Marlena6.jpg
image-from-rawpixel-id-2590444-png.png

Marlena Sante

Študentka / Knihovníčka v školskej knižnici

Angeles

Kasta: Tretia

Vek: 24    Dátum narodenia: 3.5.

Znamenie zverokruhu: Býk

Výška: 159cm    Váha: 53 kg


Obľúbená farba:  Čierna, modrá, biela

Vlastnosti postavy:  Usilovná, pedantná, sebaistá, súťaživá, tvrdohlavá

Univerzita: Fakulta sociálnych vied, Právo / 5.rok

FC: Katie Stevens

Marlena7.jpg
Veni. Vidi. Vici.
image-from-rawpixel-id-2590444-png.png

Charakteristika

Keď sa povie „šprtka“ asi si každý skôr predstaví niečo na štýl „ošklivky Betty“ alebo nejakú utiahnutú šedú myšku, ktorej ruka vystrelí po vyslovení profesorovej otázky vždy ako prvá. Zrejme nikto by za šprtku netipoval vždy dobre oblečenú krásku s dlhými nohami, bohatými mierne vlnitými vlasmi a s občasným provokatívnym a sebavedomým úsmevom. Marlena je presne ten typ, ktorý keď stretnete, nepovedali by ste do nej, že má väčšinu času nos zaborený v knihách. Ona sama by sa ale šprtkou nikdy nenazvala, skôr by o sebe povedala, že je zanietená, cieľavedomá a extrémne, ba až prehnane pedantná. Nepozná niečo také ako „podať primeraný výkon“, vždy musí byť stopercentný, bezchybný, ide jednoducho na plný plyn. V tom jej pomáha jej zmysel pre logické uvažovanie, pomerne dosť dobrá fotografická pamäť a hlavne sebaistota, ktorá z nej priam srší. Zneistiť ju môže len horšia známka, než je A-čko. Vtedy sa parádne rozohní, ako sa na dievča so vzdialenými talianskymi koreňmi patrí a ešte viac sa pohrúži do práce, až úplne prestane vnímať okolitý svet. Z toho vyplýva, že je aj pomerne vytrvalá a čo začne, to aj dokončí. Z vytrvalosti však občas môže vzniknúť tvrdohlavosť, ktorá žiaľ Marlenu neobchádza. Je to jedna z jej zlých vlastností, pretože sa často zatne a je schopná oduševnene trvať aj na tom, že z neba padajú fašírky, hoci je to do neba volajúca hlúposť. Niekde v hĺbke duše možno aj tuší, že sa mýli, ale jej tvrdohlavosť jej nedovolí priznať si to. Sčasti možno aj preto, lebo nie je prístupná radám druhých ľudí, zvlášť ak ide ľudí, o ktorých si myslí, že sú menej inteligentní, než ona. Tým pádom u nej často dochádza k hádkam, po ktorých sa veľmi ťažko uzmieruje. Aby sme ale nezneli len negatívne pridáme k tomu, že je veselá a napriek množstvu povinnostiam sa dokáže aj zabaviť a to minimálne sama so sebou alebo so svojimi izbovými rastlinkami, ktoré si pestuje. Občas si po ťažkom dni dopraje na internáte aj pohárik vína osamote alebo vybehne s pár známymi do kaviarne. Občas vie byť trochu potreštená a ak ju náhodou niečo vykoľají alebo znervózni (čo sa nedeje až tak často) má vo zvyku rozprávať rýchlo a veľa, čo je ale skôr rozkošné, než otravné, teda aspoň v to dúfa. Čo sa ale ešte týka jej výzoru, aj jej krása pri interakcií s druhými ľuďmi rozhodne veľmi zaváži. Má totiž zaujímavú farbu očí. Okraje dúhoviek sú modré, zatiaľ čo ich stred je medeno-hnedý a tieto dve farby sa do seba krásne vpíjajú. Čo sa týka pier, aj spolu s očami sa dosť často a hlavne doširoka usmievajú, vrchná pera je pritom užšia, spodná zvodne plnšia. Jej vlasy sme už spomínali, ale vrátime sa ešte k ich farbe. Tá momentálne kolíše medzi hnedou a oranžovou, ale Marlena zvažuje, že sa vráti k čiernej, v ktorej sa cítila najkomfortnejšie. Na budúcu možno právničku sa však patrí aj to, aby sa vhodne obliekala a ona sa veru v móde vyzná. Má špecifický štýl, ktorý zahŕňa veľa károvaného vzoru, jemných farieb, odhalených pliec, volánikov, elegantných svetríkov, kostýmčekov, rozkošný šiat, ale aj sexi topov a krátkych sukní. A hoci to nepatrí zrovna medzi slušné oblečenie, jej guilty pleasure je džínsovina, konkrétne džínsy, džínsové sukne a hlavne bundy, aj keď niečo také rozhodne nenosí každý deň.

Minulosť

V rodine Santeovcov je právnická profesia niečo, čo sa dedí z generácie na generáciu ako šaty s kačičkami po sesternici. Platí to však len pre mužských potomkov a tak keď sa narodila Marlena, jej otec s dedkom neboli dvakrát nadšení. Hoci dostala meno po praprababke, ktorá bola pomerne známou a obdivovanou talianskou spisovateľkou, nedávali jej veľké šance presadiť sa a už vôbec nie ako právničke. Ona však už ako dieťa vedela, že právo je pre jej otca a dedka veľmi dôležité a že si želajú mať niekoho, kto by v tejto tradícií mohol pokračovať. Jej matke sa už ale otehotnieť znova nepodarilo a tak tento rodinný údel ostal na nej. Ako sedemročná prišla za otcom a oznámila mu, že z nej raz bude právnička. Otec sa na jej prekvapenie rozosmial až sa za brucho chytal, aj keď si bola istá, že nepovedala žiaden dobrý vtip. Potom jej povedal, a na to do smrti nezabudne: „Maličká, žena a právnička? Počas mojej tridsaťročnej praxe som sa nikdy nestretol so ženou, ktorá by bola dobrou právničkou. Radšej tento svoj sen poves na klinec a skús trebárs učiteľku v škôlke, sestričku... čo ja viem... prípadne sa skús dobre vydať a nebudeš musieť po zvyšok svojho života robiť nič, presne ako tvoja matka...“ Posledné slová mali mierne trpkú príchuť a ona ich tak úplne nepochopila, pretože mama robila všetko – varila, prala, pomývala riad, vysávala, utierala prach, nakupovala, obsluhovala, obliekala ju, kúpala ju, kŕmila ju, učila sa s ňou, chodila s ňou k lekárovi – čo viac by ešte mohla robiť? Až ako tínedžerka pochopila, že to len otec je nevďačný namyslený pánko. Aj tak bola však neustále odhodlaná stať sa právničkou, tentoraz už nie preto, aby bol otec hrdý a šťastný, ale aby mu dokázala, že sa mýlil. O pár rokov neskôr mu teda povedala, že si podala prihlášku na kráľovskú univerzitu v obore právo. Nesmial sa, práve naopak, rozčúlil sa. Vraj musí prihlášku okamžite stiahnuť, pretože si výslovne neželal, aby niečo také robila. Ani v tejto chvíli jeho reakciu nechápala, ale on jej to veľmi jednoducho a blahosklonne vysvetlil – urobila by ich rodine hanbu a ich právnická česť by tým výrazne utrpela. Marlena veru nechápala, kde sa v ňom berú tie staromódne názory, veď v tej dobe už mali ženy povolené v podstate všetko. Trvala teda na svojom a on následne trval na tom, že jej školu nebude financovať, ba čo viac, že nedostane od neho ani cent. Celé letné prázdniny teda šetrila, aby si zarobila čo najviac a niečo jej občas tajne podstrčila aj mama. Aby mohla aj naďalej splácať internát vybavila si prospechové, respektíve motivačné štipendium, keďže sociálne by ako dievča z lepšej rodiny zrejme nezískala, aj keď je od peňazí odstrihnutá. O to viac sa musí v škole snažiť, aby mala samé Áčka. Drie teda ako kôň, nos stále zaborený v knihách, spolužiaci ju „tajne“ prezývajú šprtka, okrem toho začala po škole pracovať ako knihovníčka v školskej knižnici, kde si zároveň v tichu porobí domáce úlohy a poučí sa. Sobotné večery potom patria hodinám sebaobrany, ktoré sa jej zídu, keďže je... nuž, dievča. Okrem toho, nemuselo by to byť na škodu ani v jej povolaní, veď kto vie koľko ľudí asi ako právnička naštve, ak teda napokon bude právničkou. Po škole by sa omnoho radšej zamerala na kriminalistiku, pretože ju príliš zaujímajú sérioví vrahovia a True crime stories. Kedy má však popri škole, práci v knižnici a hodinách sebaobrany čas na seba, svoje koníčky, párty či chlapcov? Nuž, nemá! Ešte šťastie, že jedným z jej koníčkov je práve získavanie nových vedomostí. Keď už ale spomíname chlapcov, žiadneho nemá, ale na okukávanie a snívanie o nich si dáva predsa len priestoru docela dosť, a to najmä na snívanie o jednom konkrétnom. Princ Adam je jej dlhoročným spolužiakom a spočiatku ju nijak neohúril (a možno si ho len nevšimla kvôli svojej sústredenosti na štúdium), ale keď ste s niekým v rovnakom ročníku a v rovnakých učebniach dostatočne dlho a často, nie je možné prehliadať ho donekonečna, zvlášť keď je to taký FEŠÁK! Zrejme spolu ešte nikdy neprehovorili, pretože každý má vlastný okruh kamarátov, respektíve jej okruhom kamarátov sú učebnice, ale čím viac si ho všímala, tým viac sa doňho postupne platonicky zaľúbila a teraz môže už len dúfať, že ju aj on nepovažuje za otravnú šprtku ako väčšina spolužiakov. Vlastne vôbec netuší, čo si o nej princ myslí a nie je si istá, či to chce vedieť a možno na tom aj tak nezáleží, pretože si nevie predstaviť, že by ho niekedy vôbec skúsila osloviť. A okrem toho, láska vie byť prelietavá a u nej je to obzvlášť tak. Možno jej to teda nevydrží ani do najbližšieho týždňa, alebo snáď vydrží?