Jedna z dvoch, tá menšia, tá druhá, ďalšia dcéra. Jej mama ich požehnala ďalším dieťatom, posledným dieťaťom a k tomu ešte dcérou. Na to si jej rodičia zvykli, keď nedávno pred ňou privítali jej staršiu sestru, Vivienne. Nikto ani nedúfal v nič iné ako v dcéru, veď predsa jej otcovi to išlo dobre so ženami. V akomkoľvek slovazmysle. Otec ani mama ale neboli len takí "otec a mama", ako mala väčšina osadenstva krásnej krajiny, do ktorej sa mala možnosť narodiť. Akoby jej na čelo nalepili nálepku, keď ju od úplnych začiatkov oslovovali princezná. Ako malej jej nedocházalo to, že v jej prípade oslovanie "princezná" nie je len sladká prezývka, ktorú jej dali postaršie dvorné dámy alebo tety v rovnakých rovnošatách. Narodila sa ako francúzska princezná, a jej mama bola k tomu princezná Illey, ktorá bola jednou z najväčších monarchií na svete. Preto bola aj multiklturálne dieťa, lebo Francúzko nebolo jej jedinou domovinou. Svoje detstvo ale trávila hlavne vo Francúzsku, aj keď mala vychovávateľky aj z Illey. Tam chodievali rovno niekoľkokrát do roka, potom trochu menej keď začali chodiť do školy. Mala rada svoju babku a dedka, aj ked jej mama mala vždy napäté vzťahy hlavne s ním. To nič nemenilo ale na tej úprimnej detskej láske, ktorú prechovávala k členom svojej rozšírenej rodiny. Asi bola tá zmyselnejšia, lebo mala všetkých rada a záležalo jej na tom, aby sa všetci cítili dobre. Ľúbila svojich ujov, u ktorých videla rovnakú lásku zdieľať s jej mamou alebo so svojimi deťami. A síce sa s bratrancami a sesternicou vždy rada ako menšia pohrala, bola to jej sestra, ku ktorej sa vždy vrátila. Už od malička boli viac-menej nerozlučné a nacpené na seba ako také dve pijavice. Kde bola Vivivenne, bola pravdepodobne aj Venus. Nebolo ťažké ich rozoznať, vďaka farbe vlasov no bolo ich ťažké občas nájsť. Hlavne ak dieťaťu človek poskytne niečo tak veľké ako je palác. Jej vzťah k nej bol definíciou slova staršia sestra. A aj keď bol medzi nimi skoro presne jeden rok a mesiac, vždy ku svojej sestre vzhliadala najviac so všetkých členov svojej rodiny. Aj preto jej nevadilo, že ich izby boli hneď vedľa seba. Akurát v záľubách sa dve dcéry odlišovali. Ona holdovala prírode a záhradám, zvieratkám. Jej mama sa síce bála jej novej záľuby, ktorú si vymyslela keď mala asi tak 5 rokov, ale nezatrhla jej to. Silou-mocou si vydupala aby ju posadili na toho najvyššieho koňa, ktorého mali v stajni. Jej mama sa s hrôzou prizerla keď sa malé dievčatko (samozrejme v sprievode profesionála) vozí na koni. Časom sa z malých jázd stali hodiny a hodiny výcviku. Obľúbila si jazdenie na koni a zdokonaľovala sa v ňom každým dňom. Väčšinu času tak trávila hlavne v jazdiarni alebo stajniach pri paláci. Jej neúprosné pohľady jej otec nedokázal dlho ignorovať a aj keď jej mama si nebola úplne istá rozhodnutím, kúpil jej, jej vlastného koňa keď mala 13 rokov. Pomenovala ho Merlot, keďže jej otec bol aj hrdým vlastníkom viníc a vlastnej značky vína. Tak z toho koňa nemala radosť iba ona, ale aj jej otec. Odvtedy bolo ťažké ju odtiaľ dostať a to sa stalo jej rutinou, ktorá pretrvávala dodnes. Zakaždým musela aspoň na chvíľku zájsť do stajní, aj keby mala iba vyčitiť stajňu. Narozdieľ od svojej sestry, ktorá sa ponárala do fiktívneho sveta hier, ona trávila čas v záhrade. To ju inšpirovalo aj k veciam ako bolo vyšívanie alebo samotné šitie. Nabrala dosť skúseností aj so šitím a navrhovaním, a skončila tak pri spodnom prádle, ktoré šila a navrhovla si sama vo svojej izbe. To sa stalo celkovo statementom pre mladú princeznú, hlavne kvôli tomu, že mala vždy plnšie tvary, no to ju nijako nezastvovalo v tom aby bola sebavedomá. Veď vlastne pri svojich rodičoch a sester ani iná byť nemohla. Ona to ale nikdy ani nebrala ako niečo čo by mohlo byť zlé, no spodné prádlo tomu ešte dodávalo istý šmrnc. No okrem super záľub samozrejme musela robiť aj to čo sa pripisovalo jej titulu. Chodila na hodiny etikety a diplomacie, aj keď to nikdy nebola šálka jej kávy. Mama aj otec na tom ale vehementne trvali, aj keď vedela, že jej mama nebola zas tak úplne vzorná keď bola v jej veku. Vedela toho dosť o svojich rodičoch a niektoré informácie radšej prehliadala a tvárila sa, že tam nie sú. Rodinná idylka sa však trochu otriasla smrťou jej starého otca. Nebola to ani tá smrť čo ich zasiahla, ako to, že sa prevalilo veľa vecí. Jej mama už niekoľko rokov slúžila ako kráľovná pod francúzskou korunou, no jej pôvod to nikdy nevymazalo. Ona svojho dedka naozaj ľúbila, no chápala matku keď bola z toho celého rozhorčená a nahnevaná. Chápala prečo mala voči nemu celý život odmeraný postoj a radšej preferovala svoju mamu. A možno to aj rodinu posilnilo, lebo vedela, že jej otec by nič také neurobil. No ľudia si na mamu ukazovali občas prstom a pripisovali jej dedkove spreneverenie peňazí a obviňovali ju aj z možnej spolupráce. Mama, no ani jej ujovia s tým nenamli nič spoločné. Vtedy sa trochu utiahla do úzadia, rovnako ako jej rodina. Mala ale pocit, že láska sa ešte viac posilnila. Ďalšia rana došla v momente, keď jej bratranec došiel o svoju dlhodobú lásku. Vtedy odišli s matkou do Illey na dlhšiu dobu, aby tam trávili čas a poskytli mu tak istú oporu. Ona ale mala pocit, že to ju ešte viac emocionálne ochabilo. Ani keď sa vrátili domov, tak rýchle sa to nezlepšilo. Keď ale došla správa z domoviny, že jej bratranec vyhlasuje konkurz na manželku, dostala možnosť tam ísť znovu. A ona tak úplne nechcela, no matkin pohľad, ktorý veľmi dobre poznala a vedela, že sa neodmieta, hovoril jasnú odpoveď. Preto sa teraz znovu ona aj jej sestra chystali do paláca, aby mu znovu poskytli oporu a rovnako tak ho videli znovu, na radostnej ceste za láskou. Ak sa teda v prípade konkurzu dá hovoriť vôbec o láske.