Korunný princ Tobias zdedil po svojich rodičov len to najlepšie. Uhrančivé tmavohnedé oči, ktoré kedysi žiarili životom. Nikdy ale nestratili iskru dôvery a autority, ktorá vyžaruje z jeho tváre. Hnedé vlasy, husté obočie a rovný nos dopĺňajú plné pery, po ktorých túži nie jedna žena, či mladá alebo staršia. Nikdy nemal problém so ženami. Rád sa za nimi obracal a ony sa obracali za ním. Je jasné, že mu k tomu pomohol aj jeho výzor, atletická postava, no z veľkej časti je to práve jeho titul. Nikdy ale neklamal, rád využíval svoj výzor, má rád ženy, ktoré sa na neho s obľubou pozerajú. Vždy túžil po  láske a po žene, ktorá by ho bezhranične milovala a dokázala žiť s tým, čo ho v živote čaká. Ale nikdy sa nebránil hľadaniu, či už jeho vzťahy vydržali mesiac, alebo pol roka. O partnerky nemal núdzu, aj keď mal stále veľa povinnosti, ktoré má rád. Rád sa venuje tomu, čo súvisí s jeho životom. Ak ide o povinnosti budúceho kráľa, nebránil sa tomu. Prácu má rád, je to pre neho ventil, ak sa mu niečo nedarí, ak mu niektorí ľudia robia so života peklo. Ak potrebuje vypnúť, ponorí sa do práce, ale nie vždy to ide tak jednoducho. Nie vždy je práca záchrana, niekedy potrebuje byť niekde mimo, napríklad v prírode, kde rád trávi veľa času. Aj keď cestuje do zahraničia, nikdy nevynechá nejakú túru a spoznávanie prírody v danej krajine. Toto mu vždy zabezpečovalo formovanie jeho postavy. Rád ale trávi čas aj v posilňovni. Každý človek by sa mal venovať pohybu a keďže on veľa času trávi sedením za papiermi, knihami či počítačom, pohyb je pre neho nesmierne potrebný. Medzi jeho záľuby patrí hra na husle, športy a ako už neodmysliteľne patrí ku kráľovskej rodine, jazyky, ktorých za tie roky nazberal neúrekom. Ide mu to totiž veľmi ľahko. Niektoré jazyky samozrejme neovláda úplne dokonalo, no čo to ovláda z mnohých. Ale tie v ktorých dokáže komunikovať prirodzene je francúzština kvôli rodine, španielčina a čínština, ktorú si naozaj veľmi obľúbil a miluje aj ich krajinu. Je veľmi spoločenský, vlastne musí byť, či sa mu to páči alebo nie, no nevidí v tom problém, aby sa angažoval v spoločnosti, bavil sa s cudzími ľuďmi. Rád sa baví s kamarátmi, ale aj neznámymi ľuďmi na party, alebo to tak bývalo v čase, keď mu do života nevstúpila obrovská tragédia, ktorá všetko zmenila. Vždy pod nejakým tlakom, ktorý ale dokázal vždy zvládať. Jeho snúbenica ho vždy vedela upokojiť, uzemniť ho a pochopiť, čo sa v ňom odohráva. Ale odkedy ju vo svojom živote nemá, stratilo sa to. Bolo ťažké ovládať svoje nálady, bolo ťažké nebyť tým miernym cholerikom. Bohužiaľ, nevie po kom to zdedil, ale vždy s tým bojoval. Ak nebol apatický, tak prežíval toho až príliš veľa. Už je pokojnejší, žil len so sebou a s ľuďmi, ktorí potrebovali jeho pomoc, preto nemal čas myslieť na, čo sa v ňom deje. To mu pomohlo sa trochu upokojiť a poskladať sa dokopy, aby dokázal znova žiť ako korunný princ, ktorého potrebuje celá krajina. Kedysi sa veľa smial, jeho úsmev je veľmi príjemný a dokázal zachytiť akékoľvek oko. Vždy mal rád sa vmiesť medzi ľudí, pozdraviť ich, vypočuť si čo potrebujú, ak boli ochotní o tom hovoriť. Jeho ochranka si na to postupne zvykla, aj keď občas z toho šediveli, ale odmietal sa toho vzdať a mieni v tom pokračovať. Stále sa snaží byť otvorený, úprimný, neznáša klamstvá a hry, ktoré dokážu ľudia vymyslieť, len aby niečo dostali. On sa s tým stretol neraz v jeho živote, preto to neznáša. V každom prípade je to prosto korunný princ, ktorý okolo seba nosí auru sebadôvery a autority a to nie len preto, že je princom, je to prosto v ňom. Je veľmi cieľavedomý a za to čo chce, dokáže tvrdo bojovať. A to aj tvrdohlavo, dokáže urobiť čokoľvek, samozrejme v rámci zdravého rozumu. Oponovať sa naučil už v detstve, keďže bol jediné dieťa, dostal čo potreboval aj čo chcel. Jeho dedko sa snažil angažovať v jeho živote, no jeho otec v tom celkom isto bránil, za čo mu naozaj veľmi ďakuje. Pevne verí, že dokáže napraviť mienku ľudu. Aj preto sa musel dať dokopy aby dokázal, že je hoden koruny, aby bol schopný si hľadať novú snúbenicu, budúcu kráľovnú. Aj keď svoju snúbenicu navždy stratil, stále verí na lásku. Vie, že Isbeth by chcela, aby dokázal žiť svoj život ďalej a hľadať svoje šťastie ďalej. Vkladá nádej do budúcnosti, že mu prinesie to, čo potrebuje on aj jeho krajina.

Minulost

Tobias sa narodil na začiatku novembra. Je síce jediné dieťa svojich rodičov, no všetci dobre vedia, že mohol mať súrodencov a nemusel byť následníkom trónu. Ale keďže jeho rodičia prišli o ich prvé dieťa ešte pred jeho narodením, nakoniec je predsa len prvorodený a tým pádom aj následník trónu. Jeho rodiča sa zobrali nečakane, ale vďaka tomu má aj on sám možnosť sa stať kráľom, keďže aj jeho otec sa musel oženiť do 25 roku jeho života. Ako dieťa bol veľmi živí, užíval si, že je jedináčik a všetci si to užívali s ním. Dostal všetko, čo si zažiadal a aj keď sa na neho nakladalo mnoho povinnosti už za detstva, stále bol dieťaťom, ktoré si dokázalo užívať život. Už ako malý chlapec rád žmurkal na dievčatá a dámy, užíval si ich pozornosť a ako sa na neho usmievali. Všetci mu predpovedali zdarnú budúcnosť ak išlo o ženy. Bol pekné dieťa, veď mal aj pekných rodičov a dospievaním sa to len zlepšovalo. Aj keď bol živé dieťa, nikdy nezabúdal na to, že naozaj jediným dieťaťom svojich rodičov a koľko povinnosti z toho plynie. Ľud ho mal rád, ale to neznamenalo, že sa nemusí vzdelávať a učiť všetko, čo je potrebné. Vo svojom otcovi videl skvelého kráľa a on chcel raz byť tiež takým dobrým kráľom. Robil preto všetko čo bolo potrebné, študoval, vzdelával sa, chodil s ním na cesty počas toho ako dospieval. Možno si pri tom stále užíval svoj život a výhody, ktoré mal ako kráľovské dieťa, ale nikdy nezabúdal na ľudí, ktorý raz na neho budú spoliehať. Veľa študoval a samozrejme nevynechal ani univerzitu, ktorú začal vo svojich 19 rokoch. Bol to, a stále je, fešák, takže ženy sa na neho stále pozerali. Nie je práve sukničkár, ale nemienil žiť ani v celibáte. Mal niekoľko priateliek, ale občas sa to skončilo nepochopením toho, že má občas viac povinnosti ako obyčajný človek, alebo pochopil, že len chcú jeho peniaze. Ale nikdy ho to nezlomilo v tom, aby hľadal svoju pravú lásku ďalej. A aj sa mu to podarilo. Isbeth bola nádherná, milá, nechcela sa okolo neho motať. Bola to prvá žena, ktorá za ním len tak nepribehla, lebo sa jej to zdalo úžasné. Práve naopak, to on musel behať za ňou a užíval si to. Veľmi rýchlo sa do nej zamiloval a ona po mnohých týždňoch podľahla a ukázala svoje city. Od vtedy sa všetko zmenilo. Mal naozaj pocit, že našiel tú pravú. Ale obaja študovali, obaja sa spoznávali a užívali si svoj život. Isbeth sa veľmi rýchlo začlenila medzi kráľovskú rodinu, rodičia ju mali radi, krajina tiež, pretože sa začala angažovať vo verejných veciach a charitách. Bola by z nej dokonalá kráľovná a on to vedel. Asi po roku a pol ich vzťahu ju požiadal o roku a začali chystať svadbu. Všetko bolo dokonalé až do jedného dňa, keď jeden blázon nezvládol riadenie a zrazil ju na prechode pre chodcov. V ten deň sa všetko zničilo. Jeho láska života skončila v nemocnici, napojená na prístroje, bojujúc o život. Najhoršie tri dni jeho života, neustáleho sa modlenia, aby to zvládla, pretože si nevedel predstaviť, že o ňu príde, sa skončili úplnou prázdnotou. Na tretí deň v nemocnici svoj boj o život prehrala a od vtedy si nepamätá čo sa s ním dialo. Nepamätá si pohreb, nevie čo sa dialo, bol mimo seba. Uzavrel sa a odmietal vychádzať von. Neplakal, nekričal, nehovoril. Ponoril sa do práce. A potom prišiel zlom, jedna kvapka a vybuchol. Potom sa znova ponoril do seba a znova sa to opakovalo. Nikto s ním doma nedokázal vydržať, preto sa zbalil a odišiel do Afriky za svojim ujom, Dominicom, aby tam pomáhal domorodcom. Pomohlo to jeho ujovi, keď prežíval ťažké chvíle v živote, malo by to pomôcť aj jemu. Verejnosť o ňom vedela len to, že odišiel a on odmietal niekomu podávať nejaké správy o jeho živote. Nedokázal sa na nič iné sústrediť. Prerušil štúdium a jednoducho sa snažil naučiť znova žiť, aj keď to bolo niečo strašné. Prešiel rok od jej smrti a bohužiaľ, musel čeliť tomu, čo ho čaká doma. Jeho rodiča, ktorým sa na tróne kráti čas. On, ktorý by sa mal oženiť, aby mohol získať korunu. Nepokoje, ktoré stále pretrvávajú, lebo jeho dedo bol úplný idiot. Vie, čo je jeho povinnosťou, no nedokázal si predstaviť, že by mal začať randiť, hľadať dokonalú ženu niekde medzi tými stovkami žien. Vrátil sa domov a verejnosti povedal, že si hľadá manželku. S nikým sa o tom neradil, poradil sa len sám so sebou. Zobral si príklad z tradície, ktorá už v krajine nefunguje. Vyberie si podľa toho, čo potrebuje a zvládne to. Vypísal vlastnosti a charakteristiku toho čo hľadá a jednoducho si vyberie tie najviac vyhovujúce, ktorým sa bude venovať. Možno to je konkurz na kráľovnú, no on na nič iné nemá energiu. Jednoducho sa musí oženiť.