Venus2.jpg

Venus James Levasseur

Princezná

Francúzsko

Kasta: /

Vek: 19    Dátum narodenia: 17.1.

Znamenie zverokruhu: Kozorožec

Výška: 172cm    Váha: 86kg


Obľúbená farba:  Olivovo zelená, nebesky modrá

Vlastnosti postavy:  Zmyselná, usilovná, tvrdohlavá, povýšenecká

Univerzita: -

FC: IG: @missdeadlyred

Venus3.jpg
lišta.png
Her aura was warm chaos.

Charakteristika

Pre ľudí, ktorí ju nepoznajú môže princezná na prvý pohľad vyzerať odmeraná a chladná. Napriek tomu z nej ale sála istá teplá aura, na ktorú si ľudia rýchle zvyknú. Áno, je ťažké prebiť jej vysoké steny a dostať sa tak bližšie ku nej. Odjakživa bola tá ťažšie dostupnejšia, narozdieľ od svojej sestry. Jej sestra bola prirodzený extrovert a ona počúvala. Milovala ale zmysluplné konverzácie, hlavne tie, ktoré ju naučili niečo nové. Ľahko sa nadchla pre nové témy, ktoré si potom študovala sama aby sa dozvedela viac. Aby mala viac možností na konverzácie. Kládla na seba požiadavky, vysoké požiadavky. Možno nebola následníčkou trónu, no mala očakávanaia. Od seba, rovnako od ako o ľudí okolo seba. Občas boli možno až privysoké a dokázala byť tak veľmi kritická. Voči sebe aj druhým. Preto nemala veľa kamarátov a len tak si ľudí nepúšťala k telu. Bolo naozaj zložité sa dostať poza jej vysoké steny. Tie si vystavala hlavne kvôli tomu, aby sa nemusela emocionáln otvárať. Vtedy si totiž pripadala zraniteľne, aj preto občas pôsobila akoby žiadne city nemala. Často sa neusmievala - niečo čo podedila hlavne po svojej mame, lebo tá tiež nebola známa tým, že by sa na ľudí často usmievala. Vyzerala tajomne, to jej išlo veľmi dobre. Preto ju ľudia tak často neoslovali, no jej to nijako neprekážalo. Rada trávila čas sama. Trávila ich hlavne pri svojich záľubách, v ktorých a vždy chcela zdokonaľovať. Bola veľmi pracovitá a sústredená, nechcela nič iba dokonalosť. Či už svojich ručných prác alebo jazdy na koni. Ak jej však niečo nešlo ako chcela, dokázala sa dostať do emočného stavu, ktorý ju hlboko ovplyvňoval ešte niekoľko dní potom. Vždy chcela a musela byť najlepšia, prvá. Prirodzene vyžrovala aj istú auru vodcu, a ľudia ju nasledovali a nepotrebovala sa snažiť. Vždy ale o krok ustúpila aby nechala svoju sestru pred sebou. Predsa len bola jej najväčším fanúšikom, ktorého mala. Rodina pre ňu znamenala veľa, to boli tí ľudia, ktorí ju naozaj poznali. Tí, ktorých si pustila k telu a dovolila sa aj pokojne usmievať. Akoby bola minca s dvoma stranami a záležalo ktorá sa preukazuje od toho kto ju "drží v rukách". Jednoducho povedané si vždy okolo seba urobila akúsi ulitu, ktorú sa ona rozhodovala kedy pretrhne a komu dovolí nahliadnuť na jej inak pestrú povahu. Nebola úplny extrovert, no nevadila jej spoločnosť. Niekedy však potrebovala dobíjať svoje baterky, a to hlavne osamote. Zvieratá boli jediné stvorenia, ktoré počas tejto fázy zniesla. Z dvoch sestier bola tá pokojnejšia, no správni ľudia v nej dokázali zapáliť plamienok ohňa, ktorý tam bol. Deti si totiž po svojich rodičoch niečo berú vo svojej DNA, a v tomto prípade to bol práve ich oheň. Okrem ohňa v duši si ale niesla aj oheň na vlasoch, po svojej matke. Podobala sa jej viac ako sestra, no povahovo bola viac na svojho otca. No jej telo tesali asi antický tesári z kameňa, lebo tak mierne nezapadala medzi svoju blízku rodinu. Bola ale aspoň dotatočne vysoká. Vyzerala naozaj ako venuša, a to jej rodičia ani najprv netušili, že tak presne sa trafia do mena. Jej telo nikdy nebola prekážka, niečo za čo by sa mala hanbiť. Nikto ju tak nevychovával a tak sa vyhla všetkým negatívnym poznatkom, ktoré ju mohli hlbšie ovplyvniť. Svoje telo si o to viac vážila a bola na seba pyšná, v akomkoľvečk ohľade. Vedela, že je pekná a nepotrebovala nikoho aby jej to hovoril, nebôž dokazoval. Znovu - ani to nemohlo byť inak berúc do úvahy to kto boli jej rodičia. No určite vystupovala z radu dosť často, či už svojimi vlasmi alebo nezvyčajným postavením svojho tela. Všetko z toho brala jedine ako svoje prendnosti. Dokonca aj pehy, ktoré mnohým vadili si vážila a nosila ich rada. A hlavne - nikdy nepotrebovala byť dokonalá, ale reálna. A to sú dve diametrálne odlišné veci.

Minulost

Jedna z dvoch, tá menšia, tá druhá, ďalšia dcéra. Jej mama ich požehnala ďalším dieťatom, posledným dieťaťom a k tomu ešte dcérou. Na to si jej rodičia zvykli, keď nedávno pred ňou privítali jej staršiu sestru, Vivienne. Nikto ani nedúfal v nič iné ako v dcéru, veď predsa jej otcovi to išlo dobre so ženami. V akomkoľvek slovazmysle. Otec ani mama ale neboli len takí "otec a mama", ako mala väčšina osadenstva krásnej krajiny, do ktorej sa mala možnosť narodiť. Akoby jej na čelo nalepili nálepku, keď ju od úplnych začiatkov oslovovali princezná. Ako malej jej nedocházalo to, že v jej prípade oslovanie "princezná" nie je len sladká prezývka, ktorú jej dali postaršie dvorné dámy alebo tety v rovnakých rovnošatách. Narodila sa ako francúzska princezná, a jej mama bola k tomu princezná Illey, ktorá bola jednou z najväčších monarchií na svete. Preto bola aj multiklturálne dieťa, lebo Francúzko nebolo jej jedinou domovinou. Svoje detstvo ale trávila hlavne vo Francúzsku, aj keď mala vychovávateľky aj z Illey. Tam chodievali rovno niekoľkokrát do roka, potom trochu menej keď začali chodiť do školy. Mala rada svoju babku a dedka, aj ked jej mama mala vždy napäté vzťahy hlavne s ním. To nič nemenilo ale na tej úprimnej detskej láske, ktorú prechovávala k členom svojej rozšírenej rodiny. Asi bola tá zmyselnejšia, lebo mala všetkých rada a záležalo jej na tom, aby sa všetci cítili dobre. Ľúbila svojich ujov, u ktorých videla rovnakú lásku zdieľať s jej mamou alebo so svojimi deťami. A síce sa s bratrancami a sesternicou vždy rada ako menšia pohrala, bola to jej sestra, ku ktorej sa vždy vrátila. Už od malička boli viac-menej nerozlučné a nacpené na seba ako také dve pijavice. Kde bola Vivivenne, bola pravdepodobne aj Venus. Nebolo ťažké ich rozoznať, vďaka farbe vlasov no bolo ich ťažké občas nájsť. Hlavne ak dieťaťu človek poskytne niečo tak veľké ako je palác. Jej vzťah k nej bol definíciou slova staršia sestra. A aj keď bol medzi nimi skoro presne jeden rok a mesiac, vždy ku svojej sestre vzhliadala najviac so všetkých členov svojej rodiny. Aj preto jej nevadilo, že ich izby boli hneď vedľa seba. Akurát v záľubách sa dve dcéry odlišovali. Ona holdovala prírode a záhradám, zvieratkám. Jej mama sa síce bála jej novej záľuby, ktorú si vymyslela keď mala asi tak 5 rokov, ale nezatrhla jej to. Silou-mocou si vydupala aby ju posadili na toho najvyššieho koňa, ktorého mali v stajni. Jej mama sa s hrôzou prizerla keď sa malé dievčatko (samozrejme v sprievode profesionála) vozí na koni. Časom sa z malých jázd stali hodiny a hodiny výcviku. Obľúbila si jazdenie na koni a zdokonaľovala sa v ňom každým dňom. Väčšinu času tak trávila hlavne v jazdiarni alebo stajniach pri paláci. Jej neúprosné pohľady jej otec nedokázal dlho ignorovať a aj keď jej mama si nebola úplne istá rozhodnutím, kúpil jej, jej vlastného koňa keď mala 13 rokov. Pomenovala ho Merlot, keďže jej otec bol aj hrdým vlastníkom viníc a vlastnej značky vína. Tak z toho koňa nemala radosť iba ona, ale aj jej otec. Odvtedy bolo ťažké ju odtiaľ dostať a to sa stalo jej rutinou, ktorá pretrvávala dodnes. Zakaždým musela aspoň na chvíľku zájsť do stajní, aj keby mala iba vyčitiť stajňu. Narozdieľ od svojej sestry, ktorá sa ponárala do fiktívneho sveta hier, ona trávila čas v záhrade. To ju inšpirovalo aj k veciam ako bolo vyšívanie alebo samotné šitie. Nabrala dosť skúseností aj so šitím a navrhovaním, a skončila tak pri spodnom prádle, ktoré šila a navrhovla si sama vo svojej izbe. To sa stalo celkovo statementom pre mladú princeznú, hlavne kvôli tomu, že mala vždy plnšie tvary, no to ju nijako nezastvovalo v tom aby bola sebavedomá. Veď vlastne pri svojich rodičoch a sester ani iná byť nemohla. Ona to ale nikdy ani nebrala ako niečo čo by mohlo byť zlé, no spodné prádlo tomu ešte dodávalo istý šmrnc. No okrem super záľub samozrejme musela robiť aj to čo sa pripisovalo jej titulu. Chodila na hodiny etikety a diplomacie, aj keď to nikdy nebola šálka jej kávy. Mama aj otec na tom ale vehementne trvali, aj keď vedela, že jej mama nebola zas tak úplne vzorná keď bola v jej veku. Vedela toho dosť o svojich rodičoch a niektoré informácie radšej prehliadala a tvárila sa, že tam nie sú. Rodinná idylka sa však trochu otriasla smrťou jej starého otca. Nebola to ani tá smrť čo ich zasiahla, ako to, že sa prevalilo veľa vecí. Jej mama už niekoľko rokov slúžila ako kráľovná pod francúzskou korunou, no jej pôvod to nikdy nevymazalo. Ona svojho dedka naozaj ľúbila, no chápala matku keď bola z toho celého rozhorčená a nahnevaná. Chápala prečo mala voči nemu celý život odmeraný postoj a radšej preferovala svoju mamu. A možno to aj rodinu posilnilo, lebo vedela, že jej otec by nič také neurobil. No ľudia si na mamu ukazovali občas prstom a pripisovali jej dedkove spreneverenie peňazí a obviňovali ju aj z možnej spolupráce. Mama, no ani jej ujovia s tým nenamli nič spoločné. Vtedy sa trochu utiahla do úzadia, rovnako ako jej rodina. Mala ale pocit, že láska sa ešte viac posilnila. Ďalšia rana došla v momente, keď jej bratranec došiel o svoju dlhodobú lásku. Vtedy odišli s matkou do Illey na dlhšiu dobu, aby tam trávili čas a poskytli mu tak istú oporu. Ona ale mala pocit, že to ju ešte viac emocionálne ochabilo. Ani keď sa vrátili domov, tak rýchle sa to nezlepšilo. Keď ale došla správa z domoviny, že jej bratranec vyhlasuje konkurz na manželku, dostala možnosť tam ísť znovu. A ona tak úplne nechcela, no matkin pohľad, ktorý veľmi dobre poznala a vedela, že sa neodmieta, hovoril jasnú odpoveď. Preto sa teraz znovu ona aj jej sestra chystali do paláca, aby mu znovu poskytli oporu a rovnako tak ho videli znovu, na radostnej ceste za láskou. Ak sa teda v prípade konkurzu dá hovoriť vôbec o láske.