Marco2.jpg
image-from-rawpixel-id-2590444-png.png

Marco Viego Accardi

Kuchár/Dealer

Angeles

Kasta: Štvrtá

Vek: 25    Dátum narodenia: 30.7.

Znamenie zverokruhu: Lev

Výška: 180cm    Váha: 81 kg


Obľúbená farba:  Rubínová

Vlastnosti postavy:  Tvrdohlavý, Svojský, Náladový, Zlodejský, Ľahostajný

Univerzita: /

FC: Damiano David

Marco3.jpg
Hell is empty, I killed all the devils.
image-from-rawpixel-id-2590444-png.png

Charakteristika

V Taliansku bol vždy už od pohľadu považovaný za vyvrheľa. Ľudia ho vždy zbožňovali, no len v určitých vekových kategóriach. A tiež na to vplývalo veľa iných faktorov... nie je to zrovna typ, ktorého by ste doma rodičom s úsmevom na tvári predstavili ako svojho nastávajúceho. A určite by na prvé stretnutie s vašimi rodičmi neprišiel ako na veľmi dôležité stretnutie – ak by sa vôbec ukázal. Je celkom vkusný na módu, na kožené oblečenie a vysoké topánky, ktoré ho väčšinou tlačia, lebo na jeho laby ženské veľkosti nevyrábajú. V tvári vyzerá presne tak, ako pôsobí svojim celkom, pohužvaným a niekoľkokrát vyplutým výzorom; prepadnuté tváre a kruhy pod očami. Večne sa tak kyslo usmieva a nosí sa tak, ako keby mu patril celý svet. Aj navzdory tomu, že jeho opis sedí na opis kriminálnika (čo si povedzme, nie je veľmi ďaleko od pravdy), on o sebe vie, že je príťažlivý a že niektoré nedostatky, ako by to verejnosť nazvala, mu od prírody prischli v jeho diverznej a rozmanitej povahe. Človek o neho zavadí pohľadom a bojí sa, aby sa po ňom neotočil, a nerozbil mu hubu – to je asi definícia toho, čo je tento talianský utečenec zač. Je ťažké ho vážne rozhryznúť a vedieť, ako bude reagovať. Vplýva na to veľa faktorov – či je zrovna vyspatý, či si v blízkej dobe niekoho splašil, či v sebe náhodou niečo nemá... je preto aj ťažké ho opísať. V prvom rade je dosť manipulatívny a aj keď sa mu sotva podarilo dokončiť strednú školu, je inteligentný. Vyzná sa v zbraniach, lebo pri nich celý život vyrastal, vyzná sa v ľuďoch, lebo ich vie dobre predvídať, vidí sa aj celkom do chémie, no len do takej, ktorá zahŕňa účinky drôg na telo, vyzná sa v kuchyni no len v takej, ktorá mu chutí. Nie je to nič svetaborné, jeho gramatika je hrozná a aj jeho angličtina je oničom, takže večne aj tak rozpráva len po taliansky a snaží sa tým docieliť svoje. Odmieta sa učiť čokoľvek čo zahŕňa učebný materiál... rád sa učí na skúsenostiach. A na ľuďoch samotných – aj preto sa mu toľko darí všetkých okúzliť a zviesť. Vie ako na mladé a hlúpe dievčatá, ale aj ako na tie staršie, a vie ako na mužov a vlastne na všetko, čo chodí a dýcha. Tak, ako sa povie, že by predal hluchému rádio, tak to je presne on. Vie to so slovami aj s pohľadmi a rád objednáva drinky na svoj účet, ktorý nikdy nesplatí. Aj keď v iných veciach je viac-menej poctivý, v peniazoch to nebude. Zbožňuje nechávať ostatných trápiť sa pre neho, lebo on sa o nikoho nikdy netrápi a to už vôbec nie pre seba. Vlastne je to osoba, ktorá má väčšinu vecí na háku. Ak mu to nesiaha do osobného priestoru, jednoducho to riešiť nebude. Nie je veľmi zvedavý no aj tak rád pchá nos do všetkého, z čoho môže nejakým spôsobom vyťažiť. To, že ak niečo nezíska len tak, tak použije násilie už snáď nie je potreba ani hovoriť. Je to fakt, ktorý je poznať aj bez toho, že by sme museli jeho charakter veľa rozkopávať. Najviac sa nedokáže ovládať, keď si vypije. To je celkom náladový a hlučný, ale na to tiež netreba poukazovať... to je aj bez toho, že by si vypil. Neváha a nerobí chyby, aspoň to by o sebe povedal on. Otec ho vždy využíval na vydieranie, lebo k cudzincom je nekompromisný. K jeho ďalším (ne)pekným vlastnostiam patrí napríklad závisť a túžba po moci, problém počúvať rozkazy, povrchnosť, ľahostajnosť, viera, že mu patrí celý svet, viera, že nie je len jeden z miliónov ľudí pobiehajúcich po planéte a že je nadčlovek alebo ešte niečo viac. Ale nenecháme ho vykresliť len v tom najhoršom svetle... pomimo to, že to je chamtivý idiot, ktorý sa vám vysmeje do tváre keď sa rozplačete, je to odvážny a v rámci možností poctivý, a dobrý kamarát. Nie len tak dobrý ako sa hovorí, že dobrý – ale jednoducho, ukážkový. Síce nikomu nebude držať vlasy, keď bude grcať, no peknej žene rád podrží vlasy pri iných aktivitách. No inak je spoľahlivý, nie empatický ale pre niektorých ľudí by sa rozdal celý ako je. Dokonca sa ani toľko nemračí, ako by sa mohlo zdať. Marco je pomerne šťastný človek... vždy to zvádza na to, že je talian, no ten strašideľný úsmev majú asi len v rodine. Napokon je aj odhodlaný a nevzdáva sa, a nad ničím dlho nepremýšľa. A teda, romantiky sa od neho asi nedočká nikto, nebude otvárať najdrahšie víno zubami a nebude ku posteli sypať cestičku z kvetov, no je zaručené, že aj keď toto môže byť pre niekoho mínus, vynahradí to ďalšími plusmi. Okrem toho, že vie kedy a čo povedať, vie kde sa dotknúť. Nie je to zas tak komplikovaný človek, no treba ku nemu pristupovať opatrne. Alebo skôr byť opatrný pred ním ale to už záleží od toho či ste dostatočne odvážni, alebo nie.

Minulosť

Jeho detsvo nie je dôležité. Život mu reálne začal až keď si uvedomil, čo presne sa stalo s jeho matkou. To vtedy ho otec uviedol do chodu jeho „obchodu“, ktorý nedopatrením zdedil. Taliansko je slávne pre svoju neslávnu mafiu a konkrétne Sicíliu priamo ovláda táto. Zložka, ktorá nepatrí pod štát, obrovská skupina kriminálnikov, ktorá má pod palcom obchody, prístavy, ľudí a vedie si záznamy o všetkom, čo sa na ostrov dostane a čo sa dostane z neho. No a jeho matka bola prvá, ktorá rodinu zradila... teraz, ako starší už chápe prečo. Jeho papa je nevyspytateľný, agresívny, bezcitný a prudký. Jeho rodina je jeho podnikanie, až potom jeho ľudia a až potom ľudia, ktorí sú s ním spojení krvou. Svoju ženu bil a zapájal do obchodov, neskrýval ju a neopatroval ako každý iný talian, ktorého Marco za život spoznal. Porodila mu tri deti a utiekla od neho, a on ju nechal chytiť a stratiť v búrke na mori. Ako dieťa veril, že jeho mama príde a pozeral sa na príjazdovú cestu z okna v obývačke, no miesto matky vždy prišli starí chlapi a jeho otec ho poslal hore po schodoch. Niekedy sa ozvala streľba a v izbe potom musel ostať dlhšie, a niekedy len počul otca nadávať, alebo sa hrozne nahlas smiať. Jeho obchodné stretnutia nechápe doteraz. Mafia vôbec nebola taká vzrušujúca, ako ju prezentovali vo filmoch. Aspoň nie tá jeho... tá bola vždy veľmi o taktikách a premýšľaní. To nebolo nič, čo by ľahkomyselného tínedžera zaujímalo. Pamätá sa na svoju prvú vázu, ktorú zostrelil s bratmi z plota za domom, keď mal asi 15 a otcov ranar mu požičal revolver, aby sa s ním pohral. Otec ho hrozne zošľahal, keď zistil, že to nebola váza ale urna s popolom jeho drahého otca. Keby rozbil urnu s popoľom jeho matky, tak by ho ešte pochválil – nemal rád ženy, priam ich nenávideľ. To Marco tiež nikdy nepochopil. V škole sa bozkával so spolužiačkami za schodami ešte keď mal len 12 a láska ku nim mu ostala už navždy. Je jedno obdobie jeho života, kedy si pamätá len kopu nahých stehien a pŕs. A je to obdobie, na ktoré spomína najradšej. Lebo vtedy mu bolo ešte všetko jedno, mal čerstvých osemnásť a skúšal trávu, a extázu, a všetko na čo sa mu podarilo položiť ruku. Otec sa v ňom sklamal. Veľakrát mu to nakričal do tváre. A aj keď bol Marco veľmi divoký, a obaja vedeli, že by nedokázal viesť obchody, aj tak veľmi závidel svojmu mladšiemu bratovi, ktorý mal podediť otcovo miesto. Mal sa stať niečím, čo doma volali Capo di Tutti Capi. V preklade jednoducho niekto, kto má všetko pod palcom. Lenže Marco mal byť ten revolucionár, ktorý zmení chod celej mafie. Ktorý ju vráti späť do dôb, kedy sa pred políciou neskrývali, no stavali sa jej na odbiv a vysmievali ju. Mali byť manipulatívni a bohatí, nie tichí bohatí. To mu nešlo dohromady. Vtedy sa rozhodol zradiť svoju familiu. Prvýkrát namieril zbraň proti svojmu otcovi v jeho pracovni – ak zomrie skôr, než rozhodne o tom kto ho zastúpi, na jeho miesto sa dostane jeho strýko, ktorý mal rovnaké vízie ako Marco. A jeho sa neskôr zbaví tiež... bude revolucionár a najslávnejší Capo v celom špinavom taliansku. Lenže nič z toho sa nestalo. A nikdy by sa ani stať nemohlo... jeho papa bol vždy o krok napred. Starší a skúsenejší. Atentát na muža, ktorý si dovtedy hovoril jeho otec mu nevyšiel. Zbraň nevystrelila a druhý náboj minul. Udelil mu milosť. Presne 20 minút na to, aby zmizol. Vo dverách mu povedal, že zdvihne každý kameň v celej zemi, aby toho zradcu potom našiel. Spravil si z Marca len ďalšiu figúrku vo svojej hre... nebolo mu ho ľúto, mohol ho kedykoľvek zabiť. Ale boss sa chcel na staré kolená dobre zabaviť. Ak by Marco nevedel, ako mafia funguje, teraz by jeho lietadlo nepristávalo v Illea. Bol by mŕtvy na polceste na letisko. Ale to by pre neho bolo príliš nedôstojné. Celý život mu niekto velil, teraz bol čas aby začal veliť on. Dokiaľ ho otec nenájde. Lenže to ešte nevedel koho nájde v malej uličke, skrytej za rohom v jeden hnusný upršaný deň, kedy svoje posledné drobné utratil za luxusnú izbičku v hoteli lebo nebol pripravený sa umývať v špinavej sprche studenou vodou hneď čo príde. Potreboval čas na aklimatizáciu a miesto toho, aby si nejaký našiel, objavil jeho súčasne najlepšiu kamarátku a najväčšiu úhlavnú nepriateľku zároveň. Nikdy by to zrejme nepriznal nahlas, no miluje ju viac než čokoľvek, čo kedy stretol. Nie v romantickom zmysle, skôr je pre neho nejakou spásou. Obchod s ňou je potešením a sex s ňou ešte väčším, nakoniec nie sú nič iné než obchodní a „dočasní“ partneri. Po jeho rodine, ktorú nechal v Taliansku sa zľahla zem. Mary o ňom teraz už vie všetko, možno preto, že zbytočne veľa rozpráva keď si vypije alebo preto, že s ňou má také puto, ako keby sa poznali celý život... neznamená to však, že sa niekedy nedohádajú do krvi. Napríklad vtedy, keď im začal kvôli polícii krachovať obchod a tak museli nájsť dočasné východisko. No a ju nenapadlo nič lepšie než zo seba ísť robiť šašov do paláca. Jediné šťastie bolo to, že nejakým zázrakom zrovna zháňali kuchára – alebo ich donútili jedného zháňať – a on sa zrovna toho bol schopný ujať. Aj keď musel svoje krásne oblečenie vymeniť za rovnošatu, ktorá je otrasná a vyzerá v nej ako štyridsiatnik a musí sa správať podradne ako malý poslušný psík. Plat je dobrý no stojí to za to? Nie. Určite ani trocha nie.