Nikita6.jpg
image-from-rawpixel-id-2590444-png.png

Nikita Dmitrijevič Volkov

Syn premiéra/ Študent

Rusko

Kasta: /

Vek: 19    Dátum narodenia: 29.2.

Znamenie zverokruhu: Ryby

Výška: 177cm    Váha: 64kg


Obľúbená farba:  biela, oceánovo modrá, pastelové farby

Vlastnosti postavy:  Citlivý, veselý, umelecky nadaný, osamelý

Univerzita: Filozofická fakulta, Učiteľstvo ruština a angličtina, 1. ročník

FC: Elisey Bendas

Nikita2.jpg
дают - бери, а бьют – беги
image-from-rawpixel-id-2590444-png.png

Charakteristika

Celý život sa v ňom bili dve osobnosti. Prvá, ktorú nechal najviac prejavovať, na ktorú boli hrdí jeho rodičia a ktorá sa páčila spoločnosti. Bol to typický chlapec. Mal rád futbal a celkovo všetky športy, ktoré sa naskytli. Dni trávil vonku s priateľmi na bicykloch, spoločne hrali futbal, potulovali sa po okolí a nechali, nech na nich jačia starí ľudia, ktorým sa nepáčilo ich správanie. Keď bolo zlé počasie tak sedel doma pri videohrách alebo filmoch. Alebo aspoň to si mysleli jeho rodičia a hlavne jeho otec. V skutočnosti za zatvorenými, často doslova zamknutými dverami skrýval svoju druhú osobnosť. Citlivú a chápavú, ktorú len tak niekomu neukázal. Dlhú dobu sa za ňu hanbil, pretože ho k tomu vychovávali a viedli. Muži neplačú. Muži sú vždy silní. Muži sú vodcovia. Muži robia len mužské veci. Muži vládnu svetu. A on všetky tieto veci porušil. Necíti sa byť ani silný, ani ako vodca. A tiež si rád poplače, len tak, pretože mu to pomáha sa upokojiť a dostať do psychickej rovnováhy. Jeho nežná stránka má rada poéziu, ktorú si tajne chodil kupovať do zapadlých kníhkupectiev a potom ju schovával pod posteľou. Otrepaná skrýša, no jeho rodičia nikdy nemali dôvod mu nedôverovať a tak mu nikdy ani neprehľadávali izbu. Ku knihám postupne pribudli aj jeho zošity pokryté slovami. Spočiatku to boli len krátke zápisky o tom, aký by chcel byť. Aký skutočne je, aj keď sa to snaží všemožne poprieť. Neskôr sa obyčajné slová zmenili na rýmy a verše, ktoré skrýval ešte lepšie ako svoje knihy. Ani keby ho mučili, tak by ich nikomu neukázal, lebo by to spoločnosť neprijali. Spoločnosť uznáva velikánov ruskej literatúry, ale beda každému chlapcovi a mužovi, ktorý sa zženští natoľko, že bude písať usmrkané básničky. Čakal by ho len výsmech, keby sa to niekto dozvedel. Inšpiráciu pre svoje diela hľadal najme v prírode. Dlhé prechádzky v chladnej krajine ho upokojovali. Zbožňuje zasnežené stromy a zamrznuté jazerá. Vždy keď sa prechádzal nejakým zabudnutým kusom zeme, tak si pripadal ako hlavný hrdina nejakého príbehu. Ľadový princ, ktorý musí svet presvedčiť o svojej hodnote. Postupne sa z neho stal skôr samotár. Stále trávil čas s priateľmi, nech to nie je také nápadné, ale cítil sa s nimi viac osamelý, než keď bol skutočne sám. Potreboval nejako vyplniť tú prázdnotu a tak začal maľovať. Nikdy mu to veľmi nešlo. Jeho plátna boli zmätené a abstraktné ako jeho myšlienky. Zbožňuje modrú farbu a zimu, a tak sa nie je čomu čudovať, že väčšina jeho malých plátien bola pokrytá práve rôznymi odtieňmi modrej. Nikdy by ich nenazval umeleckými dielami, na to je príliš skromný alebo možno len realistický. Ale sú to kúsky jeho duše a tak ich nemôže zatracovať, to robil dosť dlhý čas na to, aby ho to prestalo baviť a konečne prijal sám seba a pochopil, že nie je nič zlé na tom, aký je. Tento krok zahŕňal aj to, že si konečne priznal, že sa mu páčia chlapci viac ako dievčatá. Vlastne, dalo by sa povedať, že takmer výlučne chlapci ale k takému pokroku sa zatiaľ ešte nedostal a stále si dáva nádej, že je len bisexuál a rodičia ho tak veľmi nezatratia. Jeho povaha je veľmi jednoduchá a prakticky vychádza úplne s každým, pretože nemá rád konflikty a nevie argumentovať, takže sa čo najviac vyhýba hádkam. Rád si ľudí doberá, ale len v dobrom slova zmysle a každý to o ňom vie. Je tak trochu people pleaser. Nechce sklamať ľudí okolo seba a až príliš, priam úzkostne veľmi, mu záleží na tom, čo si o ňom ostatní ľudia myslia. Snaží sa urobiť všetkých šťastnými, čo častokrát znamená, že jeho samého to robí nešťastným a nespokojným, lebo musí ísť sám proti sebe. Ale nedokáže si pomôcť. Má rad pokoj a tak musí občas zaprieť sám seba, aby ho dosiahol. Čo sa týka jeho vzhľadu, úplne sa prieči s jeho citlivou osobnosťou. Nepovedali by ste do neho, že si potajme v noci píše básničky a to bol presne jeho zámer. Nikto nesmel nič tušiť. Vlasy mal pôvodne svetlohnedé, ale začal si ich prefarbovať na platinovo bielu a snažil sa to zdôvodniť tým, že je to v tejto dobe cool, in, každý čávo má prefarbené vlasy a on si aspoň nedal farbu zhnitej slamy, ale nepomohlo mu to. Aj tak sa na neho dívajú cez prsty, pretože už z diaľky svieti. Jeho oči majú prenikavo modrú farbu, rozhodne by vás nimi dokázal uhranúť. Tvár ma peknú a sánku ostro rezanú. Rozhodne to nie je žiadná nežná bábika. Pery má plné a výrazné. Keď sa usmieva, tak sa mu v lícach tvoria jamky. Čím viac sa snaží byť nenápadný, tým viac ho jeho vlastný vzhľad zrádza. Telo má vyšportované, ale nie je žiaden rambo ani kulturista. Len normálny mladík, čo sa o seba trochu stará a nezanedbáva telesnú aktivitu. Snaží sa obliekať čo najviac chlapčensky a športovo. Na jednej strane mu to aj vyhovuje, pretože sa v addidas teplákovej súprave a teniskách cíti dobre, ale na druhej strane by chcel niečo viac. Omnoho viac. Celý život sa pohrával s myšlienkou, ako by asi vyzeral v nejakých pekných dievčenských šatách, no nikdy nemal odvahu si ich kúpiť. Aspoň trochu však zariskoval a ukradol svojej mladšej sestre pár šminiek. Snažil sa byť nenápadný, nebrať nič príliš drahé ani nové. Začal čiernou ceruzkou na oči, nasledovali modré očné tiene, následne ružový rúž. Na viac si netrúfal. Aj tak jeho úbohé srdiečko zakaždým umiera pri pomyslení na to, že jeho sestra tuší, kam sa jej veci podeli.

Minulosť

Láska je slepá. Dvojnásobne to platí v prípade Nikitových rodičov. Narodil sa ako prvorodený syn ruskému politikovi a verejnej ochrankyni práv. V jeho žilách tak koluje čistá ruská krv. Krátko po ňom sa narodila jeho sestra Alyona. Po komplikovanom pôrode už viac jeho rodičia nemohli mať deti. Neexistovala ani minimálna šanca na ďalšieho potomka, ak teda nechceli adopciu alebo náhradnú matku a tak na oboch svojich potomkoch kládli vysoké nároky, každý sebe vlastným spôsobom. Aspoň v jednom sa však zhodovali, nech už deti robili čokoľvek, vždy museli myslieť na rodinu a správať sa tak, aby to ich rodičov nezdiskreditovalo. Žiadna hanba nebola prípustná! Aj napriek tomu, akí boli jeho rodičia rozdielni, tak dokázali spolu fungovať a nejakým spôsobom svoje deti vychovávať. Matka sa mu snažila predať čo najlepšie morálne hodnoty, zatiaľ čo otec mal len jeden plán, vychovať z neho poriadneho muža (a ešte aj v tom zlyhal). Ich výchova bola tak veľmi protikladná, akou sa nakoniec stala aj samotná jeho osobnosť. Na jednej strane bol vychovávaný k tomu, že má byť dobrým človekom, nemá nikomu ubližovať, no zároveň, namiesto toho, aby sa ako normálne dieťa učil hrať na nejaký hudobný nástroj, tak držal v rukách pušku a učil sa strieľať. Jeho otec bol vášnivý poľovník a tak sa túto vášeň snažil predať aj svojmu jedinému synovi. Počas svojho života s ním Niki až príliš veľa krát, viac než by mu bolo milé, chodil na poľovačky a chaty, aj s jeho straníckymi kolegami a ďalšími mocnými ľuďmi. Mama mu vtĺkala do hlavy, že nikdy nesmie udrieť ženu a musí chovať rešpekt k budúcej matke svojich detí a otec mu nezabúdal pripomínať, že keď si žena moc vyskakuje, musí jej ukázať, kde je jej miesto. Nemal si dovoľovať na slabších a mal si vyberať výlučne rovnocenných súperov, no zároveň nemal hľadieť na to, proti komu ide a mal ísť aj cez mŕtvoly. Bolo frustrujúce sa všetkým riadiť, zvlášť, keď to bolo také protikladné a tak, ako každé iné dieťa, si nakoniec musel nájsť svoju cestu životom a svoju pravdu, ktorou sa bude riadiť. Venoval sa športu a svojim introvertným aktivitám, z čoho jeho otec nebol zrovna nadšený. Radšej by ho videl priebojnejšieho a viac... chlapského. Ale nemohol s tým nič urobiť. Vychodil súkromné gymnázium, rodičia mu veľmi ochotne zariaďovali rôzne doučovania, len aby bol dobrý. Viac než dobrý a vďaka otcovým konexiám sa dostal na prestížnu Moskovskú univerzitu. Možno by sa tam dostal aj bez pomoci, ale to jeho otec nechcel riskovať. Jeho syn musel chodiť na tie najlepšie školy a všetko menej sa považovalo za hanbu. Otec sa ho síce snažil dotlačiť do politológie, práva a medicíny, proste čohokoľvek honosnejšieho než učiteľstva, ale nepodarilo sa mu to. Nikita jednoducho nebol ochotný obetovať svoj život a svoju budúcnosť. A tak začal študovať učiteľstvo a literatúru ruštiny a angličtiny. Nič extra, no jeho to tešilo. Popritom si začal vypisovať s inými chalanmi na gay zoznamke. Vedel, že je to riskantné vzhľadom k tomu, aká situácia panuje v Rusku a odmietal každé jedno pozvanie na stretnutie zo strachu, že to bude len nejaký homofób, ktorý láka gayov von, aby si ich jeho skupina pak mohla podať. No jedným sa predsa len nechal zlákať. Ilya sa netajil tým, že je starší, no hlavne skúsenejší. Obkrútil si Nikitu okolo prstu a obalamutil ho svojimi sladkými rečičkami. Nechcel mu o sebe moc toho povedať, pretože sa necítil bezpečne pri zdieľaní informácii o sebe a keď sa konečne po dlhých mesiacoch vypisovania si stretli, tak Niki pochopil prečo. Ilya bol uznávaný politik, o ktorom by nikomu v živote nenapadlo, že by mohol byť gay, čo horšie, že by si na zoznamkách mohol vypisovať s mladými, ledva plnoletými chlapcami. Nebol žiadnym neviniatkom. Na jednej strane žil usporiadaný život s reprezentatívnou manželkou a deťmi. Presadzoval tradičné hodnoty a odmietal liberalizmus. Na druhej strane si však písal s Nikitou a ktovie koľkými ďalšími chlapcami. Vyplakával sa mu, ako je unavený z tohto života, ako trpí, keď musí ísť s davom a tváriť sa ako silný chlap. Obyčajné vypisovanie a občasné stretnutia nakoniec prešli do niečoho viac. Nikitu si vydržiaval, kupoval mu rôzne darčeky a stretávali sa tak často, ako to len išlo. Média však začali špekulovať, že má Ilya milenku alebo čo horšie, milenca. A tak to všetko ukončil a to dosť tvrdým spôsobom. Všetku špinu hodil na Nikiho, len aby svoj tajný život prekryl nejakou veľkou senzáciou. Verejne ho obvinil z toho, že po ňom išiel a snažil sa ho zviesť. Dokonca sa mu vraj vyhrážal, že ak nebude skákať tak, ako on píska, tak bude klamať a tvrdiť, že spolu spávali, len aby ho zničil. Celú svoju vymyslenú historku doložil súkromnými fotkami, ktoré mu Niki posielal., čo celej situácii vôbec nepomohlo. Média mu to samozrejme zbaštili a bol z toho veľký škandál. Spustil sa na neho verejný lynč, i keď skôr by sa to dalo označiť honom na čarodejnice. Nemohol poriadne chodiť do školy. Všetci po ňom nenávistne zazerali, dokonca mu prišlo aj niekoľko výhražných listov a správ. Všetko sa to zavŕšilo bitkou, ktorú schytal, keď si ho nejaký chalani počkali cestou zo školy a prisľúbili mu, že určite nebude posledná. Dotlčený skončil v nemocnici. Vyzeral doslova tak, že ho ani jeho vlastná mama nespoznala. Nieže by sa na neho po všetkých týchto udalostiach ešte mohla pozerať. Všetci sa mu začali vyhýbať, nepriznávať sa za neho, odsudzovať ho. Chcel len jedno. Vypadnúť z Ruska. Zmiznúť zo sveta. Umrieť. No ani to si nemohol dovoliť. Otec mu však splnil aspoň prvé prianie. Podplatil školu, aby Nikitu vybrali ako medzinárodného študenta a zariadili mu tak pobyt v Illey. Nejaký šprt bude určite nešťastný, keď zistí, že mu zhýčkaný syn premiéra vyfúkol tvrdo vydreté miesto, ale čert to vem, v Rusku Nikita neostane už ani minútu. A tak sa aj stalo. Ešte mu ani všetky modriny nestihli zmiznúť a už bol na ceste preč z krajiny. Prakticky na úteku, len aby mohol normálne žiť a neskončil zmlátený niekde v kanáli alebo ešte niečo horšie. Nedokáže však zabudnúť na slová svojho otca: hanbí sa za neho, už nie je jeho syn, nech sa nevracia naspäť, lebo Moskva už nie je jeho domovom a oni nie sú jeho rodičmi. Prvé čo urobil, keď prišiel do Illey bolo, že zašiel do petshopu a kúpil si škrečka, aby sa necítil tak osamelo. Nazval ho Sergey Nikitič a prepašoval si ho na internát. Dúfa, že keď je taký maličký, tak mu ho nevyhodia, lebo by to zlomilo jeho už dosť tak pochrámané srdiečko.