image-from-rawpixel-id-2357407-png.png

Santino "Sonny" Cellasto

Princ

Taliansko

Kasta: /

Vek: 20    Dátum narodenia: 25.4.

Znamenie zverokruhu: Býk

Výška: 167 cm    Váha: 64 kg


Obľúbená farba:  Fialová, modrá, šedá

Vlastnosti postavy: Plachý, citlivý, empatický, pokojný, zasnený

FC: Al Pacino

L6A.png
If only life could be a little more tender and art a little more robust.
motýľ.png
L6.png
L6.png
L6A.png

Charakteristika

Celým menom Santino Michael Vito Cellasto, je druhorodený syn kráľovského páru a nik mu nepovie inak ako Sonny. Prvé čím vás upúta je rozhodne jeho výška, musíte sa dívať kamsi nižšie, ozaj sa nevytiahol a má útlu, postavu. Tmavé vlasy, skoro čierne ako žúžoľ, sa mu neposlušne vlnia na krku, nemá ich kučeravé, ale jemné, skoro rovné, keď si ich nesčeše, tak mu trčia na všetky strany, ako havranie hniezdo. A padajú mu do očí. Jeho tvár má miestami ažženské rysy, veľké tmavé oči, výraznú bradu a lícne kosti. Miestami má bledú hladkú pleť, čo je na taliana nezvyčajné. Vyznačoval sa akousi podivnou, jemnou krásou, ak sa to dalo tak nazdať. Jeho výška a stavba tela naznačujú, že neskôr bude mať sklon k územčistnosti. Má ruky s krátkymi hrubými prstami, rád na nich nosí prsteň, jeden alebo dva. Sonnyho povaha je taká, ako naznačuje prvý dojem, plachý, citlivý mladík. Je príjemným poslucháčom a dôverníkom. Takmer nikdy nekričí, ak zvýši hlas, musí to byť niečo nesmierne vážne. Nemá typickú búrlivú taliansku povahu, možno šťastie, že je druhorodený a nehrozí, žeby nastúpil na trón. Nebol by dobrým vodcom a to dobre vie. Radšej sa podriadi a dáva na rady druhých ľudí. Nie je hlúpy, práveže je naopak chytrý, avšak dáva na svoje pocity. Je to snílek a optimista, verí, že svet je vlastne dobrý, miestami je trochu naivný, pretože rád vidí len to dobré. Má jemný, tichý charakter, ktorý sa akoby nehodí do situácie v ktorej je. Správa sa rozumne a zodpovedne, býva tým zmierňovačom rôznych situácii a vie ujednať mier. Najmä keď sa jeho impulzívnejší súrodenci chytia za pačesy. Rád číta romány a zaoberá sa umením, skúša písať poéziu, ale moc mu nejde. Občas má sentimentálne zasnené predstavy. Sonny je kamarátsky človek, keď prekoná svoju plachosť, tak je to milý spoločník a najvernejší priateľ akého môžete mať. Potom vám otvorí svoju dušu a bude vám bezhranične veriť. Je to milý človek, ktorý nemá v pláne nijaké intrigy a podobne, samozrejme pár krát zaklamal, ale bezdôvodne nikdy. Navyše keď klame, červená sa ani rak a je to na ňom veľmi vidno. Nerád hľadá konflikty, vyhýba sa im, ako môže. Krotký Sonny má rád pokojné povahy, ale zas nechá sa prehovoriť aj nejakú zábavu. K ženám je pozorný a slušný, nikdy sa nesprával hrubo, alebo panovačne. Nie sú to len samé pozitíva, má aj svoje chyby. Ako každý. Málokedy je iniciatívny, pasívny, drží sa doma, neambiciózny. Občas sa nechá vyprovokovať (vtedy je hysterický), nezachovávajúc si pokojné črty, to je jeho prejav afektovaný. Na verejnosti vystupuje zdržanlivo a občas sa správa odmerane, skryto sa v ňom dá vyčítať nervozita. To však pramení z iných vecí, o ktorých ľudia a všeobecná verejnosť nevie, alebo navonok o nej diskrétne mlčí. Ak by ste si spájali jeho (na taliana), nezvyčajne bledú pleť, s nejakou chorobou, alebo vyčerpanosťou, neboli by ste ďaleko od pravdy. Ani kráľovským potomkom sa niekedy nevyhnú choroby a plachý Sonny to schytal. Má diagnostikovanú anémiu, ktorá sa u neho spája s nedostatkom železa v krvi, máva kvôli tomu migrény a podobne, ale nie je to nič, čo by sa nedalo liečiť. Nie je to len jedna diagnóza, ktorá ho sprevádza životom, je diabetikom, tiež to nie je nejaká moc vážna, ale aj tak. Pravdy o jeho skutočnom zdravotnom stave sa moc na verejnosť nedostávajú... To však neškodí jeho obzvlášť zakríknutej tichej povahe, ktorá je vzácnosť, v rodine, z ktorej pochádzajú mnohí búrliváci a cassanovovia známy široko ďaleko.

Minulosť

Sonny mal celkom jednoduché detstvo, minuli ho povinnosti následníka trónu. Ktoré prevzala jeho 21 ročná sestra Lucia. Má mladšieho brata, ktorý je od neho úplný opak povahou, ale sú si zvláštne blízky. Medzi nimi je len pár ročný rozdiel. Nejako nemal potrebu sa hádať s rodičmi, ani ako malý. Aj keď boli kráĺovským párom, tak sa snažili o to, aby ich deti mali rodičov a trávili s nimi všetok voľný čas. Julii materstvo pristalo, s Lucom si rozumeli a ich deti vyrastali v čo najharmonickejšom prostredí ako sa dalo. Udržala si svoju veselú povahu. A deti ju mali radi, bola o niečo menej prísnejšia ako Luca, ktorý mal veľa povinností. Bol o rok a pol mladší od svojho brata. Jeho detstvo sa ponáša na akúsi farbistú mozaiku, kde práve matka zohráva dôležitú úlohu, ku ktorej upínal svoje myšlienky.Druhorodený Santino bolo tiché decko, nikdy nevrieskal, nešmýkal sa po zábradlí a málokedy trucoval. Kým jeho súrodencami šili všetci čerti a tmavé oči im plápolali ako uhlíky, tak Sonny bol zalezený kdesi v kúte, skladal si hračky, alebo si kreslil písmenká, či počúval trkot služobníctva. Ale na druhú stranu sa vedel aj šantiť so súrodencami. Vždy ho zaujímali vedomosti a podobné záležitosti, rýchlo sa naučil čítať. Od ôsmych rokov preležal v posteli veľa času. Dcéra dvornej dámy Connie chytila kdesi nádchu? Sonny mal hneď zápal priedušiek. Tak sa naučil zabávať čítaním a bavili ho rôzne pátračky, dobrodružstvá a podobne. Každú chvíľu ho zrádzala imunita. V tej dobe sa dosť zblížil práve so svojou matkou, ktorá na neho vždy dohliadala a rozprávala mu rôzne príbehy. Bolo jej ľúto, že to jej najtichšie dieťa to tak schytáva. Vtedy sa dozvedel príbehy z minulosti, o večierkoch v zemi za morom, odkiaľ prišla. Dozvedel sa o selekcii a o rôznych princoch a podobne. Bavilo ho to počúvať. Prišlo mu to náramne zaujímavé a mal množstvo otázok. V jedenástich mu diagnostikovali slabší diabetes a v pätnástich začal byť anemický až hrôza. Nikdy nebol priebojný, skôr naopak. Bol nezvyčajne citlivý, neznášal keď bol doma hluk. Ako Santino rástol, zdalo sa, že sa trochu podal na svojich rodičov, najmä mal oči po matke, jeho vzhľad nebol možno ani tak elegantný, ale mal niečo do seba. Rodičia si všimli že Sonny nemal problém sa rozprávať so služobníctvom, vlastne nerobil moc rozdiely medzi postaveniami. A to sa rodičom páčilo aj v akej takej hojnosti postavení sa sám od seba objavil niekto kto nerobil rozdiely. Nejako mediálny rozruch neobľuboval, ale ku všetkým bol zdvorilý, nech sa ho pýtali na čokoľvek. Bol to proste ten poslušný syn, ktorý nikomu nerobil problémy, zdalo sa, že o dobrodružstvách len sníva a rád sa díva na svet z domáceho hniezda. To sa nedalo povedať o Lucii, jeho staršej sestre, ktorý si dobre uvedomovala, čo robí, bola proste takým ideálnym kandidátom na prvorodeného potomka. Napokon aj on zatúžil po niečom poznať. V jeho plachej povahe to bola veľká zmena, keď prišiel jedného dňa, za svojimi rodičmi a vyslovil svoju prosbu, aby mohol vycestovať do Illey. Toto rozhodnutie domácnosť potešilo. Rozprával sa so svojimi rodičmi, ako krajina vyzerala, ako to prebehalo a všetky tieto veci. Tí ho v tom povzbudzovali a keď nastal ten deň tak ho vyprevadili na cestu. Bolo zvláštne, že sa vybral tak ďaleko, ale proti jeho rozhodnutiu nič nenamietali, predsa len je to pre neho ideálna cesta, nech sa zoznámi s inou krajinou a možno prispeje svojou trochu do histórie zeme..