Mack3.jpg
image-from-rawpixel-id-2590444-png.png

Mackinley Morris

Študentka

Waverly

Kasta: Piata

Vek: 20    Dátum narodenia: 24.10.

Znamenie zverokruhu: Škorpión

Výška: 171cm    Váha: 59 kg


Obľúbená farba:  Zelená, žltá, bordová

Vlastnosti postavy:  nezávislá, divoká, súťaživá, energická, kamarátska, prefíkaná, nebojácna, domýšľavá, premýšľavá
 

Univerzita: Filozofická fakulta, 2 ročník

FC: Kristine Froseth

Mack2.jpg
What you must understand about me is that I am a deeply unhappy person.
image-from-rawpixel-id-2590444-png.png

Charakteristika

Pri pohľade na jej jemné rysy tváre, ktoré pripomínajú až éterickú bytosť, ktorá sa Vám skôr hodí niekde do yukonských lesov, ako medzi betónovú džunglu na východnom pobreží v Illey. Jemná bledá pokožka, ktorú síce pred slnkom nikdy neskrýva. No inú farbu, než bielu nemá. K jej jemnej pokožke, dokonalo kontrastuje rovný nos, plné pery a modré oči. V ktorích nájdete iskričku šibalstva. A dokonalou čerešničkou na torte sú jej dlhé vlasy, ktoré sa odmietajú vlniť. Môže s nimi robiť čokoľvek, vlny jej nevydržia ani chvíľočku. No to Mackinley neodrádza, tvrdohlavo bojovať za vlny na svojich vlasoch. Áno, odhodlanie jej nikdy nechýbalo, pretože ona berie len jednu možnosť. A ňou je výhra. Je prehnane súťaživá a dokonca by sa dalo povedať, že je jej úplne jedno, ako to docieli. Zmysel pre čestnosť jej príliš nič nehovorí, možno práve preto lebo ju k takému niečomu, nikto ani nevychoval. Spravodlivosť berie do vlastných rúk, pretože tak sa to predsa robí, v nižších kastách kedy ľudia nemajú príliš navýber. Skrátka, kto skôr berie, ten skôr má a ona túto filozofie života, pochopila veľmi rýchlo. V živote jej nikdy nič nebolo predhadzovaná, na zlatom podnose. Život detskom domove, no aj život predtým, ako sa dostala do toho zariadenia ju naučili, nezávislosti. Dokáže sa o seba postarať úplne sama, vždy to nejak zvládne úplne sama. Musela. Nemala na výber a kvôli prežitiu urobila kopu, svinstiev. Nie je na ne hrdá a ak ju aj chcete naozaj spoznať, nečakajte že sa Vám zverí so svojimi zážitkami z minulosti. Nehovorí o nich, pretože sa už neotáča za minulosťou a svoje rozhodnutia, nepotrebuje preberať s inými. Nepotrebuje počuť slová odsúdenia alebo pohľad ľútosti. Takže, čo vlastne o nej budete vedieť? Nič. Dá danému človeku, radšej spomienky a zažijete s ňou kopu zábavy a dobrodružstva. Síce spočiatku nevyzerá, že sa chce s niekým kamarátiť. Medzi svojimi rovesníkmi, či už na výške alebo v detstve patrila medzi obľúbencov. Je dobrá kamarátka i keď možno pekne strelená a navyše so slovníkom, za ktorý by sa nehanbil ani žiadny námorník. No, Mackinley je podstate úplne jedno s kým sa vlastne baví. Verí, že všetci ľudia na svete sú taký istý, pretože sú s mäsa a kostí. No, zároveň si nemôžu byť všetci rovný. Filozofovanie a premýšľanie nad ľudskou spoločnosťou, je tiež pre ňu veľmi typická črta. Rada sa rozpráva o hlbokých témach a myšlienkach, z kníh ktoré práve prečítala. A myšlienky, ktoré si zapamätala sa snaží zobrať k srdcu. Učiť sa nevyhýbať prekážkam, aj keď to vlastne často robí. Keď sa dostane do nejakého problému, Mack skrátka zmizne a nemusí sa nikomu ozvať aj zopár dní, týždňov, mesiacov a možno aj rokov. Pri nej človek, presne nevie, čo očakávať. Sama totiž často netuší, čo sa stane o pár hodín, takže si s touto zložitou, no zároveň veľmi úžasnou osobou, užijete kopu srandy a zároveň môžete prísť o nervy. Síce má kopu chýb a okolo seba kopu záhad a dokonca aj konšpirácii okolo jej existencii, ľudia aj vymysleli. No, ona to nikdy nepopiera a ani nevyvracia. Skrátka ľudí, nechá okolo seba šepkať a ona so svojou sebavedomou chôdzou, skrátka nenechá na sebe znať. Svoje opovrhnutie alebo sklamanie, spočiatku nedávala najavo, no dnes ľuďom bez problémov, vráti veci čo ju zranili. Jej intuícia jej radí, vždy mať veci pod kontrolou a nenechať nikoho, aby si ku nej dovoľoval. Čo sa týka jej kasty a práce, Mackinley sa živila ako pouličná maliarka, naprieč celej Illey, často úplne sama. Len ona jej farby a modré auto, ktoré pravdepodobne aj ukradla, no pravdu sa úplne nikdy nedozvieme. Nie, že by sa hodlala z niečomu takému priznať. Väčšinou pravdu nehovorí, dokonca by sa dalo povedať, že ju rada prikrášli alebo Vás úplne obalamutí. Takej sladkej tváričke, ktorá sa naučila ako presne má balamutiť, hlavy ľudí skrátka vždy nejak nakoniec vykľučkuje. Ako sa hovorí, blázni majú šťastie a ona si toho dokonalý príklad. Čo sa týka, ďalšej jej povahovej črty, je zadretá feministka a miluje staré rockové kapely. V jej malej internátnej izbe, v ktorej býva s jej divnou spolubývajúcou, má so sebou kopec starých platni, kníh a starých knižiek. Na každý deň má pripravenú, jednu filozofickú otázku, žuvačku v ľavom vrecku a cigarety. Jednu z cigariet má vždy, zastrčenú za uchom, ako to u nej býva zvykom. Na perách jej pohráva odhodlaný úsmev a ladnou chôdzou mačky, kráča po chodníku na ceste do školy, pripravená zažiť niečo nové. No, dobre väčšinou je ten typ, čo všade mešká a nedokáže sa s postele vyhrabať, nedokáže vyhrabať a radšej si prispí. Alebo možno pravdepodobne, spí dakde mimo kampusu. Mackinley totižto okrem toho, že má plno kamarátov. Priťahuje k svojej maličkosti, mnoho mužov. Okolo nej sa to vždy hemží malým zástupom. Jej to nikdy nejak, príliš ani nevadilo. Síce je vždy obklopená, plno ľudmi nikdy nepocítila, niečo ako stála láska. A aj keď vraví, že nie je romantický typ človeka, v hĺbke duše by chcela, aby ju niekto miloval, aj keď to už robí aj ona sama.

Minulosť

Mackinley nemala to šťastie sa narodiť v dome plnej lásky. Narodila sa príliš mladej matke, ktorá sa rozhodla svojho dieťaťa vzdať, aj keď to vlastne robila veľmi nerada. No, malé dievčatko s veľkými modrými očami si nenechala. Ešte šesť týždňové dievčatko, skrátka zabalila do košíka a odložila v detskom domove v Waverly. V prvej najbližšej provincii smerom na juh od jej rodnej provincie. Jej biologická matka, to urobila možno práve, preto aby ju jej dcéra nikdy nestrela. A svoju dcéru odsúdila na život v detskom domove. Svoj príbeh o tom, ako sa dostala do detského domova, prirodzene nepoznala. No rodinu a svojich súrodencov našla medzi, taktiež nechcenými deťmi. Hovorili si „ odpadlíci“ a prvé roky života spolu trávili každý deň. Spoločne stávali, spoločne sa stravovali...skrátka robili spolu úplne všetko. Áno, aj veľmi veľa neplechy až ich vychovávateľkám, rástli šedivé vlasy. A viete, kto bol hlavným aktérom, týchto švindliarskych kúskov? Áno. Myslíte si správne bola to malé Mackinley, ktorá dostala meno po vrchu v zasneženom Whites. Sama netuší, ako niečo také mohlo vzniknúť, no rozhodla sa v tom nevŕtať. Brala veci, tak ako skrátka prišli aj keď v takom, mladom veku ešte príliš netušila, čo ju v živote čaká. Prvých desať rokov prežila v detskom domove, ktorý patril pod ochranné krídla princa Thomasa. Vlastne Mackinley mu hovorila, že je to jej otec. Teda aspoň, tak to pochopila, že ten pán v televízii, ktorého vychovávateľky, neustále chválili a ospevovali. Mackinley to automaticky pochopila, ako príležitosť sa spýtať, na to prečo je jej otec v Angeles a ona na opačnej strane zeme. Ak by ste chceli vedie, v ten deň sa vy chovateľky nevyspali a ona si stále myslela, že princ Thomas je jej otec a tí dvaja princovia jej zobrali otecka. Po čase, však Mack rástla a už si takmer bola istá, že neuvidí už nič okrem školy, vychovávateliek a jej kamarátov. No práve v tej chvíli sa objavil, ktosi kto si ju chcel zobrať, ďaleko od jej rodiny. Spočiatku sa Mackinley mladému páru umelcov bránila, no nakoniec si ich obľúbila. A zároveň to bol prvý míľnik v jej živote. Odlúčila sa od svojej prvej rodiny a vstúpila do svojej prvej rodiny, kde prijala svoje terajšie meno –Morris. Dokonca sa stala aj päťkou a jej nová rodina ju naučila kresliť, maľovať a tiež niečo o filozofii ich života a o pol roka? Keď všetko vyzeralo harmonicky a Mackinley menej cnelo za kamarátmi a detskom domove, keď sa v ňom objavila znova. V tej chvíli sa v malej Mack niečo zlomilo a z veselého dieťaťa sa stala, celkom iná osoba. Začala sa baviť s tou menej čistou skupinkou, detí ktorých sa všetci báli a aj ona, predtým proti ním viedla rôzne, Detské križiacke výpravy. No, teraz už nebola úplne dieťa a začala sa zaujímať o rôzne špinavosti a zapletávala sa do rôznych problémov. Taktiež zažívala svoje prvé lásky, starosti a aj radosti. S pätnástym rokom prišiel aj nástup na strednú školu, ktorú dochodila zakaždým niekde inde. Po druhýkrát sa na ňu usmialo šťastie a mohla odísť preč z detského domova a znova zažiť, náruč domova. Tentokrát sa už vôbec netešila a aj po toľkých rokoch, i keď už z vedomím, že princ Thomas nie je jej otec. Musela, niekoho po tichu nadávať, pretože ju znovu niekam poslal. A tak, po dlhom čase nakoniec mala znova rodinu, tentokrát sa ňou stal spisovateľ z tretej kasty, ktorý sa neustále sťahoval so svojou manželkou a ich život sa zdal úplne uletený. Skrátka behali po celej Illey aj spoločne s Mackinley a nikdy, nikde nezakotvili dlhšie, ako na rok. Žila azda úplne všade v Yukone vo Whites, Sonage, Zuni v Summer v Belcourte a aj v Columbii, kde nakoniec aj vychodila strednú školu. I keď nebola úplne najlepšia študentka, a školu brala ako väzenie a možnosť nespútanými výletmi na aute jej rodičov, kdesi do inej provincie. Mala svoju obľúbené hodiny a to históriu a literatúru. V týchto predmetoch dokonale vynikala, tak isto ako v utekaní a nezodpovednému správaniu. Jej rodičia si o ňu robili starosti, no Mack ich úplne nebrala za slovo dokonca ani ich dohováranie nebolo, úplne s kostolným poriadkom. Dostávala až príliš absurdné tresty, ako spávanie vonku na lavičke alebo iné. V tej dobe, bola už Mack dospelá a úspešne zvládla prijímacie konanie na Filozofickú Fakultu do Angeles- odbor filozofia. Čo bol zjavne aj jej logický počin, pretože dostala štipendium. Čím si to aj jej otec Thomas celkom vyžehlil. V ten deň vlastne ukradla auto svojim rodičom a zmizla. Išla za veľkým dobrodružstvom a žila život, tak ako predtým keď jej adoptívny rodičia prišli cool. No ona si späť zmenila priezvisko, zobrala piatu kastu a žila, bez nich úplne sama. Nepotrebovala ich, pretože zistila, aká rodina môže byť. Všetci ju môžu opustiť, no ona samú seba nezradí. Tentokrát bola cool sama a za pol roka slobody a nestáleho domova jej robilo dobre. Prišlo jej to, že tento štýl života sa jej páči oveľa viac, ako ten usporiadaný, no nakoniec sa aj ona musela vrátiť zo svojich dobrodružstiev, späť na planétu. A do mesta, ktorého ešte nikdy nezavítala. Do Angeles, blízko jej otca Thomasa, ktorý síce s ňou nemal nič spoločné, no bol jej kotvou a motiváciou, ísť v živote ďalej. Bol to jej obľúbený člen kráľovskej rodiny, do ktorej síce nikdy nepatrila, no ona tejto rodine bola v hĺbke duše veľmi vďačná. O kráľovskej rodiny ju síce nepočujete hovoriť, vždy úplne pekne no má ich rada. Dalo by sa dokonca povedať, že keby má tu možnosť sa prihlásiť do Selekcie princa Adama. Jednoznačne by bola za. Šla by tam, kvôli jeho pekným bielym zubom a tomu neskutočnému jedlu. Faktom je, že síce je Mackinley vskutku zvláštna osoba, ktorá sa pretĺka životom úplne sama a i keď veľmi často sa objaví v poriadnych problémoch. Dokáže sa z nich dostať kúpiť si cigarety, novú platňu alebo knihu. A samozrejme naftu do jej Ferari, ktoré nie je vlastne ani Ferari a ísť zakaždým, niekam kde aspoň na chvíľu nájde, niečo čo ju nachvíľu zabaví. Na prekvapenie, z Angeles nemá v pláne odísť aj keď letné prázdniny, sú pre ňu vždy možnosť vyraziť na diaľnice a nachádzať nové zážitky. A potom sa vrátiť do školy, aby sedela na prednáškach a žila svoj vysokoškolský život.