Riven2.jpg
image-from-rawpixel-id-2590444-png.png

Riven Nightingale

Asistentka princa Adama

Angeles

Kasta: Druhá

Vek: 22    Dátum narodenia: 10.1.

Znamenie zverokruhu: Kozorožec

Výška: 167cm    Váha: 54 kg


Obľúbená farba: Hnedá, tmavá modrá

Vlastnosti postavy:  Organizovaná, sebaistá, všímavá,

Univerzita: /

FC: Ester Expósito

Riven5.jpg
Najlepší spôsob ako predvídať budúcnosť, je vytvárať ju.
image-from-rawpixel-id-2590444-png.png

Charakteristika

Raz jej niekto povedal, že vyzerá, ako zlatý retriever. Popravde si doteraz nie je istá, či tým narážal na zlatistú farbu jej vlasov, alebo na jej veľké oči, ktorými dokáže napodobniť to najrozkošnejšie šteniatko. Najmä, ak niečo chce. Úsmev pridáva jej tvári dievčenskú nežnosť, no ak sa tvári vážne, nájdete v jej črtách mladú ženu, ktorou sa stáva. Nepatrí k vysokým ľuďom, postavená na špičkách ale dosiahne väčšinou na všetko, čo potrebuje. A ak nie, jednoducho uprie ten psí pohľad na niekoho vyššieho. Málokto by ju označil ako zvodnú či zmyselnú, väčšina prídavných mien smerom k nej sa skôr uberá k zlatá až rozkošná. Fakt, že jej v rozpakoch dokáže niečo vykĺznuť z úst, alebo sa náhle zvýši kadencia jej slov za minútu, tomu len dopomáha. Má rada pekné, farebné oblečenie a väčšinu jej šatníka tvoria šaty a sukne. Nerada sa ich vzdáva dokonca i v zime, aj keď toto ročné obdobie nepatrí medzi jej obľúbené. Riven a chlad si nerozumejú, na to je zimomravá. Drží sa ale toho, že pančuchy predsa existujú. Kto by hľadal za jej dievčenským, nežným vzhľadom a peknými šatami bezduchú naivnú bábiku, bol by prekvapený. Patrí k svedomitým a vytrvalým ľuďom, nečaká, že sa veci udejú zo dňa na deň ani sami od seba. Je trpezlivá a náročná, predovšetkým na seba. Nemá veľké pochopenie pre lenivých ľudí a povaľačov a vychovaná prísnym otcom má rešpekt k pravidlám. Je organizovaná a rada plánuje, svoj pracovný tablet má zriedkavo ďalej ako na natiahnutie ruky a má pamäť na tváre a mená. Rada počúva klebety a je informovaná, aby ju v paláci nezastihli novinky nepripravenú, ale sama sotva prezradí niečo dôležité. Ak by ju ale niekto skúšal mučiť trhaním zubov, vytára aj čo nevie, pretože sa zubárskeho kresla desí. Skoro toľko, čo pavúkov. Čo nie je najlepšia fóbia, pretože vtedy jej je jedno za koho sa skryje, či je to socha nejakého pajáca v parku, alebo pokojne aj princ. K ľuďom ktorých si váži je lojálna a tajomstvá sú u nej v bezpečí. Aj keď dokáže pustiť z úst neraz niečo neuvážene, tie dôležité veci sú u nej uzamknuté na niekoľko kľúčikov. Všíma si detaily, ďalší pozostatok výchovy otca, vojaka. Nikam nevojde bez toho, aby automaticky nevyhľadala možné východy a nezhodnotila situáciu. Tu sa ale všetky snahy otca skončili, nikdy neprepadla k láske ku klikom, bojovým umeniam a už vôbec nie k streľbe. Aj keď sa nedá povedať, žeby ju šport nebaví, na väčšinu loptových hier je jednoducho maximálne nemožná. Rada cestuje, cestovinám nikdy nepovie nie a len ťažko odpúšťa. Aj keď je pomerne extrovertná, spontánnosť nepatrí medzi jej silné stránky. Na najviac nezmyslov ju nahovorí staršia sestra, prípadne alkohol, ale inak s touto svojou črtou neraz bojuje. Výnimkou je tanec, keď príde naň, všetko je iné. Riven vždy tancovala divoko a nespútane, dávala do neho aj tie emócie, ktoré nevedela vyjadriť inak. Ak je na pôde univerzity a má medzi princovými prednáškami čas, často sa stratí na fakulte umení. Sama seba by vám s úsmevom označila ako obetavú, pretože jej nič nesmrdí ako káva a predsa ju svojmu šéfovi nosí každý jeden deň.

Minulosť

Dom postavíš rukami, domov srdcom. Niečo také jej neraz povedala mama, ale Riven aj tak väčšinu života žiadne miesto nedokázala označiť domovom. Ako jedna z dcér vysokopostaveného vojaka a diplomatky nikde nežila dlho. Vystriedala veľa domov a bytov, navštívila rôzne školy, alebo mala so sestrou domáceho učiteľa. Väčšina jej detstva pripomínala skôr dovolenkovú destináciu, než usporiadaný rodinný život. Riven to nikdy nevnímala tragicky, milovala objavovať svet, vidieť kúsky iných kultúr a so svojou povahou nikdy nemala problém vojsť do novej školy a osloviť neznámych ľudí. Tým, že vo svojej sestre vždy videla najlepšiu kamarátku, mala kdekoľvek všetko čo potrebovala. Nech cestovali kamkoľvek, boli spolu, nerozlučné, stojace pokojne proti celému svetu. Vyrastať s mužom, akým bol ich otec nebolo jednoduché. Tak ako prísne riadil vojakov s nižšou hodnosťou, tak pevnou rukou vládol aj v svojej domácnosti. Dochvíľnosť bola základ, poriadok nutnosť, príkazy sa plnili bez odvrávania. Vždy si prial chlapcov, ale osud mu nadelil dve dcéry. Dcéry, ktoré netúžili nosiť vojenskú uniformu, ani klikovať niekoľkokrát denne. Nezáležalo na tom, či si tanec prvá zamilovala Riven alebo Freya, pre obe to bolo neprípustné, nechcel doma žiadne primabaleríny. S mnohými inými vecami to nebolo iné a tam niekde sa začal zbierať prvý vzdor. Ak by si Riven mohla slobodne vybrať, možno by skúsila študovať tanec. Niečo také ale neohrozilo a ona nevedela, čo so svojim životom. V škole nebola zlá, ale v ničom konkrétne nevynikala. Možno len jazyky sa učila ľahko, pri všetkých tých cestách sa na ňu základy mnohých nalepili. Nechcela ale robiť to čo mama, už vôbec nie to čo otec a priemernosť otec nevidel rád. Dennodenné reči o tom, akoby bez neho neprežila a ako sa má „vzumužiť“ a byť „chlap“ (nepochybne nepostrehol, kedy jej narástli prsia) vyústili do ostrej hádky, kedy tresla dverami a zaprisahala sa sama pred sebou, že to zvládne sama. Alebo nie tak úplne sama, pretože bez sestry si život predstavovať nechcela. Našťastie aj Freya potrebovala svoju slobodu a tak odišli spolu, napriek druhej kaste bez predstavy, ako vlastne prežijú. Matka im sprístupnila na rozbeh peniaze z ktorých platili prvé mesiace nájom a sestrine školné. Niečo také im ale nemohlo dlhodobo vystačiť a tak si po príchode do rodného mesta Riven vyskúšala skutočnú prácu. Vystriedala niekoľko brigád, chvíľu robila pre módny časopis, pretože nechať sa fotiť v pekných šatách alebo spodnej bielizni bolo ľahké a celkom slušne platené. Práca asistentky jej nikdy na um nezišla, až kým pred ňou niekto nespomenul, že princ si jednu hľadá. Vyskúšala to skôr z akéhosi vnútorného protestu voči otcovým vyhláseniam, ale nakoniec zistila, že to bola práca pre ňu. Organizovanie mala dávno v krvi, cestovanie milovala a skrz postavenie rodičov nebola stratená ani vo vhodnom a nevhodnom správaní. Prvotná neistota sa mesiacmi vytratila a ani nevedela, roky v paláci plynuli. Nevedela čo prinesie budúcnosť, ale na tom nezáležalo, pretože nakoniec, tá záležala od nej.