Mary2.jpg
image-from-rawpixel-id-2590444-png.png

Mary Virginia Atkinson

Komorná/Dealerka

Carolina

Kasta: Druhá

Vek: 21    Dátum narodenia: 28.1.

Znamenie zverokruhu: Vodnár

Výška: 165cm    Váha: 55 kg


Obľúbená farba:  Olivovo zelená, magenta

Vlastnosti postavy:  Náladová, tvrdohlavá, opatrná, nekonvenčná, svojská

Univerzita: /

FC: Victoria de Angelis

Mary3.jpg
No saint ever watched over me. Not like you have.
image-from-rawpixel-id-2590444-png.png

Charakteristika

Prvé čo si na nej človek všimne, že vyzerá usporiadane ale aj neusporiadane v tom istom čase. Bola normálnej výšky ako väčšina ženskej populácie. Mala veľmi jemné a pekné črty tváre, vďaka tomu jej často pripisovali prívlastok toho, že vyzerá ako bábika. Husté a teraz už dlhé vlasy jej spadali skoro stále okolo pliec, nikdy sa ich nesnažila nijako zopínať. Pôvodne je hnedovláska, ale odkedy opustila svojho veľmi striktný domov si zakaždým vlasy prefarbuje na blond. Nevyzerá to ako od kaderníčky ale svoje „kúzlo“ to stále má. Svetlé vlasy sa jej hodia oveľa viac k svetlým očiam, ktoré sú prenikavo modré. Tie často upútajú nejedného pozornosť. Jej adoptívny otec jej vždy prízvukoval, že jej oči sú jej zbraň. Očami často povie viac akoby mala slovami. Naozaj to na ľudí zaberalo, hlavne na mužov, ktorí sa jej podvolili až moc ľahko. Stačil iba jeden dostatočne prenikavý pohľad. Vyhýbala sa všetkému čo ju v živote učili, chcela robiť presný opak. Jej výzor o tom vypovedal viac než dostatočne. Nosila krátke sukne, roztrhané nohavice, nemala problém sa odhaliť viac ako to bolo prípustné celý jej život. Vyzerala naozaj chaoticky miestami, ale vždy si dávala záležať na svojej čistote. Síce podnik ktorý viedla nebol najčistejší, ona vždy prenikala svojou vôňou. Mala vždy čisté oblečenie, bola umytá a usporiadaná. Napriek tomu, že žila ako žila a robila čo robila, voňala vždy sladkými a ovocnými vôňami. Možno zámerne občas pridala o štipku viac parfumu alebo sprchového gélu, aby prebila smrad cigariet v podniku. Z prvého pohľadu bola naozaj veľmi pekné dievča a možno keby ju niekto stretne pred tým, ako utiekla z domu, povedal by si, že je aj dokonalým prototypom na dlhodobú partnerku. Nikto sa nenarodí zlým alebo problémovým, sú to okolnosti ktoré to z človeka dostanú. Ako malá bola veľmi poslušné dieťa, až strašidelne dobré. Neohýbala autoritu a vždy si dávala pozor na to čo a ako povie. Bola precízna a perfekcionistka. A síce mnoho zo svojich dobrých charakteristických črtou po rokoch stratila, precíznosť a perfekcionizmus jej ostal. Potrebovala mať veci nalinkované, urobené tak ako boli naplánované. Vedela sa prispôsobovať, no odkedy si svoje veci viedla a robila sama, neprispôsobovala sa často. Vlastne od druhých očakávala to, že sa budú prispôsobovať jej. Možno to bolo kvôli tomu, že nasledovala veľmi dlho ona inú autoritu a keď sa jej dostala moc do rúk chcela sa zahrať na Boha. Nikdy pred tým ju nikto nepočúval, no po smrti otca mnoho ľudí muselo. Či sa im to páčilo alebo nie. Vtedy začala cítiť vo svojom vnútri aj istú zodpovednosť a strach o to, že čo ak niečo poserie. Na to bola expert a dokázala veci rýchlo pokašlať, hlavne keď sa veľmi snažila. Bola malá ale ostrá ako koniec dobre nabrúseného nožíku. Nemala problém sa postaviť zoči-voči chlapovi, ktorý bol tak o dve hlavy vyšší ako ona. Hlavne sa nemohla báť aj keď sa jej vnútorne mohli roztriasť všetky orgány. Dôležitým bolo aby jej každý jej presvedčenie a sebavedomie uveril, potom to už išlo ľahko. Bola sebavedomá, vedela čo chcela a dokázala byť naozaj veľmi vokálna o veciach, ktoré chcela a očakávala. Klamala by ak by tvrdila, že ľudia okolo nej skáču úplne bez problémov. Niektorí muži mali stále problém počúvať, vlastne ešte skoro stále dievčatko. Preto sa dostávala do potýčok častejšie akoby chcela. Možno na to vyzerala, ale v realite bola až moc nekonfliktný človek. Bola flegmatik, bolo jej jedno ak jej niekto nakričal na hlavu, že je špinavá štetka. Nebola špinavá a už zďaleka nie štetka. Na to mala iné dievčatá. Bola jednoducho malá ale veľmi toxická. Dlho žila v zbožnom presvedčení a robila to čo po nej Pán Boh chcel. Mala ale dostatok racionálneho a čistého rozumu na to, aby sa od podobného vymývania mozgov dokázala oddialiť. Na míle. Robila všetko naopak od toho čo od nej biblia očakávala. A robila to veľmi rada, akoby si tým chcela dokázať, že má naviac. Hlboko vo svojom vnútri ale tak trochu prahla po uznaní, nekonečnej láske a pokoji, ktorý zatiaľ ešte nenašla. Chcela niekoho, kto by ju pochválil len tak, povedal jej, že bude všetko v poriadku a nemusí si robiť starosti. Pretože jej život od momentu čo opustila domov, bol boj doslova o prežitie. Musela si dávať pozor, byť pozorná zakaždým a neotáčať sa ľuďom veľmi chrbtom. Ľudia boli zlí a nikdy nehľadeli na dobro druhých. Preto to prestala robiť aj ona. Mnohí dávajú do popredia potreby druhých, ale ona sa naučila, že ak sa nebude zaujímať ona o seba, nikto iný to za ňu neurobí. Na svoj vek bola dosť sebestačná, vedela čo chcela a ako to mala dosiahnuť. Dokázala sa ale rýchlo „nasýtiť“ ľudskej spoločnosti, takže keď jej mala akurát dosť, dala to ľuďom najavo. Rada trávila čas sama, so svojimi myšlienkami v ktorých sa vedela hlboko utápať. Hľadala odpovede vo svojej hlave na otázky, na ktoré asi nikdy odpovede nenájde. V jeden moment dokázala byť naozaj usporiadaná a poriadna, no keď mala moment a bola sama, bola ako kaša, ktorú sama nevedela nijako rozlúštiť. A niekde tam v hĺbke duše toho dievčaťa, bolo stále dievčatko, ktoré sa zaujímalo. O to aby boli jej blízky v poriadku, neodišli od nej, nezabudli na ňu. Keď ľúbila niekoho iného okrem seba, tak ľúbila celý srdcom. Nemuselo to tak vyzerať a ani vyznievať, no keď niekto rozbil tvrdú škrupinu dievčaťa, dostal vskutku dobrú kamarátku, spoločníčku, obchodnú partnerku. Nech už to bolo čokoľvek, v jej prípade to bolo veľmi vzácne.

Minulosť

Ž 22, 9-10 „Veď ty si ma vyviedol z lona a na prsiach matky si mi dal spočinúť. Od svojho zrodu odkázaný som na teba, ty si môj Boh už od lona matky.“

Počatie a pôrod dievčatka, ktoré nosilo meno ich najobľúbenejšej osobnosti, Mary, bolo zázrakom. Mala byť ich jedinou a tou najlepšou, ktorú im v živote mohol Pán venovať. Malá Mary, dievčatko, ktorého osud zďaleka nemal byť tak zázračný. A tak veľmi chceli aby bol. Už od malička robili všetko preto aby z nej vyrástlo slušné dievča, ktoré nasleduje Pánovo slovo a riadi sa ním. Zaspávala pri biblických rozprávkach, ktoré jej čítavala každý večer jej veľmi oddaná matka. Vstávala ráno k omšiam na telke, a ešte skôr ako vôbec začala chodiť do školy ju otec naučil čítať, aby si mohla začať čítať bibliu sama. Ako malej jej to nepripadalo nijako zvláštne, pretože bola vychovávaná v tomto duchu a nič iného nepoznala. Pod škrupinkou normálnej a milujúce rodiny sa skrývalo ale niečo oveľa zvrátenejšie ako len hlboká láska k Pánovi spasiteľovi. Jej rodičia boli fanatický kresťania, ktorí ešte dávno pred jej narodením vstúpili do spoločenstva, ktoré združovalo takýchto ľudí. Verili, že aj ju im prinieslo nekonečné modlenie a všelijaké divné rituáli, ktoré podstúpili. Jej matka mala totiž dlho problém otehotnenie a keď sa tak stalo, pripisovala to Pánovi a jeho milosrdenstvu. Sľúbili mu, že mu venujú svoje dieťa a urobia z neho najlepšieho človeka na svete. Dlho sa im to aj darilo. Bola vzorné dievčatko, rada chodila do kostola, poznala verše z biblie naspamäť a verila, že bude po smrti spasená a stretne sa so svojim stvoriteľom. Bola pýchou svojich rodičov a jediné veci na ktorých jej v živote záležalo bolo to, aby nesklamala svojich rodičov a aby bola vzornou kresťankou. Ako dokonalá bábika. Aj porcelán začne ale praskať ak sa s ním nezaobchádza s láskou a opatrnosťou. Pre niekoho zvonka by to vyzeralo zvláštne, možno by volal aj políciu. Ich spoločenstvo bolo ale dobre chránené a uzavreté, takže doň sa naozaj neodstal niekto len tak. Mali vlastné pravidlá, nasledovali Bibliu iba vtedy ak sa im to hodilo. A čo sa im nehodilo, si vodcovia vymyslel po svojom. Jedným z pravidiel, alebo skôr zaužívaných praktík bolo, že rodiny ponúkali svoje dcéry vysoko postaveným mužom v spoločenstve. Ponúkali ich na sobáš. Jeden muž mohol mať kľudne aj päť rôznych manželiek, nikto sa nespytoval či je to v poriadku alebo prijateľné. Nikto sa nespytoval, či je dvanásťročné dievča vhodnou kandidátkou na manželku. Mali by sa spytovať tí, ktorí sú za svoje deti zodpovedné. Jej rodičia sa ale nepozastavili nad absurditou tohto skutku a preto svoju dcéru zasnúbili s mužom, ktorý mal už niekoľko manželiek a detí. A hlavne, bol o tridsaťpäť rokov starší ako ona. Mohol by jej byť otcom, namiesto toho mal byť jej manželom a ona jeho ďalšou ženou do zbierky. To znamenalo, že musela začať dospievať oveľa skôr ako normálne deti v jej veku. Bola dostatočne vyspelá, rozumovo na to, aby dokázala svojim rodičom ponuku odmietnuť. S odmietnutím ale nikto nepočítal a nebral ho do úvahy. Ona mala slúžiť svojmu Pánovi a prinášať mu ďalších služobníkov, ktorých by mohol mať vo svojich radoch. Bola malá, to áno, ale nie hlúpa. Ak ju naozaj niečím Pán Boh požehnal, bol to racionálny rozum a šikovnosť.

Kniha Levitikus 21:9 „Ak sa kňazova dcéra znesvätí smilstvom, znesvätí svojho otca, bude bez milosti upálená.“

Najväčším hriechom bolo nebyť pannou pred tým ako si mal ženu muž zobrať za manželku. Jediné východisko zo svojho nanúteného manželstva videla práve v tom. Že sa niekomu oddá a tak znehodnotí samú seba. Už vtedy vedela, že radšej bude celý život žiť s nálepkou promiskuitnej dievčiny ako si zobrať za manžela človeka, ktorého nikdy v živote nevidela. Požiadala svojho o niečo staršieho kamaráta, či by to pre ňu neurobil. Pod podmienkou, že nikdy nevysloví a neprizná s kým mala sex, súhlasil. Zopakovali to niekoľkokrát. Kvôli nemu, lebo sa mu to páčilo a kvôli nej, pretože si potrebovala byť istá, že panna naozaj nebude. V deň keď ju matka zobrala na prehliadku a zistila rovno dve zdrvujúce správy. O jednej sama tušila, tá druhá ju ale prekvapila rovnako ako jej mamu. Bola tehotná. V dvanástich počala svoje prvé dieťa. Dieťa malo teraz pod srdcom vlastné dieťa. Matka sa dožadovala odpovedí ale ona, ako sľúbila, chlapca neprezradila. Rodičom sa podarilo ututlať jej tehotenstvo, stratu panenstva ale nie. Tým dosiahla to čo chcela, zrušili sa zásnuby a ona ostala bez vyhliadky budúceho vzťahu. Odvtedy však jej rodiča na svoju dcéru nehľadeli rovnako. Mali ju za ľahké a smilné dievča, ktoré sa nechalo ovládnuť svojimi chuťami. A ona začínala mať dosť, nespravodlivosti a nezmyselnosti pravidiel, ktoré nad ňou držali po celý jej život. Začala upadať a opúšťať vieru, ktorej verila celkom dlho. Po deviatich mesiacoch došlo na pôrod jej dieťaťa. Pôvodný plán bol odrodiť dieťa prirodzenou cestou. Keďže sa dieťa ale neotočilo, musela podstúpiť cisársky rez. Nikdy svoje dieťa nevidela, nepočula ho plakať a ani netušila, či sa jej narodila dcéra alebo syn. Dieťa jej totiž zobrali hneď v momente ako sa nadýchlo prvého vzduchu. Ona bola pod vplyvom liekov proti bolesti, takže sa nemala možnosť ani ozvať. Jediné čo jej zostalo bola jazva na podbrušku. Rodičia o tejto časti jej života odmietali hovoriť a ona nemala náladu s nimi o tom hovoriť rovnako. Všetko sa ale zmenilo, už ju nepovažovali za zázrak. Skôr za prekliatie, pretože nikto ju nechcel. Nebola panna a preto už nebola žiadúca v ich divnom spoločenstve. Dosiahla čo chcela, nikto ju nechcel a dali jej pokoj. Aspoň teda pokoj ak išlo o manželské vzťahy. Hnev v nej ale rástol stále viac a viac. Čím staršia bola, tým viac si uvedomovala, že život, ktorý doteraz viedla vôbec nebol taký ako iných ľudí. Videla to v škole, videla to na prístupe učiteľov a iných rodičov. Ona bola odjakživa zatváraná vo vnútri. Mohla čítať iba biblické texty, pozerať biblickú televíziu a rozprávky, chodiť do kostola zakaždým ak na to bol dôvod. Celý jej život sa točil okolo entity, na ktorú nikdy úplne neverila. Áno, raz v živote chcela byť vzornou a správnou dcérou. No čím staršia bola, tým menej na ňu zaberali techniky vymývania mozgu. Pretože nič iné ako vymývanie mozgu to nebolo. Rodičov mala zmagorených do nemoty a všetci v spoločnosti, ktorej súčasťou boli, na tom nebol o nič lepšie. Išla sama za seba, musela ak niekedy v živote chcela cítiť aj niečo iné ako imaginárne okovy na rukách. Onedlho po dovŕšení svojich pätnástich narodenín sa rozhodla, že jediná cesta von bude ak zmizne úplne. Po bohoslužbe v kostole ostala o niečo dlhšie, aby pomohla poupratovať a poukladala veci späť na miesto. To bol oficiálny dôvod, ten neoficiálny bol úplne iný. Vtedy to bolo prvýkrát čo sa niekam vkradla a ukradla peniaze zo zbierky v kostole. Bolo to dosť na to aby si kúpila lístok na autobus, farbu na vlasy a nejaké jedlo. A presne to urobila v noci, keď sa vykradla z domu. Kúpila si najlacnejšiu farbu na vlasy, vodu s nejakým jedlom a lístok na autobus. Pýtala si na konečnú zastávku, o ktorej do konca cesty nemala ani potuchy. Jej konečná zastáva bola Angeles. Nečkala, že dôjde až na druhú stranu Illei, do teplého podnebia a rušného života. Bola ale asi najďalej čo mohla byť zo svojho domova, a to bolo to najdôležitejšie. Ostali jej ešte nejaké peniaze, no ponevierala sa po vonku niekoľko dní. Spala na lavičkách na pláži, v parkoch. Nemala plán a netušila vôbec, čo plánovala ďalej so svojim životom robiť. Mala pocit, že všetka nádej, ktorú mala keď utekala vymizla. Vo svojej domácej provincii ju vyhlásili za nezvestnú, každým dňom dávali ale jej rodičom menej šancí na to, že ich dcéru nájdu živú. Ona bola živá, akurát na druhej strane. Musela ale konať, nemohla ostávať na ulici. A možno to bola posledná štipka jej šťastia, ktorá ju doviedla do menšieho podniku. Došla si dať jednu colu, a ostala tam. Starší pán, ktorý tento podnik vlastnil sa nad ňou zľutoval a vzal ju pod svoje krídla. Neoficiálne si ju adoptoval a on sa stal jej nevlastným otcom. Poskytol jej teplo, domov a prácu. Pracovala pre neho, robia rôzne veci. Vtedy namočila nohu do vecí, ktoré neboli úplne v najväčšom ohľade so zákonom. A z nohy sa potom stalo celé telo. Prepadla drogám, ktoré začala brať ale skôr rekreačne. Kríž, ktorý dostala ako malá predala a namiesto neho si kúpila nový, väčší a oveľa praktickejší. Tento sa dal otvoriť a mohla rovno z neho šnupať kokaín. Rúhala sa pred Bohom, a robila presne všetko tak ako sa po nej celý jej doterajší život nepožadovalo. Musela dospieť rýchlo, hlavne v momente kedy jej nevlastný otec náhle umrel na zástavu srdca. Celý podnik prepadol v jej prospech, prepísal ho ešte niekedy pred tým ako umrel. Akoby tušil, že jeho čas sa kráti. Tak sa z nej stala aj podnikateľka na plnej čiare a prebrala všetky jeho obchody. Mala barmana, ten ale robil iba ako barman a ona riešila biznis, ktorý jej otec mal už zabehnutí. Mnohí mali tak trochu problém s tým aby počúvali drobné dievča, ktoré ale rezalo ako ostrá hrana nožíka. V mužskom biznise je ale ťažké sa presadiť, no nikdy nerobila ústupky. Jej nevlastný otec ju naučil neustupovať za hocijakú cenu, no vždy si premyslieť čo z toho človek dokáže vyťažiť. Okrem toho, že mala biznis a podnik, potrebovala niekoho, kto by pracoval pre ňu rovnako ako to robila ona. História sa možno opakuje, alebo to je karma aby vedela, či sa zachová podobne ako bolo pridelené jej. V rovnakých manieroch do jej baru prikráčal cudzinec (a to doslova) v jeden upršaný večer. Poskytla mu teplo, deku a alkohol. A tam vznikla aj dohoda o tom, že ona mu poskytne možnosť domova a peňazí, ak bude robiť to čo po ňom bude žiadať. Marco bol ale veľmi ctižiadostivý a svojský, bol to Talian. Hlasný a veľmi jasný v tom čo chcel a nechcel robiť. Nejako sa ale dohodli a ona konečne získala ochranu a niekoho s kým si veľmi zvláštnym spôsobom rozumela. Ich vzťah bol naozaj chaotický a nestabilný, no na druhej strane vedeli, že sa jeden na druhého môžu spoľahnúť. Bývali spolu pod jednou strechou, naučili sa spolu fungovať. Všetkými možnými spôsobmi. Marco sa tak stal jej jediným priateľom, milencom, rodinou v jednom. Hĺbku ich vzťahu ani jeden neriešil úplne, no ona vo svojom vnútri vedela, že ho má radšej akoby mala. Po dlhej dobe mala niekoho rada, niekoho iného ako seba. Vyskytol sa ale problém. Polícia začala byť aktívnejšia, prehľadávala podniky častejšie. Hlavne kvôli tomu, že sa v Angeles začali unášať mladé dievčatá. Mary síce robila nelegálny biznis, no obchod s ľuďmi a orgánmi nebola jej parketa. Mala drogy, zbrane, eskortovala dievčatá, ktoré o to stáli. Nikdy ale nerobila nič proti nikoho vôli. A síce v tomto nemala namočené prsty, potrebovala na chvíľku vypadnúť. Marca bez hocijakého pýtania naverbovala tiež. Ak mala zmiznúť ona, musel zmiznúť aj on. To čo urobili bol ale najstupídnejší nápad vôbec. Nechali sa zamestnať v paláci. Nejako sa im podarilo presvedčiť tých, ktorí robia výberové konania, že oni dvaja sú presne tí, ktorých hľadajú. Z Marca sa stal špeciálny taliansky kuchár a ona si navliekla rovnošatu komornej. Vyzeralo to otrasne a dúfala, že tu dlho nebude musieť hrať šaška. Kým ale situácia vonku neustane, budú sa musieť držať v úzadí. Okrem uniformy bolo ale všetko dobré. Pekné prostredie, dobrá výplata a kvalitný čas. Teda, až kým ju nepridelili k neurotickej španielskej princeznej. Po španielsky vedela asi toľko, ako po reči psov a mačiek. Takže bod nula. Princezná bola neurotická a ona bola zase ostrá. Ako tie dve spolu prežijú, netušila. Možno tak so zaťatými zubami a pomysleným nožíkom, ktorý sa jej bude otvárať vo vačku v každom momente keď princezná chytí nejaký svoj tantrum.