image-from-rawpixel-id-2357407-png.png

Svetlana Anna Kuzmina

Funkcionárka

Angeles

Kasta: 2

Vek: 27    Dátum narodenia: 10.3.

Znamenie zverokruhu: Ryby

Výška: 178 cm    Váha: 53 kg


Obľúbená farba:  Fialová

Vlastnosti postavy: Uzatvorená, sugestívna, rozumná, pretvárna, citlivá, milujúca luxus, intuitívna, náladová

FC: Sasha Luss

L6A.png
Pretty mask, ugly thoughts.
motýľ.png
L6.png
L6.png
L6A.png

Charakteristika

Najskôr sú to jej dlhé nohy a potom jej bledá pokožka odrážajúca krásnu zimu domáceho Petersburgu. Potom asi belavé vlasy, belasé oči a ženská chôdza, ktorá ju vždy prezradí. Všetko na nej kričí krásna, bohatá a mocná dáma z Ruska – vrátane jej silného prízvuku zvýrazňujúceho sikavky a ťažkosti s niektorými slovami. Uvedomuje si že je po matke hodná móla medzi profesiońalmi a využíva svojho vzhľadu. Je ťažké ju zastihnúť v hlbokých výstrihoch alebo v čomsi, čo by veľmi odhalovalo jej figúru, vsádza totiž na svoje pekné grimasy a na svoju schopnosť rozprávať. Vyžaruje z nej akási silná energia a väčšinou, keď je niekto nesebavedomý, ona mu to sebavedomie podupe ešte viac aj keď úplne neúmyselne – len tým, že prejde okolo. Po mamine okrem krásy zdedila aj šarm a cit pre luxus. Kúpala by sa len v drahokamoch a ružách, a očakáva od sveta prístup hodný jej postaveniu. Nebola vychovaná tak, aby sa nepýšila tým čo má a tým čo dokáže, a vie. Ak nikomu neukáže aká je silná, na čo potom žije? Síce sa rada pretvaruje ale nikdy zo seba nerobí slabú chuderu. To prenecháva ostatným, takým, ktoré nemali toľko šťastia, aby z nich niekto vytvoril majstrovské dielo, tvrdý politický nástroj a dámu v jednom balíku. Niekto by možno povedal, že je perfektná. Na jednu stranu je to možno pravda ale ako býva zvykom, ľudia, ktorí tak pôsobia sú večne najviac zúfalý, zomierajú mladí alebo ich postihne iné, neviditeľné nešťastie. Pre ňu to bol jej otec, ktorý z vyrovnanej, spoločenskej a výrečnej ženy postupne vymodeloval psa so stiahnutým chvostom. Niekoho, kto radšej mlčí a hovorí len o práci, a o politike, o tom, aká hra je teraz v divadle alebo jednoducho o tom, čo nikoho nezaujíma ale každý sa musí tváriť, že áno. „Nemotať do rozhovorov nič osobné a súkromné, nikto nie je zvedavý na tvoj život.“ Myslela si, že klame ale u nich doma to tak jednoducho vždy bolo. A tak to začala brať ako nejakú samozrejmosť. Neprejavovať pred ostatnými city, aby neukázala svoje slabiny. Byť dôstojná a chrániť česť svojej zeme. Ovládať svoju moc a nikomu ju nepožičiavať. Využívať svojho vzdelania a svojho silného mena. Stať sa len akýmsi kusom skaly, ktorá sa kotúľa svetom a plní požiadavky svojho otca, ktorý sa v nej odráža ako vo vodnej hladine. Jeho obraz v nej je rozmazaný a celkom prchký, lebo ju jednoducho nemá rád. A to je ďalšia vec, ktorá ju zlomila. „Nikto ma nikdy nebude mať úprimne rád“. Nakoniec, bola len politickým nástrojom, niečím, čo bolo využité proti jej vôly a niečím, čo z nej vytiahlo posledný kúsok vlastných zmyslov a citov. Aj keď nie tak celkom... kdesi v jej vnútri je ešte niekto, kto sa vie úprimne zasmiať a zhrbiť, keď sedí. Niekto, kto je milý a jeho oči sú plné trblietok, a radosti alebo sĺz. Ale je to niekto, koho pozná len ona. Nemôže sa takto nikomu ukázať, lebo kamaráti a romániky, to všetko sú len rozrušenia, ktoré si ona nemôže dovoliť. Skrýva sa v knižkách a v osobnostiach fiktívnych postáv, a v obsesii nakupovania kožušín – a potom sa skrýva aj v tých kožušinách. Upokojuje ju, keď je sama a pomaly z hlavy vypustí všetko, čo ju v živote potklo, straší ju, že by sa mohla pred niekým príliš otvoriť, lebo nedokáže byť racionálna a všade ju vodí jej srdce. Straší ju aj to, že zomrie sama a zúfalá so životom, ktorý ani nestál za žitie. Tie malé radosti a to bohatstvo, ktoré ju stretlo jej slobodný život nevynahradí. Pomaly sa utrháva z reťazov a uvedomuje si, že toto nie je niečo, čo v živote chcela – a to je tiež strašideľné.

Minulosť

Narodila sa v zime Ruska, v Petersburgu, mesta na ktoré je pyšná –  a tiež, že aj musí byť. Jej otec je guvernér a jej mamina ex-modelka. Krásna, inteligentná žena. Ale jej manžel si na nej nikdy nevážil jej vzhľad, to, aká je hodná alebo to, že sa vždy primotala do pokrovej hry, a dokázala ju vyhrať proti najsilnejším stratégom. Nevážil si na nej nič odvtedy, čo mu nedokázala porodiť syna. Pred Svetlanou tu bolo ešte jedno dieťa, tiež dcéra, ktorá zomrela pri pôrode. Bolo to desať rokov predtým, než sa narodila druhá dcéra a trvalo to mesiace, než si ju jej otec vôbec zobral na ruky. Vždy chcel syna, ktorý by mohol ísť do politiky nie dcéru, ktorá bola tak zbytočne pekná ako jej matka. Nevedel však, že za tou peknou ženskou schránkou a krivkami sa raz syn skrývať bude – v takom slovazmysle, že Anna sa vážne o politiku zaujímala. A to veľmi. Popri etikete, hodinách baletu a jazdy na koňoch, kam ju brala matka ju sprevádzalo predčítanie zákonníkov, učenie sa vojnových stratégií, a leštenie pištolí. Jej detstvo bolo hektické lebo rýchlo prestalo byť detstvom. Jej kamaráti boli vždy minimálne o pätnásť rokov starší – lebo ju vzdelávali doma a nepoznala iných ľudí, než rodinných priateľov. A tie občasné návštevy škaredých synov desivých ruských bohatých pánov neboli niečo, čo by zrovna považovala za budovanie priateľstiev. Vybudovala si tak trocha nechuť k hlúpym a hlučným ľuďom, keďže sa medzi takými nikdy nenachádzala. Miesto robenia neporiadku v uliciach navštevovala matkine sedenia a otcove porady, a vysvetlovala, čo tam dievča robí, a znášala ten nátlak toho, že sa nenarodila ako chlapec, a že jej to musí otec stále vyčítať. Vždy keď sa niekto bez servítkov spýtal „a ty chceš byť v politike?“ tak sa jej otec škaredo zatváril a čakal, čo z nej vypadne. Naučené prikývnutie sprevádzané štipľavým smiechom ju bilo ale nikdy sa nezrútila pred jej rodičmi alebo pred niekým cudzím. Vlastne pred kýmkoľvek. No a toto jej vydržalo celkom dlho až do tej nešťastnej správy. Miesto nejakého pekného šperku alebo drahej dovolenky dostala na osemnáste narodeniny letenky do Illea. Pred očami sa jej vybavoval jazyk, ktorým rozprávajú a mapa, kde si predstavovala tú neskutočnú vzdialenosť. A potom sa jej oči plnili slzami, keď sa dozvedela prečo tam ide – dohodnutá svadba. Bola družkou akéhosi Darrena. Stále si pamätá tú štipľavú facku od otca, keď povedala, že nikam nejde. Nebolo cesty späť. Ani jej matka nedokázala nič robiť – dostala facku tiež a stiahla sa ako malé šteňa. Ona nebola nikdy vychovaná bojovať. Narozdiel od Anny. A najskôr nechápala prečo sa nedalo z tohto hlúpeho nápadu cúvnuť... a najskôr ani cúvať nechcela. Darren bol sladký. Mal niečo okolo päťdesiatky ale nenútil ju nič robiť. Kabelky, výlety, kožušiny a drahé procedúry, drahé autá, a nič za to nechcel. Chvíľu. Ale potom sa ocitla v momentoch, kedy sa jej vyhrážal. Zdieral ju z kože rovnako ako jej otec. Bil ju, keď sa s ním odmietala vyspať a nútil ju skákať ako on zapískal. Obrátil sa proti nej o celých 180 stupňov. To bolo na nevydržanie, začalo to byť na nevydržanie keď zistila kým je – ženou nejakého mafiánskeho lídra. To preto tie darčeky a to bohatstvo. A nebola ona náhodou vychovaná bojovať proti tomuto? Najlepšia časť jej spomienky na toto je však to, ako dlho jej trvalo vymyslieť si alibi a akú chvíľu vlastne zabralo vystreliť mu mozog z hlavy. Najskôr jej to prišlo ako prehnané riešenie... ale to skončilo tým, že ju začal držať doma. V spálni a niekedy jej previazal ústa, aby nemohla rozprávať. Zospodu počula hlasy – ako rozprávajú o nej. Ukazoval im jej fotky, zrejme aj tie, ktoré jej narobil keď bola nahá a zdrogovaná, a oni rozprávali o peniazoch. Chcel ju predať. A to nebola jej predstava budúcnosti. Vyzeralo to tak, že jej obhajoba zaberá až dovtedy, dokiaľ sa do toho nezaplietlo čosi, čo si hovorí IKD. Predtým ešte nevedela čo to znamená... ale nakoniec na to došla sama. Možno im tým aj urobila službičku, že sa zbavila takého hajzla sama. Ale zároveň jej horelo za zadkom. Otec ju chcel späť doma len čo sa dozvedel, že jej manžel mal menšiu nehodu. Lenže jej bolo tak dobre, keď odišla z domu a teraz, keď sa zbavila druhého tyrana v jej živote, nechcela sa tam vrátiť. Zhrnuté a podčiarknuté, ostali jej majetky jej zosnulého manžela a okrem titulu vdovy si odniesla aj prístup do paláca. Jednotky IKD jej ponúkli prácu. Od nich na výber nedostala... buď budeš s nami alebo lietadlo nepôjde do Ruska, ale do väzenia. A to tiež nebola predstava jej budúcnosti.