Victoria Diana Delaney

princezná

Angeles

Kasta: Prvá

Vek: 19    Dátum narodenia: 12.12.

Znamenie zverokruhu: Strelec

Výška: 170cm    Váha: 58 kg


Obľúbená farba:  Zelená, modrá, červená

Vlastnosti postavy:  Divoká, egoista, dobrodružná, strohá, extrovertná, ľahkomyseľná, sebavedomá, bezohľadná

Univerzita: -

FC: Abbey Cowen

I had absolutely no interest in being somebody else's muse. I am not a muse. I am the somebody. End of fucking story.

Charakteristika

Už na prvý pohľad je jasné, že bude asi trochu nezvyčajná. O ryšavo vlasých ľuďoch sa hovorí, že sa rodia s divokosťou a neskrotnosťou v srdci. U nej to nebola výnimka. Bola veľmi temperamentná, hlasná, rýchla. Skoro ako víchor, ktorý len veľmi ťažko niekto uchopí. Nebolo to ale iba vlasmi, samozrejme, že nie. Od srdca dievča konalo vždy iba pre dobro. Aj keď nie vždy to tak muselo vyznievať. Naozaj bola divoká a nespútaná. Dokázala ísť, hodiny až kým nedošla k tomu k čomu chcela. Čím staršia bola a čím sebestačnejšia, tým viac chodila mimo palác. Mala rada svoj domov, ale ešte radšej sa chodila prechádzať. Miznúť v noci a vrátiť sa nadránom do svojej izby. Hudba z nej dostávala to najlepšie, čo mala v hĺbke svojej duše. Rada sa bavila, rada trávila svoj čas v spoločnosti. Keby mal niekto náhodný z masy ľudí vybrať extroverta, určite byť vybral ju. Jej energia sálala na všetky možné miesta, rada ľudí bavila. Bola rada keď sa ľudia smejú jej vtipom a robila si ich aj zo seba, tie sú predsa najlepšie. Napĺňalo ju to energiou, keď sa mohla s ľuďmi rozprávať alebo tancovať. Ani vekom z toho nevyrástla a v srdci jej tak ostalo stále to malé dievčatko, ktoré sa veľmi rýchlo nadchne pre všetko nového. Okrem toho ale, že väčšinou dokázala pôsobiť naozaj milo a zaujato, mala svoje momenty kedy neupúšťala od svojich vlastných záujmov. Jeden netuší kde sa to v nej vzalo, možno to bolo výchovou alebo tým, že bola jedinou dcérou. Nepátrala po pôvodoch svojho chovania, jednoducho sa s tým naučila žiť. Ak išlo o jej dobro, väčšinou bolo vždy dôležitejšie ako toho druhého. Nemala problém pozerať na svoje záujmy a na to, čo z danej situácie môže vyťažiť. Alebo ako sa z nej vykrútiť čo bez najmenšej ujmy. Jej prehnaný egoizmus sa objavoval možno častejšie akoby si želala, nijako to ale neovplyvňovala. Pozerala sa aj na záujmy svojej rodiny, vždy si svoje chovanie dokázala nejako vysvetliť. Nedošlo jej to nijako prehnané alebo zlé, aj keď to určite mnohým muselo dôjsť naozaj nepríjemné. Keď sa ale raz človek cíti byť v ohrozený, nastupuje obranný mechanizmus, a v jej prípade bol egoizmus práve tým. Ďalšia vlastnosť, ktorá tak trochu vystupovala z radu bola jej ľahkomyseľnosť. Rodičia na ňu kládli rovnaké požiadavky ako na jej starších súrodencov. Ona ale sama časom zistila, že veľa veci, o ktoré sa iní strachujú nie sú tak podstatné. Uvedomila si, že život má iba jeden a ani ten nie je permanentný. Preto si dovolí robiť chyby, nepremýšľať nad istými vecami dlhšie ako by trebalo, proste žila. Jej mama jej občas predhodila, že by sa mala správa trochu zodpovednejšie, nikdy s ňou nesúhlasila. Nepremýšľala nad tým aké dopady môžu mať jej rozhodnutia, ak nejde o život nejde o nič. Chcela sa zabávať, užiť si všetko pokiaľ vládala a jej telo jej to dovoľovalo. Problém však možno bol aj v tom, že nikto sa na ňu po skončení školy úplne nezameriaval. Adam bol dôležitejší, pretože bol prvý a Dominic bol druhý dôležitý. Lebo ak nie Adam, tak Dominic. Nikoho by v živote nenapadlo, že by to mohla byť ona. Ani ju to nenapadlo, bolo to niečo čoho sa tak trochu desila. Zvieralo jej žalúdok pri myšlienke, že by možno náhodou mohla skončiť na mieste svojej mami. Nepochybovala o svojich schopnostiach, iba si nebola úplne istá, či by to úplne fungovalo v súlade so životom a názormi, ktoré zastupovala. A za svojimi názormi si dokázala stáť naozaj zaťato. Bola sebavedomá v tom čo hovoril a čo robila. Okrem toho bola sebavedomá sama o sebe, nepochybovala o svojej kráse a o tom, že je schopná všetkého čoho sú schopní ostatní. V jej porovnaní to boli práve jej bratia. Ak by sa od nej žiadalo byť takou akou sú oni, nemala by s tým najmenší problém. Ale nebojovala s nimi, nechcela sa pridávať do ich žabomyších vojen. Rozumela, že sa navzájom predbiehali a prečo to vlastne Dominic robí. Ona s tým ale nehodlala mať nič spoločného, bolo to lepšie pre dušu a aj ich okolie. Dokázal byť totiž až moc ostrá, strohá. Mala zarezaný jazyk a nerobilo jej problém sa s niekým pohádať alebo narovinu povedať to čo si myslí. Jej úprimnosť bola niečo čo si mnohí vážili, ale na druhej strane to bolo aj niečo s čím sa moc ľudí potýkať nechcelo. Bola zdatná v argumentovaní a v tom, že bola kľudná ako Angličan, keď niekto zdvihol hlas. Predsa len ľudí dokázalo nahnevať viac to, keď je človek pokojný ako to, že by po ňom kričala späť. Stalo sa za jej život, že sama zdvihla hlas ale nikdy nebola prvá. Povedala to čo mala na srdci, bez ohľadu na to ako zle by to mohlo vyznieť alebo ako veľmi by to danej osobe mohlo ublížiť. Nikto nemal nariadené aby si jej slová bral k srdcu. Koho sa to netýka, neberie to na seba. To bola jej logika a zmýšľanie v tom, keď niekomu vyložila to čo si naozaj myslí. Netočila sa okolo horúcej kaše, nepofukovala horúcu polievku na lyžičke. Jednoducho to povedala tak ako to bolo, a nech si z toho každý vezme čo len chce. Ak išlo však o jej rodinu, tá často videla práve tú lepšiu tvár svojej princeznej. Rodina bola jediné a to sväté čo mala. Aj keď nesúhlasila s úplne všetkým, čo jednotlivý členovia zastupovali, dokázala to aspoň akceptovať pre svoj vlastný pokoj. Nerobila rozdiely v tom, ktorého rodiča mala radšej, obaja jej dávali niečo a ona si vždy niečo odniesla. Nemala rozdiel ani medzi tým, ktorého brata obľubovala viac. Nedokázala by si vybrať, no v istých veciach mala pocit, že nadržiavala viac Adamovi. Za tie roky tušila, že jej bratia budú asi naozaj súťaživý a budú sa snažiť jeden druhého predbehnúť, pokiaľ sa ona bude zďaleka prizerať. Vedela prečo to Dominic robí, a tak trochu mu to zazlievala. Občas prižmúrila oči keď urobil niečo aby znovu kopol do Adama. Posledne to bolo to, že si našiel znovu novú frajerku, v poradí už ani netušila koľkú. Tie ju nezaujímali a už sa ani nesnažila jednu poriadne spoznať, aj tak nakoniec všetky odídu. Zbožne ale dúfala a priala Adamovi, aby si sám našiel niekoho, kto by mu robil radosť. Chcela ale aby to bolo z lásky a nie preto, že mu to káže nejaký zákon. Zákony rešpektovala a nasledovala, ale nie všetky zodpovedali štýlu jej života. Samozrejme chcela ale, aby obaja jej bratia našli šťastie. Ona to svoje nehľadala, nechcela. Jednoducho bola presvedčená, že je lepšie ak ostane sama ale poprípade bude pokračovať iba v nevinných flirtíkoch, ktoré jej ako náhrada za dlhodobý vzťah úplne stačia. Nemala úplne konzervatívne názory na spolunažívanie ľudí, a aj keď to bolo gro toho, čo malo jedného dostať na trón, necítila sa s tým úplne komfortne. Za svoj život nikdy nemala oficiálne frajera (alebo frajerku), mala ale krátke romániky, ktoré inciovala ona. Jej to stačilo na nahradenie si telesných potrieb a istých momentov v živote, ktoré človek potreboval. Neraz sa stalo aj to, že v jeden čas mala niekoľko rôznych vzťahov naraz. Všetky ale skončili tak do mesiaca, pretože jej to ako vyžitie stačilo. Bála sa tak trochu viazať, mala totiž pocit, že to by mohlo narušiť jej už teraz veľmi idylický život. Musela by sa niekomu prispôsobovať, možno by mu úplne nevyhovoval to čo hľadá ona. A aj preto, ak niečo išlo do tuhého, radšej odstúpila. Urobila krok vzad aby medzi sebou a osobou udržala akúsi vzdialenosť, ktorú sa nedá len tak prekročiť. Nevylučovala však možnosť sobášu úplne, akurát to nebola priorita, ako v prípade jej bratov. Vydá sa za tú osobu, ktorá ju bude schopná poraziť v jej TOP TROCH hrách. Čo je skoro prakticky nemožné.

Minulosť

Náhody sa stávajú, sú väčšinou v zlom načasovaní a ešte s horším koncom. Rovnako na tom bola aj ona, pretože došla v časoch keď sa jej rodina otriasla z jedného z najhorších období vo svojom živote. V ich prípade ale náhoda priniesla ďalšie dieťa, čo zase nebol až tak zlý koniec. Nakoniec sa jej rodičia mohli tešiť, teraz už z troch krásnych a zdravých detí. A čo by to vlastne bolo aj za kráľovskú rodinu keby nemá aspoň jednu princeznú? Prvé roky svojho života človek nevníma to, čo sa deje a kde sa vlastne nachádza. To, že mala nadpriemerne veľkú izbu jej nedošlo nijako zvláštne. Ani to, že okrem jej mami a otca, a jej dvoch bratov v jej domove žije ešte niekoľko ľudí nazvyš. Oveľa ľudí nazvyš. To, že jestvovala a existovala si uvedomila pri jednej veľmi banálnej veci. Jej vtedy kamarátka (pretože stále úplne nechápala významu slova „komorná“) jej česala vlasy, ktoré jej aj za tých päť rokov stihli tak narásť. Vždy sa rozplývala nad tým, aké pekné a husté vlasy má. Že sú hebké ako satén a ľahké ako pierko. Tento proces absolvovala každé ráno keď vstala z postele. Komorná jej rozčesávala vlasy, nič podstatného. Do momentu kedy zacítila akoby malé štipnutie na svojej hlave. Jej komorná stále pokračovala a v tom momente si ona uvedomila, že jestvuje vo svete. Bol to divný zážitok a divnejšie je to, že si to stále pamätá, do dnešného dňa. Od momentu kedy začala vnímať svoju existenciu naplno, sa zmenila jej perspektíva na svet. Už ako malej jej dochádzalo, že asi nebude len tak jednoduchým a všedným dieťaťom, ktoré býva v meste. Hlavne keď ju odmalička učili veciam, ktoré deti určite normálne neučili. Kto potrebovala v ôsmych rokoch ovládať mapu celého sveta? Vrátane spolkových krajín svojej domoviny. Keďže to plynulo z histórie ich rodiny, snažili sa do nej vtĺcť jazyky: portugalčinu, maďarčinu, gréčtinu, francúzštinu. Určite toho bolo viac, ale jej detský mozog ťažko poberal anglický jazyk, nie to ešte ďalších 150 iných. Keď mala ale na niečo talent, určite to boli jazyky, pretože čím viac dávala zmysel jej existencia, dával zmysel aj jazyk, ktorým sa vyjadrovala. Tam ale jej talentovanosť vo všedných „princeznovských remeslách“ končí. Rodičia to ešte nemohli vedieť keď sa všetko učila, no jazyky sú jedna jediná vec, ktorú využije v živote. Bola veľmi zhovorčivá, mala veľkú zásobu slov v rôznych jazykoch. K jazykom sa ale mali pridať aj nejaké pekné talenty, ako napríklad kreslenie alebo hranie na hudobné nástroje. Kresliť nevedela, mala moc pevný stisk ruky a prstov, ceruzku držala skôr ako malú pílu ako niečo čím má urobiť delikátne čiary na papier alebo na tablet. Skúšala hrať na gitaru, saxofón, klavír, husle, trubku, triangel... U všetkého ostala tak týždeň, pretože nemala dlhú trpezlivosť na to aby sa niečo také učila. A vlastne načo jej to aj bolo? Ju začalo zaujímať niečo iné, práve na hodinách kreslenia. Keď si nečmárala na papier, učiteľka jej dala tablet. Svetlo tabletu doslova osvietilo dievča a v tom momente našla svoj koníček. Jej rodičia boli akademici, samozrejme, že chceli aby ich deti nasledovali kroky svojich rodičov. Predpokladalo sa, že budú všetky chodiť na vysokú školu, najlepšie na odbory, ktoré patrili starým a zaprášeným ujom v korporačných budovách. Dostávalo sa jej najlepšieho vzdelania po celý život, vážila si vzdelanie a naozaj sa snažila aspoň uspokojiť svojich rodičov. Akademickosť ale nebolo niečo čím si chcela dokazovať to, že na niečo v živote má. Akademické hodnotenie jej došlo od roku na rok viac a viac zbytočné. Dokopala sa dokončiť aspoň stredoškolské vzdelanie, a nejaké hodiny diplomacie navyše, ktorým sa nevyhla. Akonáhle ale jej školské obdobie skončilo, mohla sa naplno venovať tomu čo ju zaujímalo. Začala pri tablete na hodinách kreslenia. Potom si na Vianoce vypýtala hráčsku konzolu od rodičov. Hrať sa na nej naučila rýchlo a všetky hry, ktoré k nej dostala prešla tak za týždeň od Vianoc. Museli jej preto kúpiť viac hier, potom novú konzolu, telku, počítač, ďalšiu konzolu, a ešte viac hier. Skončilo to tým, že ako dieťa dostalo svoju vlastnú miestnosť v ktorej má odložené všetky svoje hry, konzole, plagáty, sošky, počítač, telku, atď... Našla pre princeznú nezvyčajnú obľubu hrania hier. Dovolila by si tvrdiť, že je najlepšia z nich troch. Zaťažko sa stáva, že ju bratia dokážu poraziť v hrách. Keď vedela niečo lepšie ako geografiu sveta (a že tú vedela naozaj dobre) tak to bolo práve hranie hier. Rozumela sa do svojej techniky, do svojich herných stratégií a hráčskeho žargónu. Občas mala pocit, že v očiach svojho otca vidí zdesenie (a možno aj sklamanie), že ju viac baví virtuálna realita ako tá reálna. Aby sa ale nepovedalo, že trávi celé dni vo svojej hráčskej miestnosti (čo vlastne trávi), vnímala aj svet okolo seba. Okrem toho, že zastupovala rolu akú zastupovala, bola normálne a jednoduché dievča. Vždy sa tak vnímala a chcela aby ju tak vnímali ostatní. To bolo zbožné prianie o ktorom tak trochu tušila, že nebude možné splniť. Dokázala to iba jedna osoba v života, a aj z toho mala pocit, že bola skôr donútená akoby to urobila dobrovoľne. Keď mala desať rokov, jedna z jej komorných doviedla do jej hráčskej miestnosti dievčatko so slovami „zabavte sa“ a odišla. Prišlo vymenenie si niekoľkých trápnych pohľadov. Do tejto miestnosti si väčšinou vyberala sama koho pustí, dievča prešlo ale prah dverí bez povolenia. Nehodlala ju ale vyhodiť. Ponúkla jej svoju konzolu so slovami či si teda niečo zahrá alebo tam bude stáť. Tak začalo jedno veľké priateľstvo, a asi jediné, ktoré ona vo svojom živote prechováva. Ľudí si k telu nepúšťa tak jednoducho už iba z princípu, pretože má pocit, že si myslia, že tým dostanú free-pass. Maeve ale nebola taká, práve naopak, bola naozaj úplne pravým opakom nej. Pokojná, tichá, rozvážna, milá, asi princezná, ktorú všetci chceli. Ona bola divoká, nespútaná, veľa hovorila, mala ostrý jazyk. Maeve bola tá, ktorá ju brzdila a ona bola tou, ktorá Maeve pridávala trochu plynu. Dokonalo sa dopĺňali. Od toho momentu s ňou trávila skoro všetko svoj voľný čas, ktorý mala k dispozícii. Jej život nie je ťažký, zložitý a nemusí riešiť to čo musia riešiť jej bratia. Ju nikdy nenapadlo, že by si na trón sadla, bola až moc nízko v rebríčku na postup na trón. Dni jej mizli ako voda. Nesplnila požiadavku svojich rodičov, nešla na vysokú školu ako jej bratia. Angažoval sa ale aspoň v tom, že založila školský hráčsky klub. Občas na kampus zabehne, sadne si na nejakú prednášku aby stratila čas alebo si počká na bratov, aby im doniesla obed v dózičke, poprípade raňajky. Nič hlbšieho ale vo svojich dňoch nehľadala, vyhovovalo jej byť voľnou a robiť si čo chcela. Nemusela sa naďalej trápiť s dlhočiznými hodinami etikety alebo geografie. Nemusela čítať knižky, ktoré ju nebavili a skôr zaspala akoby sa mala dostať k jadru knihy. Tak trochu stagnovala, bola si toho vedomá. Aspoň v porovnaní so svojimi bratmi určite. Jedenému priváralo pod zadkom, pretože ak si nenájde manželku, jeho právo na trón padne o jedného nižšie, čo je iba krok od nej. Pochybovala ale, že by Dominic dovolil niečo také prepadnú v jej prospech. Ten si našiel priateľku, vždy si nejakú našiel. Momentálne mal znovu novú priateľku, na ktorej meno nevedela dôjsť pretože ju to nezaujímalo. Nezaujímalo ju, koho si jej bratia vedú do postele alebo vystavujú popri sebe. Ona sama si nezakladala na tom, ako ju vníma spoločnosť a čo sa od nej očakáva. Očakávali sa od nej veci, ako napríklad to, že sama sa začne obzerať po potenciálnom budúcom manželovi alebo, že si nájde aspoň oficiálneho partnera. Ona s tým nechcela mať nič spoločné, bolo to veľa práce. Na to mala svojich bratov, ktorí si budú svoje lásky určite radi vystatovať na oči všetkých.