie ako pokračovať. Má strach ako zvládne ďalej existovať. Nechce si pripustiť, že zlyhal. -Vlastní služobnú zbraň -mal v obľube rýchle autá -rozpráva dosť nahlas -často sa nechá vyprovokovať A prečo Frank ostal v paláci?
Minulost
Ak by ste chceli poznať, prečo je Frank vlastne v paláci, museli by ste sa pozrieť do jeho minulosti, ktorú vám takmer nikdy neprezradí, iba ak prikrášlenú. Zhrňme si fakty, ktoré o ňom vieme. Pôvodne sa narodil v provincií Waverly, v meste New York. Do bohatej diplomatickej rodiny Má aj staršieho brata Alberta, ale ten pre náš príbeh nie je podstatný, odsťahoval sa kamsi do zahraničia, vraj je tiež nejaký diplomat. A má sestrenicu Hariet, ktorá žije kdesi na strednom západe. Pre Franka bol však iný osud. Ako člen významnej rodiny, si musel vybrať nejakú poctivú prácu, kde má aj budúcnosť. Bolo tradíciou, že jeden zo synov sa stane diplomatom a ten druhý sa stane členom v armáde. Tento Čierny Peter padol teda na Franka. Vybral sa do armády. Ako poriadny šprt, vyštudoval univerzitu s diplomom, sa rozhodol robiť to čo najlepšie vie. Vďaka svojej telesnej konštrukcii a tomu, že jeho rodina bola kedysi dávno imigrantská, nemal to jednoduché a stal sa terčom posmechu. Dokonca sa rozhodol zbaviť sa svojho druhého mena Fausto (znamená šťastný), aby sa zabavil pút so svojou starou vlasťou. No tvrdohlavý, výbušný mladík sa dral postupne čo najvyššie ako sa len dá. Húževnatosť sa mu oplatila a stúpol si v očiach vedúcich. Postupne mu dávali dôležité úlohy, dokonca velil na jednej alebo troch zahraničných misiách (Nepovie vám akých, ale vždy povie, že to boli tie najnebezpečnejšie misie aké len sú). Slúžil aj v paláci a nikto sa nemohol na jeho prácu sťažovať. Po odchode z armády sa rozhodol venovať osobnému životu, ale preferoval hýrivý život v spoločnosti krásnych žien, klubov a podobne. Tá povaha sa možno nachádzala v jeho talianskej krvi. No odvolávať sa na pôvod je predsa len trochu prízemné a hlúpe. Nikdy sa u neho žiadna neohriala. Prežil si svoje búrlivé obdobie a rád si vyhodil z kopýtka. Miloval spoločnosť a pozornosť. Keď sa dosť vybúril, tak sa vrátil na základňu, kde trénoval mladých kadetov. Niekto by povedal, že je pošahaný a nemá všetkých päť pohromade (veď to ani nemá). Veď sa rozhodol urobiť jednu z najbláznivejších vecí vo svojom živote. A potom oslepol. Povie vám, že sa to stalo pri nejakej náročnej misii, rozhodne si neprizná že zlyhal vo svojom úsudku, ale jedného večera si s kamarátom povedali, že bude dobrý nápad sa zahrať s raketami. Kamarát sa dostal pred súd a Frank oslepol. Granát ledva odhodil. To sa stalo pred desiatimi rokmi. Pokiaľ budete sa ho pýtať ako sa stal nevidiacim, povie vám niečo úplne iné. Preto ho niektorí označia za klamára. On sa však za svoju chybu hanbí. Z jeho armádnych zásluh stojí za zmienku aj to, že výrazne dopomohol v ochrane mesta, predovšetkým kráľovskej rodiny. Sanatóriu sa bránil zubami nechtami a tak ho nechali žiť samého. Spočiatku mal aj asistenta, ale ten mu liezol na nervy, tak ho vyrazil. Odmieta priznať, že ho to obmedzuje. Nenávidí to, keď ho na to niekto upozorňuje. A snaží sa žiť tak, akoby nič nebolo, lenže každý deň vidieť rozliezajúcu tmu, vám rýchlo zoberie chuť niečo robiť. Ako armádny vyslúžilec dostáva slušné peniaze (niekedy ozaj nezáleží ako sa ten úraz stal), no jemu to nestačí. Veľmi ťažko si však na to zvykal. Všetko bolo pre neho nové a náročné. Asistenciu dlhodobo odmietal. Cestovania, ktoré mal tak rád sa nevzdal a rozhodol sa usídliť v Angeles. A prečo sa nanominoval do paláca? Pôvodne sa chcel dostať lsťou, ale ho prekukli, kto by chcel slepého strážcu? Bolo by to hlúpe a neefektívne. A ešte k tomu drzé a neslušné. Uvedomil si, že si chce užiť nejakú zábavu a predsa len otvorený palác je niečo, čo sa len tak nedeje. Chopil sa svojej šance, že aspoň bude robiť sprievodcu. Navyše pre palác by to bola dobrá reklama, keby sa na verejnosti objavil tu i tam človek s handicapom. Keď sa do úvahy vezme, že slúžil svojej vlasti a jedno s druhým, tak rozhodol sa možno na posledný raz vyskúšať niečo inšieho. A zistiť, že život je stále krásny. Pretože niekedy ozaj zabudneme skutočne žiť, ľahko sa to stane. A potom nachádzať cestu nazad môže to bolieť. Frank musel o to miesto pochopiteľne zabojovať, tak využil svoje schopnosti a ukecal úradníkov a nadriadených z armády, že on predsa na to ešte má a prečo odkladať veci na zajtra. Urputná tvrdohlavosť tohto muža nepozná hraníc a keď niečo chce, tak si vie aj poriadne povedať o to, čo chce a už vôbec s tým nemá problém. Možno sa na neho skutočne usmialo šťastie, za ktoré sa oplatí bojovať. Boj s jeho neduhmi nekončí, skôr naopak, stále sa nájde niečo, na čom by mal pracovať. Teraz si však praje nikoho nesklamať, dokonca ani seba nie...