Kasta: Prvá

Vek: 42

 

Dátum narodenia: 10.10.

Znamenie zverokruhu: Váhy

Výška: 180 cm

Váha: 80 kg


Obľúbená farba: Čierna, zelená

FC: Andrew Whitthorne

Vlastnosti postavy: Diplomat, rozumný, trpezlivý, optimista, lojálny

Well, that escalated quickly, is our family motto.

Jeremiah Delaney

Kráľ

Angeles

Charakteristika

Ten starý Jeremiah už nie je úplne taký rovnaký ako ten pred niekoľkými rokmi. Stále má svoje uhrančivé modré oči po svojom otcovi, no už nie sú plné nezbednosti, záhadnosti a iskričiek pobavenia. Jeho pohľad je častokrát vážnejší a pokojnejší, aj keď to sa naozaj nepočíta, keď je so svojou manželkou alebo so svojimi deťmi. Jeho tvár je stále plná hranatých čŕt, no nájde sa na nej aj pár vrások. Predsa len, má svoj vek, aj keď sa niekedy stále cíti na dvadsať. V mladosti mu jeho črty, plné pery a modré oči zaistili vstupenku skoro pod každú jednu sukňu. No prišla Selekcia a on si našiel miesto v srdci jednej z dievčat. Aj keď nemal byť na tom mieste, celý život za to ďakuje a vďaka nej sa aj všetko zmenilo. Ako kráľ sa z neho stal oveľa disciplinovanejší a serióznejší človek. Vždy mal dar na diplomaciu, ktorú má v krvi a vždy sa vyhýbal hádkam. Je to tak aj teraz, no niekedy sú potrebné aj hádky. V manželstve s Eris to niekedy ani inak nešlo. Naučil sa mnoho od nej, v ich spoločnom živote. Tak ako od detstva veľmi lipol na otcovi, na jeho vzore, chcel byť takým kráľom ako je on. Preto pracoval ešte tvrdšie, pracovitosť a vytrvalosť bola v ňom naozaj od detstva, len to teraz dokázal ešte viac vypilovať. Viesť krajinu ho naučilo, čo je niekedy dôležitejšie a čo treba obetovať, že bez obetí niekedy vôbec nejde. Naučil sa, ako si rozdeliť čas tak, aby sa nezbláznil z práce. A tiež zmenil svoj postoj k tomu, že ak ho niečo trápi, nemusí sa upracovať k vyčerpaniu. Toto sa zmenilo hneď po tom, ako našiel šťastie vo svojej rodine. Stále je gentleman, stále rád skladá komplimenty ženám, teda jedine svojej žene, ktorá si ho dokonalé obmotala okolo prsta. Už pred manželstvom sa bál o svojich blízkych a dokázal by pre nich urobiť nemožné, to isté aj pre svoju krajinu, no teraz je pre neho na prvom mieste jeho vlastná rodina, až potom je to krajina, aj keď nikdy by vládnutie nedokázal zanedbávať. Už to nie je mladý chalan, ktorý sa pod rúškom nocí premával na motorkách, aj keď tých sa nikdy nevzdal. Jeho deti si s ním neraz zajazdili, aj keď často to bolo len v bezpečí palácových pozemkov. No aj keď už nie je taký bezhlavý ako kedysi, dokáže sa odviazať aj teraz. Dokáže vystrájať so svojimi deťmi a nebojí sa vystreliť si zo svojej milovanej ženy. Má podstatne viac práce, ktorú ale stále robí rád, ak má dobrý deň a ak ho neotravujú diplomati, ktorí stále niečo chcú. Ale zbožňuje, keď môže všetko ukazovať svojim deťom, učiť ich, čo je dôležité vedieť v ich svete a vidieť ako sa toho chytajú a počúvajú ho. Stalo sa to pre neho novým koníčkom. A hlavne ísť stále v jednej línii s nimi. Vedieť, čo ich práve baví a dokázať sa s nimi o tom baviť. Má pocit, že niekedy sa z toho zblázni, ale nikdy by to nevymenil. Stal sa z neho otec, manžel a kráľ. To všetko ho v živote formuje a formuje to, aký je, čo robí a aké má koníčky. Motoriek sa síce nevzdal ale zbrane musel obmedziť viac bral do rúk knihy, pozeral s deťmi rozprávky, alebo sa venoval spoločným aktivitám so ženou. Dokázali, že aj keď sú možno trochu rovnakí, dokázali prekonať všetko čo ich postretlo. Situácia v krajina ho nútila byť stále v pohotovosti, stále pripravený a preto sa aj neustále udržiaval v kondícii. Ale nie len kvôli tomu, ale tak trochu aj preto, aby stále dokázal vzbudiť vášeň vo svojej žene. Možno sa na prvý pohľad až tak nezmenil, no to aký je sa zmenilo. Jednoducho dospel a upravil si svoje priority v živote. Ale stále je niekde v kúsku ten flirtujúci muž, ktorý rád obháňal ženské sukne a lámal im srdcia. Tie už síce asi neláme, aspoň o tom nevie, no minimálne jednu sukňu obháňa stále. To sa nikdy nezmení. To je jeho jeden z najdôležitejších koníčkov.

Minulosť

Jeremiah sa narodil iba pár minút po svojom bratovi Zachovi. Vraj sa tlačil von hneď za ním a to mu zostalo asi celý život. Neustále boli spolu, kde bol jeho brat, on tam musel byť tiež. Takže keď sa niečo stalo, istotne tam boli obaja. Nič sa nemohlo stať bez nich, no aj tak im to vždy prešlo. Veď kto by odolal takej rozkošnosti? Jeho detstvo teda bolo naozaj veľmi  veselé, plné radosti smiechu ale v podstate aj učenia a drilovania. Z jednej strany si za to môže aj sám. Bol malý a trochu hlúpy, ak sa to tak dá povedať, lebo chcel byť všade, kde bol jeho starší brat a chcel robiť všetko čo robil on. Preto sa učil toľko čo on, robil to čo on a v podstate sa s ním pripravoval na to, že raz prevezme korunu. Neskôr, keď už pochopil, že to nie je úplne výhra sa začal trochu priečiť. Ale jeho brat bol a je tiež číslo, takže neraz sa jednoducho vymenili a on trávil hodiny s otcom, kde sa driloval zákony a Zach si išiel užiť. Inokedy sa tomu zase vzpriečil a užíval si iba on, aj keď samozrejme, nie tak ako by si deti predstavovali. Veľkým kamošom v robení zloby bol tak trochu jeho dedko Lionel, ktorý veľmi rád robil neplechu spolu s ním. Otec z toho asi nikdy nebol úplne nadšený, ale dedko vždy hovoril, že si neužil svojho syna, tak si užije aspoň vnukov. Jeho detstvo bolo teda naozaj veľmi dobre aj keď nikdy nemohol zabudnúť na svoje povinnosti, ktoré vyplývali z toho, že je princ. Síce nebol následníkom trónu, vždy bol pripravovaný na to, že ako princ musí vedieť všetko. Vzhľadom na to, že situácia v krajine nebola práve najlepšia kvôli vojne s Nórskom, on bol druhá možnosť. Znie to naozaj zle, ale je to tak. A jeho brat aj keď sa všetko učil, nebol práve najnadšenejší, že má byť kráľom. Nie žeby sa on úplne s radosťou posadil na trón a robil to, čo jeho otec. Veľmi rýchlo zistil, že to nie je zábava, ktorú on mal vždy rád. Mal viac voľnosti ako Zach a tak ju využíval. Vtedy, keď ich nevedeli rozoznať to nie vždy bolo na jeho úžitok. Často si ich ľudia mýlili a často skončil na mieste Zacha a on si išiel užívať. Ale keďže mali s bratom veľmi dobrý vzťah, nikdy mu to nevadilo. No v momente, keď o paláca prišlo 35 dievčat a jeho brat zrazu zmizol, všetko sa zmenilo. V podstate bol donútený prevziať miesto svojho brata. Z dňa na deň sa z neho stal následník trónu a v paláci mal 3ť dievčat, z ktorých si mal vybrať len jednu jedinú. Celá selekcia bola pre neho obrovská zmena v jeho živote. Všetko sa tým zmenilo, hlavne kvôli vzťahom, ktoré sa tam rysovali. Úprimne môže povedať, že nie vždy to bolo skvelé, no predsa len si našiel jednu, do ktorej sa zamiloval a čuduj sa svete, aj ona do neho. Nebolo to jednoduché, sprevádzalo ich veľa slz, starostí aj bolestí, no prekonali to a ona mu povedala áno a to nie len raz. Trikrát pred svadbou a to najdôležitejšie Áno pred oltárom. Nikdy v živote by si neželal nič iné. Ak by mu niekto povedal, že Selekciu nemusí mať, zopakovať si to znova, chcel by to, lebo len vďaka tomu spoznal ju, ženu ktorú nadovšetko miluje po celý ich doterajší spoločný život. Neplánovali si ihneď po svadbe založiť rodinu, no keď sa dozvedeli, že budú rodičmi, obaja bolí šťastní, aj keď Eris mala vážne zdravotné problémy. Láska k tomu malému človiečiku vznikla ihneď po zistení, že príde na svet. Bohužiaľ, nestalo sa tak. Prišli o ich prvé bábätko a to ho veľmi zasiahlo. Videl sa ako ho drží v náručí, no nebolo mu to dopriate. Obaja sa z toho potrebovali dostať, no nikdy Eris nevyčítal, že sa to stalo. Dokonca nechcel ani aby sa snažili o ďalšie. Tak veľmi sa bál, že o ňu príde. No podarilo sa to. Eris mala zdravotné problémy, no všetci na ňu aj na malé dávali pozor. Často bol vtedy preč, lebo vonku zúrila vojna a to si dodnes vyčíta, no predsa  len bol pri narodení jeho syna. Bol šťastný ako ešte nikdy pred tým. Ale odmietol podstupovať toto utrpenie, ktoré musela prežiť jeho milovaná manželka. Aj keď chcel ďalšie deti, bolelo ho, že to musí byť pre ňu tak veľmi ťažké. Po ukončení vojny sa na ich prahu zjavila žena s malým chlapčekom. Neveril, že je to len tak, aj keď vojna už bola naozaj na konci. Bol veľmi úzkostlivý čo sa týkalo bezpečnosti jeho syna aj jeho ženy. Ale ukázalo sa, že práve ona akési pochopenie pre to nevinné stvorenie, ktoré zostalo bez rodičov, bez mena, bez ničoho. Mal len ich a tak sa stalo to, že začali vychovávať oboch chlapcov súčasne. Vyrastal pri nich, dostal meno aj vychovanie. Dali mu domov aj lásku, aj keď nebol naozaj ich. Aj keď sa naozaj bál o život Eris aj detí, podarilo sa jej ešte dvakrát otehotnieť. Tých deväť mesiacov jej tehotenstva bolo pre neho veľmi náročných. Strach, úzkosť a hlavne to, aby to nedal najavo pri nej. Ale na konci sa tešili všetci. Na svet prišli dve dievčatá, jeho malé princezné. Jedna si už teraz ide dosť svojou cestou a aspoň tá najmladšia sa k nemu ešte rada líška, len aby mohla niečo získať alebo preto, lebo jej jednoducho chýba ocko. Deti sa pre neho stali požehnaním aj prekliatím zároveň. Je to láska aj strach. A kopa nervov a určite už aj šedivých vlasov. Ale za nič by to nevymenil. Jeho syn sa práve chystá na príchod dievčat do paláca a on sa bude spokojne pozerať, lebo on si to zažil a po boku má svoju manželku. Ale bude pripravený mu dať rady ak ich bude chcieť. Ale bude dávať pozor aj na svoje dievčatá, nech ich neodoženú ešte skôr ako by si jeho chlapec dokázal nejakú z nich získať.

Nevlastníme práva k myšlienke a konceptu Selekcie. Naša hra je inšpirovaná knihami zo série Selekcie, no všetky texty sú našim duševným vlastníctvom a našou prácou. Bez dovolenia, prosím, texty nekopírujte. Rovnako aj za vzhľado stránok a určitých sekcií sú hodiny práce, prosíme, aby ste sa v budúcnosti pokúsily vyhnúť ,,vykrádaniu". Originalita je to najlepšie, čím môžete zaujať. Ďakujeme.

SLEDUJTE NÁS

  • Facebook
  • YouTube
  • Pinterest
  • Instagram