Odjakživa neposedná, hlasná a usmievavá. Tri atribúty, ktoré jej vždy každý pripisoval. Bolo to hlavne kvôli tomu aby robila svojim rodičom radosť, keďže bola ich jediná radosť. Tak sa z nej vyvinul aj mierny people pleaser, na čom ale ako staršia zapracovala a nepodvolovala sa ľuďom už tak ľahko. Detská duša v nej ale ostala hlboko zakorenená, čo občas spôsobovalo jej rozrušenie. Nedokázala sa dlho sústrediť na niečo čo ju nebavilo alebo to nepovažovala za potrebné. Občas sa to odzkradlovalo aj na konverzáciach, kedy sa stratila vo vlastnom svete keď na ňu niekto niečo rapotal. To mohlo ľuďom pripadať tak, že o nich nemala záujem a tým pádom to vyzeralo vulgárne. Nikdy to ale nerobila pod zlomyselnou podmienkou. Jednoducho jej myseľ iba išla svojim smerom a ona ju nechala. Rovnako ako strácanie sa v myšlienkach bola impluzívosť jej osobnosti. To sa týkalo všetkých aspektov, zlých alebo dobrých. Bola predsa baran, preto nebol problém aby náhe vybuchla alebo sa zapálila záujmom. Nevydržala dlho pri veľa veciach, iba tých pri ktorých naozaj musela. A rovnako tak bola úprimná, povedala ľuďom často veci skôr ako sa jej ústa a mozog spojili. Preto aj to mohlo často vyznievať, že princezná si nevie dávať pozor na svoje ústa. Ona sama si ale úprimnosti veľmi vážila, predstavovalo to totiž vysokú formu uznania. Či už voči nej alebo druhej osobe. A rovnako ako bola nestála, bola veľmi vytrvalá. Všetko dokázala dobre zbalansovať. Keď sa do niečoho horlivo ponorila, dokázala pri tom vytrvať až dokonca. Bola veľmi pracovitá a prebila sa cez všetko čo jej stálo v ceste, doslova aj keby má prelievať krv. Bolo jej jedno že by sa zamazala hoci aj špinou, ak išlo o to aby dosiahla svoj cieľ. Cieľavedomá mladá slečna bola aj preto hviezdou v očiach svojich rodičov. Jej otec bol dobrý kráľ, no ona sa musela snažiť dvakrát tak ako on. Preto jej cieľavedomosť bola dobrým osobnostným atribútom. Vedela, že môže byť najlepšia a ona jednoducho raz bude TÁ najlepšia. Zvládanie kritiky k tomu ale patrilo rovnakou časťou, a bola rada ak jej ju niekto subjektívne ponúkol. Mohla sa vylepšovať to v čom ešte nebola dostatočná. Jej hnanie sa za nekonečnou dokonalosťou ale občas bolo jej vlastným pádom. Mozog ju vtedy presvedčil o tom, že možno je to celé iba ilúzia a vlastne nie je tak dobrá, alebo hodná. Jedinec bola ale silný aj napriek svojim zdravotným nedostatkom. Nikdy nemyslečla negatívne, a možno ani občas realisticky. Optimizmom ale dokázala sršať na míle ďaleko - v jej prípade to bolo potrebné. Jej mama sa od narodania o svoju dcéru strachovala, extenzívne a prehnane. Náhodou sa buchla a už-už jej mama volala doktora, aj keď išlo iba o modrinu. Jej mama sa bála a ona sa svojim optimizmom rozhodla postaviť všetkým prekážžkam, ktoré pred ňu život postaviL. Vrátane jej krehkého zdravia. Nechcela si pripada iná, len preto, že s ňou nebolo všetko tip top. Ľudia potrebovali vidieť svoju princeznú šťastnú a spokojnú. Nemyslela totiž len na seba, to nikdy ani nemohla. Myslela aj na svoj ľud, ktorí bol z vysokej časti tiež polovičkou jej osobnosti. Možno to bolo práve jej záľubou, ktorá ju zblížila s ľuďmi a našla si v nich tak sympatie. Ľudia svoju princeznú zbožňovali a ona to potrebovala ako soľ. Na prvý pohľad by nikto ani nepovedal, že je princezná. Pretože väčšinu času bola buď v plavkách, v rovnošate alebo v potápačskom odeve. Vždy mala slnkom pobozkanú pokožku a vlasy vyťahané od slnka. Občas sa na jej tvári objavili aj jemné pehy, hlavne keď vonku trávila väčšinu dňa. Mala na tvári často prívetivý úsmev a milý pohľad v očiach. Otec ju často prirovnával k duševnému pokoju, keď sa na ňu pozrel. Podobala sa viac svojej mame, po ktorej prebrala všemožné atribúty. Nikdy by nahlas nepovedala o sebe, že je pekná - ale myslieť si to mohla. A myslelo si to veľa ľudí, lebo neraz to bolo to čím ju opisovali. Pekná princezná, krehká princezná. Krehká ale zrovna nebola, pretože aj napriek jej veľkosti dokázala zniesť mnohé. Jej záľuba totiť tak nejako zahrŕňala aj občasné fyzické zranenia. Všetko doposiaľ našťastie prežižla. Najväčšiu jazvu na nej zanechalo poštípanie medúzou. Na ľavom stehne má po nej niekoľko hrubých čiar, ktoré jej to zakaždým pripomínajú. Okrem toho sa ale na jej tele vždy obiavi odrené kolená, menšie aj väčšie modriny alebo všemožné štípance. Austrália človeka totiž zocelý, pretože tam sa človek stretával so všemožnými tvormi. A tým bolo teda jedno, či jednali s korunnou princeznou alebo náhodným človekom z ulice.

Minulost

Mama trvala na viac bežnom mene pre novú princeznú, ktorú po neúnorných hodinách konečne priviedla na svet. Bolo niečo okolo pól druhej ráno keď sa v paláci konečne, konečne po niekoľkých rokoch snaženia, ozval detský plač. Všetci si tento moment mali zapamätať, pretože to bolo naposledy čo v paláci bolo počuť plač novorodeniatka. Nikto netušil ako jej povedať prvé dva dni po narodení, jej rodičia sa totiž nevedeli dohodnúť. Nakoniec - a dodnes sa nevie ako, otec jej mamu presvedčil aby ustúpila so svojim velice konvenčným menom. A preto až po dvoch dňoch na tomto mizernom svete dostala svoje meno - Linckia May. Linckia je druh morskej hviezdice, ktorá sa nachádza v Indo-pacifickom pásme, čiže pri krajine, v ktorej sa narodila. Nebolo bežné aby sa deti pomenovávali po podmorských príšerách, no jej otec bol vášnivým biológom, niečo čo sa neskôr patrične odzrkadlilo aj na nej. A May - bola jej babička z maminej strany, aspoň niečo si mama vydobila. A reálne žila pre svoje meno, keďže bola jedinou hviezdov v očiach svojich rodičov, a ľudu, ktorému mala niekedy raz slúžiť ako hlava štátu. Veľmi skoro v jej detstve sa ale prihodili problémy - niečo s čím všetci tak trochu počítali, no dúfali, že sa to nestane. Pravdepodobnosť bola malá, jej rodičia ale nemali šťatie na to počať dieťa a ešte ho nebodaj aj vynosiť. Jej mama trpela istými poruchami imununity, od veľmi mladého veku čo neskor akosi ovplyvnilo jej reprodukciu. Pred ňou matka potratila prirodzene trikrát a po nej ešte minimálne dvakrát. Bola naozaj zázrak, no nevyhli s jej tiež zdravotné problémy. Najprv to bola chudokrvnosť, ktorá sa ale dala riešiť našťastie tabletkami a nemalo to vskutku veľmi ovplyvniť život mladej princeznej. Čo jej ale život ovplyvnilo bolo chronické krvácanie z nosa. Takže sa zmiešali dve najnepravdepodobnjšie choroby - chudokrvnosť a excesívne krvácanie z nosa. To nikto ale liečiť nedokázal, pretože prichádzalo naozaj náhle a nikto netušil, čo presne mohlo byť jeho príčinou. Vtedy sa začali jej rodičia obávať, či sa nevyskytne nič viac. Našťastie sa nič ďalšie nevyskytlo, no princezná musela byť pod neustálim dohľadom - či už svojho osobného lekára, sestričky, hlavnej komornej alebo strážcu. Stávalo sa totiž, že stratila trochu viac krvy a odpadla. Preto musela mať vždy pri sebe niekoho, kto by mohol nešťastnému pádu zabrániť. Ona to nikdy ako obmedzovanie nebrala, no jej rodičia sa báli o to viac. Aj napriek svojim menším hendikepom, si užívala život naplno. Mama ju často síce brzdila v domienke, že by sa jej niečo mohlo stať. Nemohli si dovoliť a ani nechceli prísť o svoje jediné dieťa, ktoré by malo neskôr prebrať po nich štafetu. Ak by sa Lin niečo stalo, trón by prepadol bratovi jej otca a eventuálne jeho deťom. Preto bola pod drobnohľadom 24/7. Jej záľuba ale nepomáhala na pokoji duše jej mami . Rovnako ako jej otca, zaujímala ju príroda a všetko okolo toho. Austrália mala jednu výhodu - žilo tu veľa zvierat, veľa nebzpečných zvierat. Chodila s otcom do divočiny sledovať hady, krokodíle alebo hoci len vtáky. V malom dievčatku to spôsobilo nadchnutie a pretrvalo jej to dodnes. Okrem prírody na súši obľubovala aj tú podmorskú - a tu zase raz zahrala poloha Austrálie svoju úlohu. Získala svoj výcvik na potápanie sa v 15, odvtedy sa aktívne účastnila aj na čistení koralového útesu. Stala sa členkou výboru pre ochranu prírody a prispievala do komunity. Začala sa učiť o zvieratách podrobnejšie, o podmorských koraloch a živote, ktorý tam existuje. Dalo by sa povedať, že predčila aj svojho otca s vedomosťami o prírode svojej krajiny. Občas ju to doviedlo do nebezpečných situácií, niektoré zanechávajúc aj svoje znaky niekoľko rokov po. Nič ju ale nezastavilo v tom, aby sa venovala svojmu snu naplno, ani jej hendikep. Dva vlastne. Neskôr začala chodiť na vysokú školu, kde študovala biológiu - konkrétne ochranu prírody a starostlivosť. Keby nie je korunná princezná, odišla by robiť do zooligockej záhrady, kde by sa mohla starať o zvieratá v núdzi. Jej život ale nebol iba voda a zvieratá, nemohol byť keďže mala isté poslanie. Alebo skôr prekliatie? Keby sa mohla vzdať trónu, urobila by to, no na druhej strane vedela, že jej rodičia si zbožne priali dieťa. Presne kvôli tomu, aby jej otec mal komu posunúť svoju korunu. Preto sa snažila čo najlepšie zvládať aj rolu princeznej a naučiť sa čo najviac, či už z kníh alebo od svojho otca samotného. Pripadala si ale tak trochu uväznene ak išlo o toto, bola to povinnosť a nie niečo čo chcela. Nezanevrela ale a snažila sa, čo najviac to išlo. Občas neprestávala ani v momentoch keď jej krvácal nos, išla ďalej. Pýcha v očiach jej otca bola totiž dostatočným platidlom za jej snahu. Ak bol šťastný on, bola aj ona a všetci okolo nej. A bola to práve ona, čo navrhla otcovi aby ju poslal do Illey pod podmienkou zaistenia si silnejšieho spojenia. Mala šťastie - nemusela tam ísť ako potencionálna nevesta korunnému princovi, ktorý si práve vyhlásil konkurz na manželku. To sa jej vyhlo vďaka titulu, ktorý nosila. Otec a ani mama by ale nedbali ak by si niekoho našla, napríklad jeho bratranca. Ona tam ale nešla s tým, že niekomu ponúkne svoju ruku a miesto vedľa seba. Išla tam aby posilnila vzťahy, hocijako inak ako sobášom. A pozrela sa samozrejme na semester na ich školu a priučila sa niečo viac svojej vášni. Aspoň sa niekoľko mesiacov nebude musieť strachovať, že jej zo záchodu vylezie had.