image-from-rawpixel-id-2357407-png.png

Jasper Eugen Landau

Vojvoda

Nemecko

Kasta: /

Vek: 25    Dátum narodenia: 28.7.

Znamenie zverokruhu: Lev


Výška: 183 cm    Váha: 74 kg


Obľúbená farba:  Čierna, zlatá

Vlastnosti postavy:  Sarkastický, spoločenský, duchaplný, krutý, starostlivý, charizmatický, dvojtvárny

FC: Cody Fern

L6A.png
Have I told you how hideous you look tonight?
motýľ.png
L6.png
L6.png
L6A.png

Charakteristika

„Oh, pozrite na toho malého anjelika! Akoby z oka svojmu otcu vypadol.“ Veta, ktorú Jasper už nedokáže zniesť a počúvať. Veta, ktorá ho sprevádzala celým životom. No mohol sa diviť? Vyzeral presne ako anjel. Bucľaté ružové líca amora, za ktoré ho niekto z dvora neustále poštipoval v detstve mu síce zmizli a premenili sa do ostrých uhrančivých čŕt, lícnych kostí a čeľuste, no zlatavé kadere, ktoré boli rovnako neskrotné ako on, mu zostali. Nebolo to to jediné, čo si jeho vzhľad zachoval. Počas toho ako starol, jeho detský nevinný úsmev si zachoval svoje pôvodné rysy. No nenechajte sa ním zmiasť, Jasper nebol nikdy nevinným dieťatkom. Naopak, Jasper bol vždy ten, ktorý strhol tých nevinných svojím očarujúcim vzhľadom so sebou. No ona veta sa mu počúva ťažko aj pre túžbu po individualite. Nikdy nebol spokojný, keď ho prirovnávali k jeho otcovi. Či už šlo o vzhľad alebo o jeho prejavy a správanie sa. Rád si zachováva svoju vlastnú identitu, ktorú prejavuje prostredníctvom oblečenie, ktoré nosí. Priam prahol po tom, aby sa dostal z otcovho tieňa. Nedrží sa striktných pravidiel odievania v paláci. Nosí to čo sa jemu páči, na čo má chuť a náladu. To, čo si myslí, že ho vystihne najlepšie. Dokonca existovali dni, kedy si na seba bez akejkoľvek hanby dá make-up. Niekto by mohol Jaspera zavrhnúť ako zlý príklad, keďže porušovanie pravidiel je jeho chlieb každodenný, no má aj on svoje limity. Keď sa mu však prizriete lepšie na zúbok, oplýva vlastnosťami, ktoré by mu možno nejeden závidel. Napríklad, jednou z mnohých je Jasperovo sebavedomie a viera v seba samého. Necíti sa neisto a názory ostatných ľudí sú mu často ukradnuté. Napriek tomu, že tento chlapec vyzerá ako strážca nebeskej brány, jeho charakter tomu nutne nezodpovedá. Vlastnosti, ako sú pýcha, manipulatívnosť a sarkazmus ho ponášajú skôr na príslušníka pekelného rádu. Podľa Jaspera to však nie je žiadny problém. Tak trochu to napovedá aj o jeho morálnom rozpoložení. Chlapec nemal nikdy problém s klamaním a podvodmi. A nech sa jeho rodičia obraňujú akokoľvek, dobre vedia, že toho veľa zdedil po nich. Jasper často povie niečo iné, než ako si v skutočnosti myslí. Zo všetkého najviac však klame o svojich vlastných pocitoch a o tom, čo sa odohráva v jeho vnútri. Emócie ako láska vníma ako istý druh slabosti, navyše mu jej jeho rodina nikdy nedávala nazvyš a sám riadne nevie čo láska je. Vie ju prežívať a dokonca ju aj cítiť, len si ňou nie je istý a nevie ako s ňou pracovať.  Už sa naučil čo je to láska k rodičom – s tou sa narodil, je jeho povinnosťou prechovávať ju voči matke aj otcovi aj napriek ostatným okolnostiam. Zistil aj to, čo je láska k priateľom, ktorých keď chce, vytvorí si ich rýchlo a potom sa ich už drží do chvíle kým ho nezradia. Robí to z neho istý druh pokrytca. Sám nemá problém zradiť aj toho najbližšieho priateľa, no zradu voči nemu nevie odpustiť. Vlastne, tak celkovo má mladý vojvoda problém s odpúšťaním, aj keď sa ho prvotná zášť a hnev dlho nedrží, vedia sa vryť hlboko do jeho pamäti. V skutočnosti Jasper nie je zlý človek, aj keď to o ňom kde-tu koluje. Mladý vojvoda má len ťažkosti s porozumením vlastných emócií. Nikdy nebol naučený ako sa má vysporiadať s veľkými emóciami. Nikdy ho nikto neviedol k ľudskosti. Svoje skutočné emócie sa snaží zamaskovať častými úškľabkami a sarkastickými poznámkami. Veľmi dobre vie zo seba robiť blázna, za čo ukrýva svoj dôvtip a rozum. No aj napriek tejto maske, občas ukĺzne aj majster pretvárky. Sú chvíle, keď sa na povrch prederú jeho obavy, túžby, starostlivosť o druhých. Nejakým spôsobom však Jasper vždy dokáže byť očarujúcim a vtipným spoločníkom, ktorého kúzlu osobnosti ťažko odolať. Neraz ho tento vrodený dar vytiahol zo šlamastiky, v ktorej sa pomerne často vlastným zadosťučinením ocitá. Minimálne na tom ich dvore. Je si zároveň vedomí toho, čo sa od neho ako od vojvodu očakáva a síce nerád, prídu naňho aj také chvíle, kedy sa podľa toho správa.

Minulosť

Narodil sa ako prvorodený syn nemeckému vojvodovi a ambicióznej Illeyskej modelke, ktorá nič nenechávala na náhodu. Teda, až na Jaspera. Ten rozhodne náhodou bol. A tak sa k nemu počas života aj správali. Vojvoda William, ktorý si krátko na to ako zistil, že Emily je tehotná túto ženu aj vzal, sa o svojho syna staral iba miestami, keď si zmyslel, že ho zrovna zaujíma. Zato Emily po tom ako získala titul a Jaspera porodila, ho nechala v rukách pestúnov a starých rodičov. Deti nikdy neboli jej prioritami, no bolo potrebné priviesť ich na svet aby si udržala svoje postavenie. Naopak, jej prioritami boli dovolenky a honosné akcie, ktorých sa zúčastňovala po boku jej drahého manžela. Keď malého Jaspera odkojili miesto Emily dojky, automaticky prešiel do opatery pestúnok, ktoré sa oňho starali dvadsaťštyri hodín sedem dní do týždňa. S týmto výchovným prístupom však Williamovi rodičia nesúhlasili a rozhodli sa, že si Jaspera vezmú do ich vlastnej opatery. Tí ho naučili všetkému potrebnému. Ako sa má správať a vystupovať, ako  reprezentovať ich rodinu medzi tými ostatnými. Často ich mal však Jasper hlboko na háku aj napriek ich dohovorom. Rozhodli sa tomu učiniť koniec, keď ho poslali na vojenský výcvik do dôstojníckej školy. Nejakým zázrakom im v tom Jasper neprotirečil, úplne pokojne sa rozlúčil so svojom mladšou sestrou a zbalil si to málo vecí, ktoré potreboval. Možno bol v domnienke, že blafujú a akonáhle príde na lámanie chleba a prídu preňho ľudia z armády, oni mu oznámia, že si z neho len strieľajú, že to nemyslia vážne a že je to len akýsi druh varovania, ktorým ho chceli prinútiť aby sa začal správať normálne. K tomuto prevratu však nedošlo. Pätnásťročný Jasper bol prinútený odísť do armády a podstúpiť vojenský výcvik. Jeden by sa možno divil, no bojovať a strieľať sa mu vážne darilo. Medzi vojakmi rýchlo napredoval, až si vyslúžil na konci výcviku hodnosť majora. Dokonca aj zvyšok čaty, ku ktorej bol počas výcviku sa s ním spriatelila a pomyselne Jaspera určila svojím vodcom. Ak ich niekto priviedol do maléru bol to Jasper, zároveň však, bol to práve on, kto ich ťahal z problémov, keď ich spôsobil niekto iný. Vďaka situácii, v ktorej sa Nemecko ocitlo, vďaka neutíchajúcim konfliktom na africkom území bol Jasper povolaný priamo na front. Určite sa tam nehnal ochotne ako prvý. Na vojenskom výcviku nadobudol istý nový zmysel pre povinnosť a tak sa rozhodol, že nebude klásť odpor a splní si to, čo sa od neho očakávalo. Opäť sa rozlúčil so svojou sestrou a starými rodičmi, ktorý sa oňho starali a vydal sa spolu s jeho čatou do Afriky. Vojna nie je nikdy pekná a obzvlášť peknou nebola tá, ktorú viedlo Nemecko s Afrikou. Ani jedna strana nepoznala zľutovanie. Každý deň bol o niečo bližšie k smrti než ten predošlí deň. Jeden nikdy nevedel čo sa mohlo pokaziť. V zlomku sekundy každý jeden z mužov po jeho boku mohli prísť o svoj život a často to stálo práve na jeho rozhodnutiach. Nech sa dialo čokoľvek, Jasper si dal len jednu zásadu, a to, že ani jedného zo svojich vojakov neopustí. Nech sa deje čokoľvek, postará sa o nich a bezpečne ich privedie domov, späť ku svojím rodinám. Podvedome mu bolo jasné, že dávať niekomu, komukoľvek, keď i len sebe samému, je príliš optimistický sľub, aj napriek tomu sa tohto sľubu držal.  Jasperova služba na vojne nemala trvať dlho. Keď sa chýlila ku koncu, vyzeralo to, že jeho sen plný optimizmu a nádeje skutočne dodrží a ich čatu dopraví úspešne domov. To by však ich tábor nemohli nečakane prepadnúť africký vojaci počas noci, keď nikto z nemeckých vojakov nebol na niečo také plne pripravený. Zmobilizovať sa nebolo nemožné, no malo určitú obťažnosť. Ani nemecký samopal sa nevyrovnal početnej prevahe a momentu prekvapenia, ktorý Afričania využil. Jasper sledoval ako jeho čata padá bezvládne k zemi a ako ich tábor vyplieňuje africký nepriateľ. Svoj sľub o bezpečnom návrate domov nedokázal dodržať a Jaspera to navždycky poznačilo. Smrť priateľov, obzvlášť tých, ktorých si vojak vytvorí na vojne v armáde sa vpíše hlboko do duše. A tá Jasperova duša nejakým zázrakom z afrického záťahu vyviazla len s pár vážnejšími zraneniami. Nebol si však istý, či to mohol nazývať šťastným. V tom momente by sa radšej pridal k jeho nemeckým spolubojovníkom. Zlyhal, a to na plnej čiare. Po odvedení do vojenskej nemocnice sa zo zranení zotavoval mesiac a pol. Sestry si z neho často uťahovali, že k nim došiel deravý ako ementál. Len Boh a sila vôle ho držali pri živote. Tento pobyt v nemocnici mu neprekážal. Poznámky sestričiek častokrát pohotovo odbil. Navyše to bolo lepšie ako znášať ľútostivé pohľady starých rodičov doma.  Možno aj práve pre to mu pobyt v Illey prišiel oveľa vábnejším než návrat k starému životu nemeckého vojvodu. Bol vojakom, nebol vojvodom. Potreboval nejaký čas, aby sa vrátil do reálneho života a čo bolo lepším spôsobom k tomuto návratu, než pobyt v Illey počas Selekcie? Veď aj malé deti sa učili plávať tak, že ich jednoducho hodili vo vody. Zrejme to bolo dosť drastické a Jasper si to uvedomoval tiež. Vízia toho, že sa zbaví starých rodičov a ich ustarostených pohľadov však prekonávala vízie davov a ľudí, s ktorými sa stretne v Illey. Cudzincov predsa zvládal ignorovať v pohode, to s rodinou sa mu zaobchádzalo o niečo ťažšie.