image-from-rawpixel-id-2357407-png.png

Rosetta Margot Juno

Záhradníčka

Angeles

Kasta: 7

Vek: 26    Dátum narodenia: 4.9.

Znamenie zverokruhu: Panna

Výška: 170 cm    Váha: 70 kg


Obľúbená farba:  Zelená, žltá, ružová, modrá, levanduľová

Vlastnosti postavy: Milujúca, úprimná, úzkostlivá, vtipná, kritická

FC: Hannah Van Der Westhuysen

L6A.png
Expect Nothing. Appreciate everything.
motýľ.png
L6.png
L6.png
L6A.png

Charakteristika

Rosetta, taktiež familiárne známa ako Rosé alebo Roz, by samú seba považovala za úplne normálneho člena spoločnosti. Všetci ľudia ale majú svoje charakteristické črty, ktoré ich definujú. Jediným, a tým hlavným ktorý ju dokonale vystihoval, bola jej zasnívanosť a milujúca duša. Popri rastlinách a kvetinách sa naučila zaobchádzaj aj s ľuďmi s nehou a jemnosťou, presne tak ako to potrebujú rastliny. Dokázala sa o ľudí oduševnene starať, venovať im pozornosť a milovať ich čistým srdcom. Jej čisté a milujúce srdce ale taktiež predstavovalo slabosť, ktorej vedeli využiť ľudia, ktorý voči nej nemali čisté úmysly. Časom jej došlo, že si na to musí dávať pozor a postaviť sa za svoju pravdu. A síce vyzerala veľmi jemne, dokázala s vecami, rastlinami zaobchádzať s veľkou obozretnosťou, mala mierne podrezaný jazyk. Jej vyrovnávacím mechanizmom voči ľuďom, ktorý ju využívali bola jej, niekedy až bolestivá úprimnosť. Neklamala ale ľuďom do očí, klamstvo bolo niečo čo nezniesla a sama sa tým riadila. Nech to bolelo niekedy viac akoby malo, bola zástancom úprimnosti. Zato ju niektorí ľudia odtlačili alebo vôbec, neprijal, pretože im na rovinu povedala čo si myslí, bez servítky. Za jej epizódami pravdivosti a tvrdej tváre, ktorú vedela nosiť dostatočne dlho, pokiaľ nebola sama. Úzkostlivé stavy ju niekedy dokázali vyviesť z miery, rozhodiť jej celé dni a nedokázala sa ich tak ľahko zbaviť. Keď ale nemala svoje úzkostlivé a paranoidné stavy, dokázala byť veľmi otvorená a smiala sa naozaj z chuti. Najvtipnejší je človek, keď si vie urobiť srandu zo samého seba, a s tým ona  nemala zďaleka problém. Mala rada keď sa ľudia okolo nej smiali, a ešte viac, ak to bolo kvôli nej. Smiech na človeku bol pre ňu tým najkrajším, čo jej niekto mohol venovať. Bola ale aj trochu poverčivá, čo prišlo občas ľuďom tiež vtipné, ona to dokázala ale brať celkom vážne. Napríklad to, aby pod ňou nikto nezametal, lebo sa nikdy nevydá alebo že je možné dieťa urieknuť ak nemá na sebe červený náramok. Staré bláboly, pre ňu ale celkom odôvodnené. Nie nadarmo sa o nej hovorilo, že je stará duša narodená do mladého tela. Občas tak zabúda na to, že nie všetci okolo nej majú potrebu byť perfekcionistami a nepotrebujú všetko dotiahnuť na 100%. To sa stávalo tŕňom v oku práve jej, ktorá bola od malička tak trochu vychovaná do toho, aby sa pozerala na veci s miernou kritikou. Vždy ale s konštruktívnou a nie niečím, čo by nevedela odôvodniť. Akoby povedala sama Roz, úplne jednoducho čitateľná ale predsa s mnohými kapitolami, ktoré človek musí pomaly a jednotlivo odhaliť, ak sa chce dostať k jej jadru.

Minulosť

Prestížna rod. Prestížna rodina. Prestížny život. Zlaté taniere, zlaté príbory, zlaté kvetináče. Slúžky a sluhovia, kuchári a čašníci, záhradníci a údržbári. Jej rodina mala naozaj všetko čo mohla, na čo si len zmyslela. Dlhý rod modrej krvi Juno bola z jedných tých najlepších, ktoré sa uchovali ešte od dôb dávnych. Nepoškvrnená línia, diplomatov a aristokratov, vycvičených tými najlepšími z paláca už niekoľko rokov. Mohla mať naozaj všetko čo by chcela a možno by sa jej život vyvíjal inak, možno by ani nebola tou, ktorou je dneska. Nebyť jej otca. Prvé roky jej života, ako všetky deti, tak úplne nevnímala svet okolo seba. Keď začala vnímať bola to jej mama a brat, ktorý jej robili spoločnosť. Občas sa objavila aj babička alebo dedko. Otca si však nepamätá tak jasne, ten asi nebola tak úplne prítomný. Neskôr vedela prečo to tak bolo, ako dieťa si však myslela, že pracovať. Samozrejme, že pracoval, avšak nie ako normálny člen Illeyskej spoločnosti. Pracoval na rozvrátení monarchie s ktorou nebol spokojný, z nejakého dôvodu. Nikto doma ani len netušili, že pod strechou prepychového kaštieľa žijú s rebelom. Nevedelo sa to dlhé roky a ona si žila svoj život, plávajúc medzi vecami ako taká rybička. Dostala najlepšiu starostlivosť, vzdelanie a všetko čo potrebovala. Nikdy nebola ale náročná, rada sa hrabala doma v záhrade, hľadala kamene a potom si ich vystavovala na svoju mramorovú skriňu. Práve tam vzplanula jej láska ku kvetinám, rastlinám všetkého druhu a ku kameňom, ktoré začala podrobnejšie študovať. Nakoniec to dospelo do takých rozmerov, že už ako mladší tínedžer pomáhala ich plateným záhradníkom s údržbou ich pozemku. Mala vlastný malý domček vzadu v záhrade, kde si miešala všelijaké vodičky z rastlín a robila si zbierku kameňov a kryštálov. Ku všetkému sa ešte pridala jej láska k astrológii a doma si doslova vychovali čarodejnicu. Tak jej hovorili deti na nižšom stupni v škole keď zistili, čo je jej záľubou, niektorí naozaj verili tomu, že by ich mohla začarovať. Mysleli si to všetci až na jedného chlapca, ktorého stretla na strednej škole. Prisadol si ku nej úplne nečakane a tým sa začalo ich priateľstvo a vlastne následne na to aj láska. Ak by niekto mohol byť ekvivalentom slova „high school sweethearts“ boli by to oni dvaja. Ashton a Rosé boli naozaj ukážkovým párom. On bol skvelým športovcom a hviezdou školy a ona bola dobrá študentka, angažujúca sa vo viacerých školských projektoch. Všetko by bolo úplne dokonalé, naozaj bez problémov keby nepríde toho dňa. Bol to deň ako každý iný, došla iba domov ale domov... domov už nebol domov. Vo vnútri ju čakala stráž, ľudia so zbraňami a všetko bolo naruby. Povyhadzované skrine, rozbité sochy a jej mama v putách. Nerozumela tomu čo sa deje a nerozumela ani tomu, keď ju niekoľko dlhých hodín vypočúvali na stanici. Pýtali sa jej všetko, naozaj všetko a ona vôbec netušila akú odpoveď by im dala. Rozsudok bol jasný, zbavenie kasty a zníženie na úplne poslednú. Strata majetku, mena, prestíže, možností na život. Ona, jej brat, starý rodičia aj mama boli úplne odpísaný spoločnosťou a zhodený úplne dole, na jasné dno. Týždne po tom boli pre ňu celkom ako jedna kaša, veľa si nepamätala. Iba to, že jej bolo neustále zima, jedla dookola to isté a po jej otcovi, akoby sa zľahla zem. Mame trvalo niekoľko mesiacov kým svojim deťom priznala čo sa naozaj stalo a prečo sú tam kde sú. Nikdy jej nešlo do hlavy prečo by jej otec chcel pre nich niečo takéto? Veľa riešení na problém ale nebolo. Jej brat školu už dávno ukončil a jej ostával posledný rok, ktorý sa rozhodli nejako dotiahnuť, aj s pomocou od Ashtona a jeho rodičov. Už ale nebola čarodejnica, ani dobrá študentka, iba spodina spoločnosti a ‚rebelova dcéra‘. Preto sa stala na slovo rebel doslova hysterickou a nedokázala niečo také znovu počuť. Škola bola ale školou a ona ju dokončila aj napriek situácii, ktorá sa vytvorila. Čo ale potom? Nikto nechcel poriadne 7 zamestnať a ona okrem záhradníčenia veľa nevedela. Ujali sa jej Ashtonovi rodičia, ktorí si ju najali ako záhradníčku, aspoň nejako si mohla vypomôcť. Jediným riešením sa ale stal sobáš, mohla mať znovu vyššiu kastu a ísť napríklad na vysokú školu ak by si za manžela zobrala Ashtona. V tom momente to znel ako najlepší plán na svete, predsa len, milovala ho z celého srdca a mohla by sa zase dostať späť na rebríčku, pomôcť tak rodine a vyriešiť tak problém. Avšak plány a skutočnosť sa nie vždy zhodujú. Na popud Ashtona, ktorý si našiel dôvod, ktorým bolo štúdium, sa spolu odsťahovali do Angels. Vraj lepšie skúsenosti a viac možností. On jej nejakým zázrakom vybavil miesto v paláci ako pomocnej záhradníčke a občasnej dekoratérke na plesoch, keďže kvetiny jej neboli neznáme. Jediné čo po nej za oplátku bola čas. Čas ktorý mal venovať svojmu štúdiu a tým pádom im zabezpečiť lepšiu budúcnosť. Ono sa to ale začalo trochu vymykať spod kontroly, jeho alebo jej, to už bola druhá otázka. Nemala pocit, že by študoval alebo vôbec niečo robil, nechcela mu ale krivdiť, predsa len jej pomáhal. Z pomoci sa ale časom stalo využívanie a utláčanie. Mnohé ich rozhovory skončili so slovami „buď rada, že máš kde spať a čo žrať, keďže teraz si najnižšie ako môžeš byť“ alebo „ja som tvoja jediná šanca, tak ju neskúšaj“. A ona ani nevedela časom, či tú šancu ešte chce a potrebuje. Na úkor svojho mentálneho zdravia.