Sage Gretchen Moretti

Turistická sprievodkyňa

Bankston

Go where you breathe free.

Kasta: Štvrtá

Vek: 19

 

Dátum narodenia: 8.4.

Znamenie zverokruhu: Baran

Výška: 170 cm

Váha: 55 kg


Obľúbená farba: Červená, biela

FC: Morgan Crabtree

Vlastnosti postavy:  Tvrdohlavosť, živosť, svojhlavosť, veselá a spoločenská povaha

Charakteristika

Začnime tou najdôležitejšou informáciou – nikdy Sage neoslovujte jej druhým menom. Síce jej prababička Gretchen určite bola skvelým človekom a v jej mladosti jej meno možno bolo na vrchole rebríčku popularity mien, Sage toto meno nenávidí, takže sa radšej tvári, akoby ani neexistovalo. Jednoducho preferuje prvé meno, ktoré je síce chlapčenské, ale aspoň neznie ako z doby, keď sa na zemi ešte prechádzali dinosaury. Okrem jej mien určite vašu pozornosť upúta aj jej vzhľad. Totižto, výbuch hustých červených kučier by na ulici prehliadol len málokto. Táto ryšavá hriva občas pripomínajúca plameň sviečky je jej charakteristickou črtou. Je tvár je už skôr priemerná – súmerné črty, zelenohnedé oči občas obtiahnuté linkou, špicatý nos pokrytý pehami a perami v srdiečkovitom tvare. Aj jej postava chudá, nie prehnane štíhla. V nose väčšinu času nosí krúžok a je to jediný módny doplnok, ktorý používa. Oblečenie nerieši a hodí na seba čokoľvek, čo visí v jej skrini, pokým je to pohodlné. Jej vlasy si žijú vlastným životom, ale občas si ich stiahne do strapatého drdolu, čo je maximálne úsilie, aké vôbec dokáže vynaložiť. A čo jej povaha? Tú našťastie zdedila po svojom otcovi. Ak by jej bolo nadelené po jej drahej máti, tak z nej vyrástla ufrflaná a neurotická kôpka nervov. Toto sa našťastie nestalo. A aká teda je? Začnime tým, že je veselým a živým stvorením, ktoré nepozná slovo nuda. Rada sa smeje a do ostatných rýpe. Občas sa môže stať, že jej ironické poznámky niekoho nemusia potešiť, ale ona sa nad niečím takým nezamýšľa. Nevadí jej spoločnosť iných ľudí, hoci viac uvoľnene sa cíti v mužskej spoločnosti. Neznamená to však to, že by bola nejaká ľahká deva, ktorá sa opačné pohlavie za každú cenu pokúša dostať do postele. Skôr vyrastala s tromi staršími bratmi a nikdy nemala kamarátku ženského pohlavia, takže to v celku dáva zmysel. Mužov berie ako svojich kamarátov. Totižto ak si predstaví, že by s nejakým dievčaťom mala konverzovať o najnovšej kabelke alebo o novom odtieni nejakého rúžu, tak by radšej ušla. Presne z toho dôvodu nie je práve najjemnejším, najromantickejším a najcitlivejším človekom, pretože jej bratia neboli najväčšími fanúšikmi posedávania pri čaje a rozoberania vzájomných pocitov. Preto je zvyknutá neukazovať nejaké známky slabosti, čo v preklade znamená, že neznáša rozhovory o svojich pocitoch. Ak by sa už náhodou stalo, že by sa jej niekto rozhodol zdôveriť so svojimi problémami, tak ho samozrejme vypočuje a skúsi mu poradiť, ale v duchu si bude neustále pripomínať, že to, čo jej práve vyšlo z úst, je neskutočná kravina. Okrem tejto príťažlivej vlastnosti je na rade ďalšia – tvrdohlavosť. Ak si niečo vezme do hlavy, neexistuje spôsob, akým by ste ju presvedčili o opaku a ak áno, stálo by vás to veľa úsilia. Túto zaťatosť sa v nej podarilo vypestovať jej mame, takže pokiaľ má niekto námietky, sťažnosti môže poslať týmto smerom. Napriek tomu je dobrý a úprimný človek, čo si často neberie servítku pred ústa a povie veci tak, ako naozaj sú. Občas to asi nie je príjemné počúvať, ale podľa nej je to lepšie, ako klamstvo hocakého druhu. Tiež je zodpovedná a keď sa už do niečoho pustí, robí to poriadne a naplno. Čo sa týka jej postoja k láske, tak na ňu verí. Veď ju už raz zažila. Keďže sa jej vzťah, ale skončil smutne, tak sa už do ďalšieho nepúšťala a vzala si do hlavy, že ak by ju niekto chcel, tak radšej na krátke obdobie, ako by sa mala znova popáliť. A čo jej záľuby? Tie sú pre dievča možno trochu nezvyčajné. Odmalička sa obšmietala v blízkosti áut, takže súčiastky motora pozná lepšie, ako niektorí muži. Zbožňuje pocit, keď sedí v aute bez strechy, rúti sa po ceste s veľkou rýchlosťou a cíti vietor vo vlasoch. Keďže vyrastala v mrazivej provincii, bola vedená skôr k zimným športom – lyžovanie, korčuľovanie na ľade alebo hokej, ktorý hrávala s bratmi na zamrznutom rybníku. Napriek tomu nie je obrovským športovým nadšencom. Jediné, čo naznačuje, že je dievča, je jej záľuba v tanci. Nikdy nechodila do tanečnej školy alebo na nejaký kurz, ale počuje rytmus a to je asi najdôležitejšie. Otcova rodina pochádza z Francúzska, takže Sage dostala možnosť sa naučiť po francúzsky a možno preto je jej snom sa raz pozrieť do tej krajiny. Rovnako ten jazyk môže využiť pri svojej práci.

Minulosť

Pre dievča musí byť naozaj obrovským šťastím sa narodiť ako prvé dievča po 2 starších bratoch. Hlavne ak si vám rodičia po predošlých skúsenostiach s ich deťúrencami nenechajú zistiť vaše pohlavie a keďže vy ste pre nich prekvapením rovnako, ako sneh počas letných mesiacov, prischne vám už vybrané chlapčenské meno. (Rodičia sa to možno pokúsia zachrániť prababkiným menom z maminej strany. Bohužiaľ to meno už nikto nenosil posledných 100 rokov.)  A hneď z pôrodnice sa dostanete do izby vymaľovanej modrou farbou. Najlepšie na tom všetkom je predsa to, že namiesto prekrásnej kolísky, budete najbližšie mesiace spávať v postieľke v tvare závodného auto. Jednoducho dokonalosť. A podobným smerom sa uberali aj ďalšie roky malej Sage. Namiesto bábik sa hrávala s akčnými figúrkami svojich bratov. Teda, ak jej to vôbec dovolili... Vyrastať medzi nimi nebola prechádzka ružovou záhradou. Nebrali totižto žiadny ohľad na to, že ich najmladší súrodenec má nežnejšie pohlavie. Takže Sage sa s nimi naháňala po záhrade ich domu, bila sa s nimi o obmedzené zásoby sladkostí, ktoré im rodičia zaobstarali a vymýšľala kreatívne vtípky, ktorými bratom znepríjemňovala život rovnako ako oni nej. Rozhodne by sa nedalo povedať, že by z nej vyrastala vychovaná mladá dáma, ale skôr polodivoký škriatok s neskrotnou hrivou ohnivých kučier. Sage svojich bratov zbožňovala aj tak a oni zas ju. Rovnako blízko mala aj k svojmu otcovi. Jej otec mal pri dome malú garáž, kde susedom z okolia opravoval autá skoro zadarmo. Sage sa mu motala okolo nôh a ako malý automechanik mu podávala náradie. Vlastne si takto vypestovala svoju lásku k autám. V ich garáži ich otec skladoval aj starý Fiat bez strechy, do ktorého zvykol natlačiť niektoré zo svojich 4 detí a ísť sa s nimi previesť. V mrazivom prostredí ich provincie to občas bolo naozajstné dobrodružstvo, pretože občas sa človek musel obávať, či náhodou neskončí v stĺpe na kraji cesty. Jedinou osobou, s ktorou si Sage nikdy nerozumela, bola jej mama.  Prečo? Po vychovávaní 3 divokých chlapcoch sa z nej stala unavená, neorotická žena, ktorá nedokázala robiť nič iné, ako donekonečna frflať a všetkých kritizovať. Sage občas nechápala, ako jej veselý otec so zmyslom pre humor vôbec dokáže žiť s takouto fúriou. Jej najobľúbenejším terčom bola samozrejme Sage, pretože bola jediným dievčaťom v rodine. Jej mama si vzala do hlavy, že z nej vychová pravú dámu, a tak skúsila stopnúť Sagino obšmietanie sa okolo garáže jej ocka. Radšej ju zavrela k sebe do kuchyne alebo jej prikázala upratať celý dom, hoci sa blyšťal čistotou. Nedá sa však povedať, že by jej úsilie malo zmysel, pretože Sage si našla cestu, ako tráviť čas podľa svojich predstáv. Svoju pubertu (okrem toho, že sa teda skrývala pred svojou mamou) strávila tajnými útekmi do mesta. Samozrejme, nepodnikala ich sama, ale sprevádzal ju vždy jeden z nej bratom. Napriek tomu, že sa k nej správali tvrdo, držali nad ňou ochrannú ruku, nech sa dialo čokoľvek. Preto sa síce dostala na nejakú party, ale nebezpečenstvo, keďže za chrbtom jej stál dvojmetrový brat, pripravený poslať každého úchyla do večných lovíšť. Sage tieto tajné úniky z domu milovala, ale keďže jej bratia boli predsa len starší, postupne začínali odchádzať z domu, či už za prácou alebo za svojou druhou polovičkou. Tým pádom ju už nemal kto prepašovať z domu a únik na akcie v meste sa obmedzil skoro až na nulu. Zmena prišla, keď sa do vedľajšieho domu nasťahovali susedia, ktorí mali syna v jej veku. Volal sa Caleb. V tom čase sa Sage cítila osamelo, preto nebolo vôbec ťažké sa skamarátiť s chlapcom odvedľa. Spolu s ním sa opäť začala vykrádať z domu za slobodou v meste. Keďže jej už však spoločnosť nerobil jej brat, ale „kamarát“, ich vzťah sa čoskoro zmenil na niečo viac – na jej prvú lásku. Zažila s ním všetko po prvýkrát a keďže obaja boli z rovnakej kasty, tak si myslela, že už zostanú spolu. No jeho rodičia sa rozhodli odsťahovať a keďže Caleb mal len 17 rokov, musel ísť s nimi. Sage to zlomilo srdce, ale nezostávalo jej nič iné, ako sa s tým zmieriť a kráčať ďalej. Namiesto chlapcov sa sústredila na dokončenie strednej školy. Študovala cestovný ruch. Vlastne hneď, ako strednú školu dokončila, našla si miesto v miestnej cestovke a začala sprevádzať. Jej provincia mala nespočetne veľa krásnych miest a niektorí turisti boli ochotní zaplatiť, za to, že dostanú možnosť si sadnúť do autobusu a niečo vidieť aspoň z diaľky. Ona držala v ruke mikrofón a rozprávala ich o miestach, na ktorých vyrastala. Zostala bývať doma, u rodičov, ale stále si odkladala peniaze, aby raz mohla utiecť spod krutovlády jej mamy. Napriek tomu Sage tento stereotyp neznášala a odpočítavala dni, kedy konečne zdrhne. Na narodeniny jej otca sa zvykla stretnúť celá jej rodina. Bolo to približne v období, keď palác vyhlásil Selekciu. Sage to veľmi nezaujalo. Nemala ambície sa prechádzať v predražených šatách v preplácanom paláci a snažiť sa uloviť srdce nejakého pajáca, ktorý má určite ego vyššie ako Mont Everest. Jednoducho bola presným opakom dievčaťa, čo by na takéto miesto chcelo. No vráťme sa k tej rodinnej oslave. K takýmto stretnutiam samozrejme patrí alkohol. Keďže Sage trápilo, aký momentálne vedie život, vypila toho alkoholu viac, ako bola jej miera. A jej opité ja vyriešilo problém. Vyplnilo prihlášku do Selekcie, strčilo ju do tašky stýka, ktorý bol náhodou poštár a takýmto geniálnym spôsobom sa zapísalo do Selekcie. Na druhý deň ráno si Sage samozrejme nič napamätala. Ďalej sa v duchu sama seba pýtala, aká krava sa vôbec do niečoho takého zapojí a nemala ani tušenia, kam jej prihláška cestuje...

Nevlastníme práva k myšlienke a konceptu Selekcie. Naša hra je inšpirovaná knihami zo série Selekcie, no všetky texty sú našim duševným vlastníctvom a našou prácou. Bez dovolenia, prosím, texty nekopírujte. Rovnako aj za vzhľado stránok a určitých sekcií sú hodiny práce, prosíme, aby ste sa v budúcnosti pokúsily vyhnúť ,,vykrádaniu". Originalita je to najlepšie, čím môžete zaujať. Ďakujeme.

SLEDUJTE NÁS

  • Facebook
  • YouTube
  • Pinterest
  • Instagram