SLEDUJTE NÁS

  • Black Facebook Icon
  • Black YouTube Icon
  • Black Pinterest Icon
  • Black Instagram Icon
  • icons8-discord-500

SME TU PRE VÁS

Projekt The Selection- New generation je našim duševným vlastníctvom. Za tvorbou obsahu sa nachádajú hodiny práce. Preto prosíme, aby ste obsah bez nášho vedomia nekopírovali. V prípade záujmu použitia obsahu, nás prosím kontaktujete- vieme sa dohodnúť. Ide o textové RPG

 

Kasta 

Druhá

Provincia

Angeles

Status

Učnica v paláci

Vek 

18

Váha 

64 kg

Výška 

172 cm

Stella Tatton

Charakteristika:  Stella je taký typ dievčaťa, na ktoré pozriete a hneď si pomyslíte, že je to typická pipka, ktoré má tak hore nos, že jej doňho musí sem- tam napršať. Ako mnohí aj hovoria, tak rovnako ako je to pri jej mame. Už od puberty počúvala, že jej zrejme vypadla z oka a že jej otec sa na jej stvorení musel podieľať fakt len minimálne. Kedysi dávno si prešla fázou tmavých vlasov, teraz jej z nej blondína- tak, ako je od narodenia. Teda možno má viac umelého peroxidu, ale stále je blondína a to sa ráta. Vlasy jej siahajú pod lopatky a nemá nejako srdce ich ostrihať. Modré oči jej rámujú husté mihalnice, ktoré sú husté len vďaka zásahu  kozmetičky, pretože ich hustotu zdedila po otcovi a ten je, bohužiaľ, jeden z tých chlapov ktorý nemajú tie ,,neférové krásne riasy.“ Riasy po ňom husté možno nemá, ale plné pery určite. Už niekoľko krát počula či čítala, že prirodzené nie sú a každý týždeň si do nich niečo pchá, ale čo ma na to povedať? Nemá čas na to všetkým hovoriť, nech sa starajú o seba. Veď to hovoria aj o jej rovnom nose či o jej prsiach, ktoré sú asi jedinými krivkami na jej tele a je za ne vďačná skôr génom starších generácií, ako svojej mame. Ak sa pýtate, či je taká ako mama, sama by vám veľmi rýchlo povedala, že nie je. Nenávidí veslovanie a pnutie na mužoch v nejakej divnej závislosti naozaj nie je jej vec. No až na to, že s ňou má oveľa viac spoločné ako si obe vôbec kedy priznajú. Možno nemiluje veslovanie, ale pri gymnastike by sa dokázala zničiť až do umretia. Možno nemiluje tak šialene ako jej mama, ale rýchlosťou ako sa dokáže zamilovať a začať človeku veriť je až hnusne rýchla. Jej túžba excelovať vo veciach je v nej skôr naučená a vnútená od jej ,,narodenia“, ako zdedená, ale je tam. Podobnosť s jej mamou je často dôvod, prečo sa hádajú- síce sa hovorí, že vrana k vrane sadá, ale nikto nehovorí, ako rýchlo si tieto vrany začnú liezť na nervy. Jej najväčší rozdiel od jej mami je asi v tom, že je po otcovi veľmi spoločenská- nemá problém sa dať do reči s hocikým. Samozrejme, že to, či je konverzácia z jej strany pozitívna je už otázne a svojim spôsobom veľmi ,,mamičkovské“, ale priateľov má pomerne dosť a často sa nimi obklopuje. Aby jednoducho nebola sama, čo ako jej otec komentuje, je dôsledok jej života jedináčika. Keď sme pri tom otcovi, je to jeho mala princezná a ako jediné dieťa, ju rozmaznával a keďže jej mama slepo miluje jej otca nevadilo by jej, ani keby ich dcéru poslal na internátnu školu do Európy. Jej matka z nej chce mať právničku alebo nasledovať jej šľapaje radkyne kráľa. Ona ma však rada spev, hudbu a prácu s deťmi, lenže sa bojí toho, že byť ,,len“ učiteľkou by cez jej mamu neprešlo. Takže namiesto školy teraz hľadá čas a spôsob ako jej dokázať, že  na nič z toho, čo jej mama po nej chce nie je pre ňu a preto bude skvelé ak bude učiteľka. A taktiež sa lieči z jej posledného zlomeného srdca, čo je záležitosť tak dlhá-no kým sa neobjaví zas niekto, koho bude môcť milovať a dať mu svoje srdce na rozbitie, tak ako tomu poslednému. 

Minulosť: Počas večierku na počesť osláv Illei, spoznala účastnícka Soleya Roystone muža menom Derek Tatton- nič z toho nebolo. Ona bola moc zamilovaná a zahľadená iným smerom. A on mal jediné šťastie, že v ten deň bola príliš na dne, že si vôbec zapamätala jeho meno. Na pár ďalších plesoch ju zobral tancovať, sem tam prehodili pár viet. A kým on sa do nej zaľúbil, ona stále pozerala za princom.  Znie to ako začiatok veľmi krátkej a vlastne o ničom romance. Ale potom prišiel koniec selekcie. Soleya, ktorá nechápala ako je možné že nevyhrala, pozbierala na kúsky rozlamaného srdca späť do Clermontu, kde sa vrátila k svojmu starému životu.  Aj napriek tomu, že dostala ponuku pracovať v paláci skôr ako opustila jeho brány, nebola schopná to prijať. Chcela zaliezť späť k svojim istotám. Derek sa však nedal, v rámci svojich ,,diplomatických“ zácvikov sa nechal posielať každý týždeň do Clermontu na stretnutia, nikdy ju nezabudol pozvať na kávu. A keď sa ona ako tak spamätala zo šoku, že vlastne nie je kráľovná a nikdy ňou nebude a že muž, ktorého ona zbožňovala 6 mesiacov jej života jej city neopätoval...Krajinou preletela správa, že presne ten istý muž je mŕtvi. Kým ona preplakala deň, Derek vedľa nej sedel a držal ju za ruku. A spolu s novým kráľom do rady zasadli aj oni dvaja. Smrť kráľa nad ňou visela veľmi dlho, ale pomaly no isto bola na Derekovi závislá rovnako ako kedysi na princovi. Do roka sa vzali a len pred takmer 18 tímy rokmi sa im narodila dcéra. Tu sa začína naozajstný príbeh malej Stelly. Jej matka sa asi nedá považovať za príkladnú matku, aj keď sa naozaj snažila. Jednoducho ma pocit, že doteraz nebola na to prispôsobená. Jej otec však na druhej strane, bol dokonalý. Dalo by sa povedať, že v ich rodine nohavice nosila mama, aj keď by urobila všetko čo by jej otec povedal. Narodila sa do nového sveta, do novej generácie a jej rodičia jej chceli zabezpečiť najlepší možný život a príležitosti. Mama ju učila ako čítať a počítať, hneď ako to malá Stella dokázala pochopiť. Jej otec jej vášeň v skákaní na trampolíne premenil na hodiny gymnastiky...Nikdy nemala šancu sa nudiť alebo rozmýšľať nad súrodencom a nech to komukoľvek znie ako chce, bolo to šťastné detstvo. Napriek tomu, že sa narodila a celý svoj život strávila v zámku, navštevovala školu v meste, chodila na súťaže z gymnastiky, ktoré vyvrcholili titulom majsterky krajiny. Škola jej vďaka radám a vedeniu jej mami šla dobre, hľadanie kamarátov bolo s jej ocom po boku jednoduché. No ako rástla, prechádzala typickou ťažkou, hormónmi plnou pubertou. Farbila si vlasy, odvrávala – predovšetkým svojej mame, ktorá nie je zrovna trpezlivý typ. Sem tam žúrovala s princom- ktorého na začiatku tejto divokej fázy bláznivo milovala a síce to začalo a skončilo len pri jednom bozku, vždy si to bude pamätať, lebo každé dievča si svoj prvý bozk pamätá. Teraz sa na tom však smeje a pobavene mu posiela každý jeden článok, kde naznačujú, že spolu niečo majú. Nemajú, ona sa posunula ďalej. K inému. A potom k inému. A k ďalšiemu....no a tak ďalej. A vždy odišla so zlomeným srdcom, ako kedysi jej mam z paláca. A vždy pevne verí, že ten ďalší bude jej otec, ktorý jej pomôže dať srdce dohromady a zostane s ňou už navždy. No tak sa nejako nekoná. Ona vždy skončí zlomená a jej mama jej nezabudne pripomenúť, že keby sa venovala štúdiu namiesto mužov, jej život by bol iný. Lenže Stella jednoducho nechce čakať, na toho pravého, chce ho teraz. Chce niekoho, koho ukáže rodičom, koho bude držať za ruku, keď rodičom povie, že z nej nikdy radca ani právnik nebude. Že bude učiteľkou a že to je smer, ktorým sa chce udať. Že to brnkanie na gitaru a pospevovanie si je niečo, čo je viac ako len zábavka, ale čo ju napĺňa. Ale teraz sa hrá na to, že sa chce bližšie pozrieť na prácu jej rodičov a preto si dáva rok pauzu od školy. Pritom len hľadá odvahu. No skúša sa upokojiť, že svoje rozhodnutie je ľahšie oznámiť rodičom ako si z 35 dievčat vybrať manželku.