Jaime1.jpg
image-from-rawpixel-id-2590444-png.png

Jaime Elijah Levasseur

KOrunný princ

Francúzsko

Kasta: /

Vek: 25    Dátum narodenia: 17.12.

Znamenie zverokruhu: Strelec

Výška: 180cm    Váha: 77 kg


Obľúbená farba:  Červená, fialová, sivá,

Vlastnosti postavy:  Sebavedomý, cynik, slobodomyseľný, pomstychtivý, sebecký, zhovorčivý, zaťatý, workoholik

Univerzita: /

FC: Nathan Niehaus

Jaime2.jpg
Every box of raisins is a tragic tale of grapes that could have been wine.
image-from-rawpixel-id-2590444-png.png

Charakteristika

Mladý princ s vrabčím hniezdom na hlave a s drzým úsmevom naznačujúcim, že vie možno niečo viac ako vy sami – tak by sa dal popísať dedič francúzskeho trónu. Poďme však ďalej. Je synom svojich rodičov. Naozaj. Môžete si to všimnúť v zarážajúcom sebavedomí, ktoré nemá koniec a umožňuje mu sa vo svete ľahšie pohybovať. Teda, pre neho výhoda, ale asi už nie tak pre ostatných, pretože s týmto sebavedomím kráča ruka v ruke i istá neústupnosť a tvrdohlavosť. Neexistuje šanca, že by si priznal vlastnú chybu. Podľa neho neexistuje. Ak sa s ním dostanete do hádky, tak jemu táto kombinácia vlastností asi príde vhod, ale vy si budete mať chuť hlavu utrhnúť z ramien, pretože on rád vyhráva. Aj keď sa to môže jednať absolútnej hlúposti. Posledné slovo teda býva jeho výsadou. Rodičia mu odmalička kládli celý svet k nohám. Najlepší učitelia, krásne hračky, kone z najkvalitnejšieho chovu – dostal všetko, čo chcel. Ak rodičov potreboval v hocakom ohľade, boli tam pre neho. Mal dostatok pozornosti. Možno až príliš, pretože to v ňom prebudilo sebeckosť. Vždy mu najskôr napadne len ON – čo môže získať, čo môže stratiť a ako ho dané okolnosti ovplyvnia. Aj keď výpočet týchto charakterových čŕt nie je dvakrát príťažlivý, prekvapivo ho človek nemá chuť po prvom stretnutí ihneď zavraždiť. Vie byť aj príjemný, zhovorčivý, smiať sa na každej kravine. Má rád spoločnosť ľudí rád a často ju aj vyhľadáva. Jedinou chybičkou krásy je asi to, že jeho pohľad na svet nie je dvakrát optimistický. Často očakáva to najhoršie – či už od ľudí alebo od budúcnosti. Nikto ho tak neprekvapí a on si môže ďalej spokojne vykračovať ako cynik. Nebol však taký vždy. Ešte pred pár rokmi by sa dal nazvať idealistom s veľkými snami. Potom sa však priliala vlna Malaquias a všetku pozitivitu odniesla so sebou preč. Ten chalan mu zlomil srdce a krásne mu ukázal, že aj tí najblížší, - tí, ktorým verí – mu s ľahkosťou môžu vraziť nôž do chrbta. Prečo by si mal teda stavať vzdušné zámky, keď to končí len bolesťou a sklamaním? Stačilo mu, že si tým prešiel raz a správa sa tak, aby sa to už neopakovalo. Nie je predsa hlupák. Je jednoduchšie svoje emócie skrývať za múrom a nechať si ich len pre seba. Radšej sa rozptýliť vecami, na ktorých skutočne záleží, ako sú, napr. povinnosti korunného princa. Čo je však horšie, že ani večná práca a topenia sa v papieroch, nie je pre človeka dobré. Jaime občas na to zabúda. Aj na spánok či na relax. Káva je jeho najlepším priateľom a pokiaľ do seba nevyklopí zo 5 pohárov tej najtmavšej, asi s ním niečo nie je v poriadku. Veď je mladý a niečo ako infarkt ešte neprichádza do úvahy. Občas príde obdobie, keď už ďalej nevládze. Vtedy musí hľadať iný spôsob rozptýlenia. Najlepší spôsob je víno. S pár pohármi sa jeho myslenie krásne spomalí a on nemusí márniť svoj čas nezmyselnými myšlienkami. Aj napriek jeho uzavretosti a sklonu k workoholizmu si pri sebe drží nejakú obeť. Rozhodne to nie je láska. Tá podľa neho existuje a nechce s ňou mať nič spoločné. Jeho priateľ/ka sú sú len rozptýlením. Rád sa s nimi zabaví a keď to druhú stranu prestane baviť, tak to utne. Často dá svojím „hračkám“ dopredu vedieť, že na konci s ním nič ako „milujem ťa a chcem s tebou stráviť zbytok života“ nečaká. Zdá sa mu to fér. Hlavne, keď si sám odskúšal, že konce mávajú trpkú príchuť. I keď považuje isté pravidlá za dôležité a je schopný ich nasledovať, nerád v niečom obmedzuje seba alebo iných. Možno to súvisí aj s jeho pozíciou v krajine a jeho orientáciou. Ak by totižto vykračoval podľa nejakej príručky, ktorú napísali pred 100 rokmi teraz už mŕtvi starci, musel by neznášať samého seba za to, že pochádza z kráľovskej rodiny a pri tom sa mu páčia muži, i ženy. Jeho sebaláska je však na toľko vysoká, že si niečo také nedovolí. Myslí si, že aj keď svet je skazené miesto, stále sa treba posúvať dopredu a neohliadať sa spráchnivenými hodnotami, ktoré už dnes nedávajú zmysel. Jaime si pamätá aj na svoju povinnosť voči Francúzsku – dať mu dediča. Vtĺka si však do hlavy, že má ešte pár rokov pred sebou, kým sa bude musieť zaviazať k niekomu. Veď ešte nešedivie, tak si môže užiť ešte pár slobodných dní. Nemá horúcu hlavu. Najskôr sa dokonca môže zdať, že mu daný problém ani nespôsobil vrásku na čele. Jeho hnev sa však skrýva a hromadí vo vnútri. Ak mu niekto ublíži, už mu neodpustí a ak je úder prisilný, oplatí ho trojnásobne bez najmenšej výčitky. Čo sa týka jeho záľub, má ich hneď niekoľko. Spolu s otcom počas voľných chvíľu chodievali k moru. Otec ho naučil plachtiť a časom Jaimemu kúpil aj vlastnú plachetnicu. Ak je to už toho na neho priveľa, tak zvykne zmiznúť k búrlivým vlnám a dať si od sveta malú prestávku. Keďže od otca do vienka dostal aj lásku k vínu, pred dvomi rokmi si vybudoval vlastnú značku vína a najal si ľudí, čo obrábajú jeho vinohrad. Nie je to však obrovský business, ktorý by otriasol sveta, keďže väčšinu vína aj tak vypije on sám. Potom sú tu na zozname jazyky. Za to je zas zodpovedná jeho mama. V Novej Ázii je ich hneď niekoľko a on ich ovláda všetky. Tiež sa naučil po španielsky, ale tento jazyk v dôsledku istých okolností považuje za diablov jazyk a vytesňuje ho z mysle najviac ako sa dá. Na úplnom konci stoja ešte knihy a filmy. Celkom rád sa stráca v príbehoch iných. Aj keď si väčšinu času myslí, že sú to len výmysly a hlúposti.

Minulosť

Jaime prišiel na svet týždeň pred Vianocami a tak bol pre rodičov ako predčasný darček. Keďže jeho rodičia počas svojej mladosti obaja boli často prehliadaní, postarali sa o to, aby ich syn dostal to najlepšie. Najlepších učiteľov, najlepšie knihy, najlepšieho koňa. Všetko, po čom jeho srdiečko zatúžilo. Možno aj kvôli tomu malý princ vyučovanie vydržal a dokonca sa naň tešil. Najobľúbenejšími sa pre neho stali hodiny s jeho mamou. Mama ho učila o kultúre Novej Ázie, o všetkých jej jazykoch a zložitých písmach. Jaime si pri tom pripadal ako kúzelník ovládajúci niečo, čomu dokonca nechápal ani jeho otec. V tejto oblasti ho však prekonala jeho mladšia sestra Reyna. Tú rodičia poslali do Novej Ázie. Reyna sa z jeho života vyparila a až o niekoľko rokov neskôr mu otec vysvetlil, prečo musela odísť. Politické gesto a udržanie medzinárodných vzťahov. Nezáležalo na emóciách, ale na racionálnych dôvodoch. A tak sa postupne vybudoval Jaimeho pohľad na svet. Aj jeho sestra bola len figúrka, s ktorou sa dalo pohybovať podľa potreby. V puberte si Jaime začal pripadať zmätene. Poznal príbehy o láske medzi princom a princeznou. Klasicky sa chlapcovi páčilo dievča a dievčaťu zas chlapec. Staré pravidlo, ktoré mu malo dávať zmysel, ale... nedávalo. Prečo by si mal vybrať komu venuje svoju pozornosť podľa pohlavia? Svet je predsa plný možností a sladkého ovocia. Len sa treba za ním natiahnuť a hneď človeku padne do hrsti.. A to, že bol súčasťou kráľovskej rodiny? Tritonovi a Jane to bolo jedno. Mohol priznať sa im k čomukoľvek, i tak pre nich zostal zlatým princom a dokonalým synom. Povedali mu, že je jedno, či sa mu páči záhradník alebo dvorná dáma. Zatiaľ je mladý a môže si dovoliť robiť vlastné rozhodnutia. Jeho povinnosti naňho ešte pár rokov počkajú. Kašľať na názory ostatných. Oni sú predsa kráľovskou rodinou a oni ukazujú, čo je prípustné a čo zas nie. Keď mal osemnásť, usporiadal sa v Paríži ples na počesť jeho narodenín. Pozvali sa aj hostia zo zahraničných krajín. Práve tam Jaime prvý raz stretol Malaquiasa. Princa – bastarda zo Španielska, ktorý ho upútal už len tým, že v sále plnej ľudí sa chcel stať neviditeľným, ale aj tak sa väčšina klebiet točila okolo jeho blonďatej hlavy. Jaime s nimi v niečom súhlasil – Mal bol neprehliadnuteľný. Niečo ho za ním ťahalo. Preto sa s ním opil, zatiahol ho za vysoký kvetináč a prejavil mu pozornosť dotykom svojich pier. Horšie bolo však, že na ďalší deň to Mal poprel a tváril sa, ako by sa nič medzi nimi nestalo. Jaime, ktorý bol už po jednom večeri Španielom pobláznený, mu to s radosťou pripomenul. Na ďalšom stretnutí mu Mal potom zdráhavo vysvetlil, že nič také robiť nemôže, pretože ho už aj tak Španielsko neznáša. Jaime to nechápal. Rodičia ho vychovali k slobodomyseľnosti a k sebeckosti. Nechcel to s blondiakom ukončiť po ich prvom stretnutí, tak navrhol iný variant. Čo keby ich bozky, stretnutia a všetko ostatné zostalo tajomstvom? Mal súhlasil a tak sa Jaime do neho po malých krôčikoch zamiloval. Prvýkrát myslieť na niekoho ako na seba, ho stále celkom veľa úsilia. Pripadal si ako v dobrodružnej knihe, v ktorej sa zbytok sveta postavil proti nim. Ako Rómeo a Julia, len oni boli obaja Rómeom. Trvalo to niečo okolo dvoch rokov. Jaime si spomenul na slová svojich rodičov: „Zatiaľ si mladý a môžeš si dovoliť robiť vlastné rozhodnutia.“ Zatiaľ. On však s Malom nechcel len definitívne „zatiaľ“, ale niečo viac. S tým sa mu aj priznal. Bol zvyknutý, že čokoľvek chcel, mu padlo k nohám, ale od toho dňa, čo sa pred Španielom vyslovil, ten mu pripadal neskutočne chladný. Nespoznával ho. Nerozumel, čo spravil nesprávne. A potom prišlo vysvetlenie. Jaime vošiel do Malovej izby a našiel ho tam v posteli s nejakou ženskou. V tej chvíli sa v ňom niečo zlomilo a jeho srdce ako by sa začalo kúpať v kyseline. Nič im nepovedal. Nespravil scénu. Len odišiel do súkromia a až tam sa zrútil. Od toho momentu s Malom neprehovoril, i keď jeho myšlienky sa tým smerom stáčali často. Nedokázal tomu zabrániť. Vždy býva ťažké pretočiť stranu, pokiaľ človek vie, že niekto dôležitý už v nasledujúcej kapitole nebude. Príbeh ale aj tak musí pokračovať. A tak sa aj Jaime zariadil. Všetky ilúzie o láske sa rozpadli. Stal sa z neho neprístupnejší človek s cynickým pohľadom na svet a sľúbil si, že nikomu nedovolí, aby mu ublížil. Od toho momentu sa viac zahĺbil do povinností korunného princa. Bol na každej schôdzke, večierku, či charitatívnej akcii. Vyjadroval sa ku kritickým otázkam. Nad papiermi sedel do ranných hodín. Na plecia si toho kládol oveľa viac, ako by mal. Jednoducho sa nezastaviť a nedovoliť si premýšľať nad nepodstatnými vecami. A ak sa už myšlienkam nedalo vyhnúť, pridať pár pohárov vína a svet síce neopeknel, ale aspoň ho prestal štvať. A čo vzťahy? Nejaké mal. Hlavne na verejnosti. Tam držal priateľku za ruku. Ak boli sami, šepkal jej do uší presne, čo chcela počuť, ale vo vnútri k nej žiadne hlboké puto nechoval. A občas aj nejaký priateľ. Vystriedalo sa pri ňom toľko, že ani nevidel zmysel si v pamäti zanechávať ich mená. Jeho život vyzeral stereotypne a možno by sa ani v ničom nezmenil, avšak svetom obletela správa z Illey. Jaime vedel, že sa tam mal zhluknúť celý svet a on tam nechcel chýbať. Možno by pre Francúzsko mohol nájsť nejakého spojenca, keďže Dánsko a Rusko sa na jeho krajinu nedívalo práve nadšene. Sám nevedel, čo od toho čakať, ale aj tak si zbalil kufre a rozhodol sa odcestovať za more.