image-from-rawpixel-id-2357407-png.png

Lorenzo Jaos Cortez

Princ

Brazília

Kasta: /

Vek: 20    Dátum narodenia: 16.11.

Znamenie zverokruhu: Váhy

Výška: 180 cm    Váha: 63 kg


Obľúbená farba:  Zlatá, čierna, modrá

Vlastnosti postavy: Temperamentný, spoločenský, čestný, veselý, diplomatický, empatický

FC: Nicholas Fols

L6A.png
Corazón no es traidor.
motýľ.png
L6.png
L6.png
L6A.png

Charakteristika

Vzhľadovo sa Lorenzo jednoznačne podobá na svojich rodičov. Opálená pokožka, tmavé bujné vlasy a svetlo zelený oči. Po mame zdedil len ostré črty tváre s istotou teda nikto nemôže povedať, že nie je verná kópia mužov z rodu Cortezovcov. Ďalší spoločný znakom spoločne s jeho rodinou je ohnivý temperament, ktorý mu chtiac-nechtiac skrátka prúdi v krvi. Stále to nie je nič oproti ostatnými členmi rodiny raz za čas sa stane aj jemu, že popustí emóciám uzdu a dokáže poriadne vypustiť paru a vyzúriť jemu jedno čo, to vtedy je ale lepšie ho úplne nechať samého. Túto vlastnosť na sebe nenávidí najviac možno hlavne, preto lebo jeho otec a aj brat sa často stretli výbuchu ich temperament a on má strach, že je podobný v tomto ako oni dvaja. A tak sa snaží byť ich pravý opak snaží sa svoje emócie krotiť a ovládať sa čo, sa mu zvyčajne vždy aj podarí. Práve preto, je možno tak trochu outsider medzi smečkou hladných vlkov. Obyčajne býva dobre naladení rád sa spoznáva s novými ľuďmi rád komunikuje o bars akých témach a svoju rolu druhého princa sa mu páči. Dokáže si nájsť spomedzi ľudí dobrých kamarátov hoci trvá dlho kým si získať jeho dôveru o to nehovoriac ak by ste ho zradili. Neodpúšťa jednoducho a zrady neodpúšťa pretože, on býva verný kamarátom hoci, ľudia si to musia zaslúžiťčasto ich skrátka testuje ich dôveryhodnosťľudí ak sa presvedčí, že danému človeku dokáže veriť je naozaj dobrá spoločnosť. Jeho veselá a energická povaha je okúzľujúca rád ľuďom zlepšuje náladu a tiež je rád nápomocný ak to niekto potrebuje. Nerád sa doprosuje a ak je odmietnutí odmieta sa doprosovať. Dokáže sa do ľudí vcítiť a snaží sa pochopiťľudí okolo seba. Existuje však aj človek, ktorému nechápe vôbec a to je jeho starší brat. Vidí, že jeho rola korunného princa mu je úplne ukradnutá a ak, by bolo na ňom rád to všetko hodí na neho. Aj média a väčšia časť Brazílie by si to priala ale on sám po takom niečo netúži. Jeho hodnoty sú čestne nadstavené. Avšak nemôže povedať, že byť miláčikom davov jej tak, úplne zlé, časť z neho si to dokáže aj užiťčo, mu aj pridáva na jeho sebavedomí. Všade kde zavíta davy ľudí sú úplne vo vytržení. Ľudia ho nazývajú kráľom a svetlom Brazílie presne také ako, bol pre Brazíliu aj ich otec keď nastúpil na trón on sa však tak vôbec nevidí. Síce ho ľudia zbožňujú stretne sa aj s takými, ktorí ho nenávidia a najradšej by ho úplne zničili a nielen jeho ale celú jeho rodinu. Byť princom býva príliš náročné a on si praje aby, ním vôbec nemusel byť princom len obyčajným chlapcom nebyť iného osudu. Vtedy ho s pochmúrnej nálady dostanú jeho záľuby čoho je veľmi veľa. Najradšej hráva futbal, či si zabehať na pláži a užiť si bezstarostný život chlapca, ktorý ani náhodou nie je synom kráľa. A potom má zase koníčky, ktoré patria medzi jeho srdcové záležitosti rád fotí, modeluje sochy a zaujíma sa o architektúru, zbiera minca a píše poéziu, ktorú nikdy nikomu neukázal pretože, sa bojí, že by ho vysmial najmä jeho otec. Beztak má pripomienky ku všetkému hlavne k jeho náušniciam v ušiach a piercingu v nose. On si však toto malé gesto rebelstva užíva s úsmevom na tvári. Má rád svoju slobodu a nikto ho nebude v nej obmedzovať. A už vôbec nie jeho otec to neznáša najviac zo všetkého počúvať ho hoci, nemôže povedať, že ho nemá rád váži si ho čo, dokázal pre krajinu a národ ale, to je všetko, čo, sa týka Enza a lásky je to veľmi komplikované zažil pár pekných vzťahov ale nič z čoho ho v skutočnosti nenaplnil tak ako, očakával zistil, že nie všetko na vzťahu sa mu páči a hlavne ak jeho priateľky vždy skôr priahli po jeho bratovi a to úplne z duše nenávidí. To však neznamená, že na pravú lásku neverí je si istý, že raz tú pravú kde si nájde. A on si na ňu radšej počká.

Minulosť

Celá Brazília sa radovala keď sa novému kráľovskému páru narodil prvý syn Leonardo a o rok a aj pár mesiacov sa mohli tešiť znova keď sa prvýkrát nadýchol ich druhý syn Lorenzo Jaos Cortez. Narodením ďalšieho chlapca sa tak rodu Cortez ich pozícia novej vládnucej línie ešte viac upevnila a nikto nemal pochýb, že si aj trón udržia hoci, trvalo o čosi dlhšie aby, sa celá krajina znova postavila na nohy. Avšak Lorenza a jeho staršieho brata Leonarda politického diania nezapájali a on si tak v kľude mohol spoločne s bratom užiť pekné detstvo. Ako malí si veľmi dobre rozumeli a mladší brat Enzo svojmu bratovi rád pomáhal keď sa rozhodli robiť nejakú neplechu. Najprv svojím pestúnkam a potom aj učiteľom. Enzo by vtedy svojho brata nasledoval kamkoľvek, pretože ho považoval za vzor a čokoľvek, čo Leo vymyslel rád podnikol sním ale nikdy to nebolo opačne. Ak chcel Lorenzo aby sa hrali podľa neho väčšinou prestal mať záujem a tak mu zvyčajne vo všetkom vyhovel alebo sa hašterili koho hra je lepšia. Ako rástli a začínali sa učiť Leovi išlo vždy všetko lepšie vedel, že jeho starší braček je múdrejší ako on a to ho vždy nabádalo aby, sa zlepšoval aj on pretože, to zvládol aj Leo. Postupne sa však aj Enzo dostal do učenia a usilovne sa snažil držať krok s bratom v niečom ho však nikdy nedobehol a v niečom zase predbehol. Nechcel sklamať svojich rodičov ale najmä nechcel, aby o neho stratil záujem Leo. Keď chlapci začali pomaly dospievaťkaždý mal iné povinnosti Leo bol pri ich otcovi a Lorenzo však mal veľa voľného času trávil ho s kamarátmi, jeho koníčkami alebo aj medzi knihami. Chcel svojmu bratovi čo najviac pomáhať pri jeho ťažkej úlohe. Keď sa však obrátil na zlé chodníčky a jeho hýrenie v kluboch, vláčenie sa s dievčatami a hlavne škandály ktoré, spôsoboval a neskôr ho za ne karhal otec nevedel ako, a čo mu otec vravel len videl Lea o to viac smutnejšieho a otca zase sklamanejšieho. Snažil sa mu teda dohovárať sám ale ani to nepomáhalo. Dlho si lámal hlavu nad tým ako, prinúti Leonarda aby sa venoval svojim povinnostiam a tak sa odhodlal, že mu ukáže, že byť princom hlavne tým korunným nie je zlé a že, sa svojím povinnostiam znovu vráti. Za pomoci rodičov sa objavoval často na charitatívnych večierkov, navštevoval nemocnice naivne veril, že sa Leo vráti späť domov a na druhý deň sa skrátka začne viac zaujímať to však Brazília s mladšieho brata už milovala a tak si bol istý, že Leo ho za to nenávidí pocit viny ho zožieral, pretože on v Leovi dobrého budúceho kráľa. Jeho neochvejná viera sa však okamžite rozpadla, keď sa po jednej noci nevrátil domov bol strachom bez seba to isté videl na oboch rodičoch. Otcova zatnutá sánka, maminé uplakané oči. Ten pocit beznádeje a strachu o svojho brata ho zožierala zvnútra, preto vo chvíli kedy oznámili, že ho našli sa všetkým uľavilo ale zároveň si Enzo uvedomil jednu vec. Jeho brata nemožno zachrániť, že všetko bolo úplne zbytočné. Stačilo mu pár minút aby sa jeho úľava premenila na hnev a neskutočne trpké uvedomenie si, že mu Leo zlomil srdce. Keď v ten deň predstúpil pred ním a rodičmi upieral na neho ľadový pohľad. A zároveň sa bál čo, robí ich otec aby potrestal Lea. Keď rozhodol o jeho treste, ktorý mal byť aby odišiel do Illey a našiel si tam ženu. Nemohol sa zbaviť pocitu že, ich otec je naivný. Nevedel ho skrotiťich otec prečo by to mala dokázať nejaká žena, ktoré mimochodom Leo strieda ako ponožky? Do Illey však bol poslaný spolu s Leom aj Enzo, aby na neho dohliadal a nespravil žiadny škandál. Irónia bola v tom, že on sa snažil brata zachrániť už skôr teraz to však, nemá v pláne. Bol na neho dobrý až príliš moc stál mu po boku hoci, on o to vôbec nestál. Rád by veril, že by sa niečo mohlo zmeniť ale ako, si ho opúšťa nádej, že sa niečo také môže stať. Preto do Illey nejde len kvôli tomu aby, sa venoval pestúnskej činnosti ale, rád by si užil aj chvíle obyčajného chlapca.