image-from-rawpixel-id-2357407-png.png

Delilah Rowell

Doktorka

Sumner

Kasta:  3

Vek: 23    Dátum narodenia: 21.4.

Znamenie zverokruhu: Býk

Výška: 168 cm    Váha: 58 kg


Obľúbená farba:  Béžová a nebeský modrá

Vlastnosti postavy:  Introvertná, inteligentná, pokojná, uzatvorená, tichá, disciplinovaná, pokorná

FC: Alicia Vikander

L6A.png
Love today.
motýľ.png
L6.png
L6.png
L6A.png

Charakteristika

Delilah je ako taká šedá myška. Síce pekná, ale nevýrazná. Nenadchne, ani neurazí. Jej vzhľad je veľmi obyčajný. Hnedé polodlhé vlasy, hnedé oči, ktoré rozhodne nerozžiaria jej tvár, ako v nejakom románe. Všetko na nej sa zdá byť až príliš jednoduché, ako keby nemala jedinú výraznejšiu črtu. Možno to bude jej večne neutrálnym výrazom tváre a možno tiež tichou, pokojnou povahou. Keď sa ešte k tomu všetkému pridá fakt, že sa takmer nemaľuje, zrodenie šedej myšky je takmer dokonané. Priemernú tvár dopĺňa priemerná postava, ktorá ničím nevytŕča z davu. Nesnaží sa ukazovať svoje prednosti, ale skôr sa drží svojho ležérneho, niekto by mohol povedať až nudného štýlu. Aj napriek tomu je to však milé dievča, ktoré síce toho moc nenahovorí, ale aspoň vám nepodrazí nohy, keď to najmenej čakáte. Má veľmi oddanú a umiernenú povahu. Nikdy nemala potrebu rebelovať, vždy bola poslušnou, disciplinovanou dcérou, ktorá sa snažila robiť svojim rodičom radosť a všetko robila pre to, aby boli z nej čo najmenej sklamaní. Navonok pôsobí vyrovnane, priam ako stelesnenie pokoja, no to skôr zapríčiňuje jej apatické správanie. Do ostatných ľudí sa nestará a nemá moc záľub. Preferuje voľnočasové aktivity, pri ktorých môže byť sama. Napríklad učenie sa a čítanie si alebo pozeranie nekvalitných seriálov z medicínskeho prostredia. Čo stráca na svojom nevýraznom vzhľade a povahe, tak to vyvažuje nadpriemernou inteligenciou. Jej rodičia v nej už od mala videli génia a náležite ju podporovali a dávali jej príležitosti, aby sa rozvíjala. Kohokoľvek v miestnosti by mohla strčiť do kapsy, no nemá dostatok sebadôvery, aby to aj skutočne urobila.

Minulosť

Deliiny rodičia sa spoznali na univerzite v Angeles počas štúdia medicíny a roky randenia automaticky viedli k svadbe, pretože sa im to zdalo ako najlepšia voľba. Nad niečím takým ani nemuseli premýšľať a tak dva roky po svadbe prišla na svet Delilah, ich prvorodené a zároveň aj posledné dieťa. Zahrňovali ju starostlivosťou a snažili sa rozvíjať jej nadanie, už od mala v nej videli veľký potenciál a tešili sa, že boli požehnaní takým geniálnym dieťaťom. Bola šikovnejšia než ostatné deti v škôlke, jej slovná zásoba bola pestrejšia, jej záujem padal viac na učenie sa nových vecí a objavovanie, než na hranie sa. Veľmi rýchlo sa naučila rozprávať a ostatné šlo samé. Nemala problém s čítaním, písaním, počítaním, ani s logickým myslením. Učenie jej šlo prirodzene a ľahko a veľmi rýchlo predstihla všetkých svojich spolužiakov. Jej otec do dnes sranduje o tom, že jej prvé slová neboli mama, tata ale aorta a cerebrum. Už v detstve sa jej snažili vybudovať pozitívny vzťah k medicíne, aj keď ona o tom vtedy ani len netušila, len aby nezničila rodinnú tradíciu a nechcela sa venovať niečomu inému. Kupovali jej knihy o ľudskom tele, najprv len úplne základne, detské, no rýchlo pochopili, že to jej nestačí a priniesli jej už trochu viac ‚dospelácke‘. Keď jej kupovali hry, vždy v prvom rade siahli po tých, ktoré boli nejakým spôsobom spojené so zdravotníctvom, rôzne hry zamerané na rozvíjanie logického a kritického myslenia a pamäte, hlavolamy a podobné veci. Po tom, čo škôlku moc dobre nezvládala, pretože sa tam väčšinu času nudila a nepodarilo sa jej zapadnúť do kolektívu, tak sa rodičia rozhodli, že ju dajú do školy pre mimoriadne nadané deti. Konečne sa dostala do prostredia, kde jej rozumeli a mohla sa tak naplno rozvíjať a zlepšovať. Zatiaľ čo jej sa v škole darilo a ešte aj medzi spolužiakmi vynikala, tak jej rodinné zázemie sa dosť menilo a neprekonateľné rozdiely jej rodičov sa začali ešte viac prehlbovať. Ani ich geniálne dieťa ich nemohlo udržať pokope, i keď tomu mnoho rokov tak bolo. Zatiaľ čo jej matka sa chcela presťahovať do naspäť odkiaľ pochádzala, tak jej otec rozbiehal sľubnú kariéru plastického chirurga v Angeles a také možnosť pre neho neprichádzala do úvahy. Často sa preto hádali a i keď sa snažili, aby ju Delilah nijak neovplyvnilo, nemohli tomu zabrániť. Zamĺkla a ešte viac sa snažila na sebe pracovať, celé dni sa len učila alebo si čítala, pretože vedela, že vtedy sa rodičia snažia byť čo najviac potichu, aby ju nerušili. Keď dokončila školu pre nadané deti, išla na osemročné gymnázium, na ktorom sa však zdržala len šesť rokov. Bez akýchkoľvek problémov zvládla rozdielové skúšky na gymnáziu, vďaka čomu mohla postupovať rýchlejšie, než ostatný jej spolužiaci. Týmto spôsobom sa mohla už o dva roky skôr hlásiť na štúdium medicíny. V čom ju jej rodičia plne podporovali a boli na ňu veľmi hrdí, že sa tak rozhodla. Krátko po tom, čo nastúpila, sa jej mama presťahovala naspäť do Sumneru. Delilah zostala s otcom, pretože to bolo najlepšie pre jej vzdelanie, no s mamou si pravidelne telefonovala a keď mohla, tak ju chodila navštevovať. Obrovskou výhodou bolo, že už nemusela počúvať neustále hádky a konečne zasa mohla voľne dýchať. Štúdium medicíny jej po teoretickej stránke nerobilo žiadne problémy. Bavilo ju a hrozne si užívala všetky tie odborné veci, ktoré sa učila. Bola tým úplne fascinovaná a doslova tomu prepadla. Horšie to už bolo s praktickou výukou. Pitvy boli pol biedy, i keď aj na tom ju doktori vytrápili. Najhoršie pre ňu bolo trénovanie chirurgického šitia. Nech sa snažila akokoľvek, nikdy jej to nešlo tak, ako by si predstavovala. Nemala nikdy dostatočný cit v prstoch. No aj tak sa jej podarilo dokončiť štúdium a otec jej sľuboval, že všetko chce len čas, že potrebuje viac praxe a pôjde to. A tak sa mu rozhodla veriť. Nechcela však zostať aj naďalej u neho, pretože vedela, že by chcel, aby časom nastúpila k nemu na Kliniku plastickej chirurgie a na to sa vonkoncom necítila a ani len si neplánuje robiť takú atestáciu a nechce, aby na ňu otec naliehal. Preto sa dočasne presťahovala za mamou do Sumneru, kým sa nepostaví na vlastné nohy a už v dvadsiatich troch rokoch nastúpila ako začínajúca lekárka na oddelenie dlhodobo chorých. Nie je to niečo, čo si predstavovala, že bude robiť, ale na začiatok to stačí a uvidí, kam sa ďalej posunie a akú atestáciu si spraví. Starý ľudia sa s ňou veľmi radi zhovárajú, pretože je milá a nechá ich vyrozprávať sa, sama zväčša pri tom mlčí. Do selekcie sa prihlásila pretože jej príde princ vážne milý a šarmantný. A možno by to bol dobrý spôsob ako sa s niekým zoznámiť, i keď si stále nie je istá, či to bol dobrý nápad.