Xerxes Devio

Barman

Angeles

Kasta: Štvrtá

Vek: 28    Dátum narodenia: 25.6.

Znamenie zverokruhu: Rak

Výška: 175cm    Váha: 78 kg


Obľúbená farba:  Čierna, sivá

Vlastnosti postavy:  Vysmiaty, uvoľnený, starostlivý, žijúci v prítomnom okamihu

Univerzita: /

FC: Chris Evans

Optimizmus je najpríjemnejšia forma odvahy.

Charakteristika

Niekto by ho mohol pokojne nazvať cukríkom, hlavne keď si oholí tvár, pre iného bude dostatočne mužný, najmä, keď musí zdvihnúť niečo ťažké a ukáže vypracované svaly. Nevie po kom zdedil nos, modré oči, ani črty svojej tváre, ale nie raz nad tým pri pohľade do zrkadla rozmýšľal. Ako asi vyzerala jeho mama a otec, či by ich spoznal, ak by na nich narazil niekde vonku na ulici. Je ale zbytočné klásť si otázky, na ktoré nemá moc nájsť odpovede a tak ho zvyčajne vidno pri bare so širokým úsmevom. Ten je úprimný, najmä smiech pri ktorom zatvára oči, ale sú momenty, kedy skrýva za zdvihnuté kútiky bolesť. Pre častý beh a pobyt na pláži má opálenú pokožku, rozcuchané vlasy sú známkou ranného zhonu a dobre stavané telo výsledkom vybíjania energie pri cvičení. Nikdy nebol dobrý študent, ale našiel umenie v miešaní nápojov. Miluje pocit, keď berie do rúk pohár a môže sa farebne a chuťovo vybúriť, aj keď nevadia mu ani noci, keď len nalieva študentom alkohol a je vo víre života. Sám seba niekedy nazýva optimistom, ale skôr len žije v prítomnom okamihu, pretože už prišiel na to, aký je život krehký. Je priateľský, práca ho naučila počúvať a byť nevyštudovaným psychológom. Nerád tancuje, pretože si pripadá ako medveď, našťastie má vždy po ruke výhovorku, že pracuje. Aj keď má búrlivé obdobie so ženami za sebou, odkedy mu zomrela Maple a stal sa slobodným oteckom, z času na čas sa zapojí do víru nočného života aj ako účastník a jednorazovkami vyrieši telesné potreby. Nie je hádavý, ale je ochranársky a rodinne založený a ak by potreboval, vie ako použiť päste. Nenazval by sa starým, ale najmä keď vidí opitých študentov, obzvlášť študentky, zapína sa v ňom niečo starostlivé, čo ho donúti zohnať im taxík, alebo bezpečnú cestu na izbu. Kvôli detstvu, keď jeho divné meno radi rýmovali ako Xerxes – herpes, sa len málokedy predstavuje inak ako Pán X. Má to i na menovke v práci, sám si nespomína kto s vykrikovaním „X“ vlastne prišiel, no znie to lepšie ako meno, ktoré sa rýmuje s niečím, čo naozaj nikto netúži dostať.

Minulosť

Už začiatok jeho životnej cesty mu mal napovedať, že šťastie nebude vždy stáť na jeho strane. Pretože kto pomenuje dieťa Xerxes? Banda unavených hasičov na konci svojej šichty, ktorá našla pri dverách odložené dieťa. Nanešťastie medzi sebou nemali rozumne zmýšľajúcu ženu a tak výber mena nechali na osud - náhodné vygenerovanie na internete. Výsledok skončil zapísaný v rodnom liste a aj keď sa ako malé novorodeniatko Xerxes nesťažoval, v krutých časoch detských bojov zistil, s akým slovom sa jeho meno rýmuje. Xerxes – herpes. Radosť sa predstavovať. Detstvo prežil v detskom domove a aj keď tajne dúfal a veril, že príde deň kedy sa ho ujme nejaká rodina, nikdy sa tak nestalo. Dlhý čas to dával za vinu práve menu, ale to bol len malý a nechápal, že nebol práve najrozkošnejší chlapček v okolí. Vychudnutý pavúk s chudým telom a dlhými rukami a nohami, ktorý sa neraz pobil a skončil s nejakou tou modrinou na brade, pod okom alebo rozbitými ústami. Ukázať sa tak pred potenciálnymi rodičmi, tam to nespraví ani úsmev, ani najlepšie oblečenie aké mal. A tak sa len díval z okna na odchádzajúce deti a aj keď sa tváril, že mu to nie je ľúto, vždy cítil prázdno. Chcel rodinu, nič si neprial viac. Vídal v parku vysmiate deti s rodičmi, videl ich objímať sa, smiať sa, či len jesť niečo tak obyčajné ako zmrzlina. Mal pocit, že s rodičmi musela chutiť inak. Rástol, povinnou prácou naberal na svaloch a nebol už len vychudnuté decko s modrinami. Tie stále mal, banda chlapcov si vedela spory vyriešiť často len päsťami. Mal priateľov, ale tí sa menili, ako deti prichádzali a odchádzali. Až v puberte sa to ustálilo, málokto si chcel adoptovať väčšie dieťa a tak zostali oni, tí, ktorých nikto nechcel. Mohli sa biť a robiť si zle ako skutoční súrodenci, ale v istom momente sa stali „svorkou“. Chránili sa, smiali sa, robili problémy. Xerxes sa napriek životu premenil na vysmiateho chlapca, ktorý sa dal nahovoriť na každú hlúposť. Problémy sa mu nevyhýbali, ale miloval ruch, ľudí, možno preto, že vďaka nim nemal pocit osamelosti. Aspoň si to navrával, pretože vždy mu niečo chýbalo. Ten kus skladačky, ktorý nemal ako nájsť. Našiel ho neskôr, potom čo si prešiel búrlivým obdobím svojich hormónov, brigád, prác v ktorých nevydržal až tak dlho. Rozvážal zásoby do rôznych častí univerzity a v ten deň, ktorý započal zmeny, niesol debny s alkoholom do študentského podniku. Chystala sa veľká párty, podnik bol ešte takmer prázdny, no pri bare sedelo dievča. Študentka a aj keď nikdy blondínky nepreferoval, nemohol z nej spustiť zrak. Nie, nebola to láska na prvý pohľad, ale bolo to dosť intenzívne na to, aby mu záležalo na prvom dojme. Nevedel ako sa jej prihovoriť, nechcel to pokaziť a cítil nervozitu, ktorá mu nebola veľmi známa. A ona zdvihla hlavu, presvedčená že je zamestnanec, vypýtala si martiny. Lebo že pozerala s otcom Jamesa Bonda a chce to vyskúšať. A on? Prikývol a googlil, ako sa také Martiny mieša. Fakt že nenašiel olivy bola prekážka, pre ktorú zužitkoval svoj pravidelný beh smerom do obchodu. Maple sa na svoj nápoj načakala, ale nakoniec ho dostala. A on jej číslo. Tak začal príbeh, ktorý mu dal chýbajúci kus skladačky. Zamiloval sa, získal rodinu. Jej rodinu, pretože Uršula a Hubert boli ako dar z nebies. Zistil že miešanie nápojov je umenie, ktoré si ho získalo a tak v jeden deň spoznal dve veci, ktoré si nakoniec zamiloval. Boli spolu rok, keď mali s Maple nehodu. Uršule a Hubertovi samozrejme povedali, že dieťa plánovali a vezmú sa, ale za tie dve čiarky na teste mohla divoká noc plná alkoholu, kedy nikto na ochranu nemyslel. Aj keď boli mladí a Maple stále študovala, vzali sa, na svet prišla Olivia. Život nebol ľahký a zároveň bol krásny, pretože mal skutočnú rodinu. Možno to bola náhoda, ale nikdy ju nedokázal nazvať nešťastná. Nešťastná bola až chvíľa, keď sa vracali s Maple k svokrovcom po malú a bočnej ulice sa na nich vyrútilo auto. Starší pán, ktorý dostal infarkt a zramoval ich. Xarxas si z nehody nepamätá nič, prebral sa až v nemocnici. Nikto mu nemusel nič povedať, stačil mu pohľad na Huberta a vedel, že kus jeho rodiny mu život znovu vzal. Kričal do vankúša a chcel sa len zavrieť na temné miesto, lenže nemohol. Život sa nezastavil, jeho malá sotva dvojročná Olivia ničomu nerozumela a potrebovala ho. A on potreboval ju.